Epická poézia v období romantizmu

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec andrejF59 (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 07.04.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 584 slov
Počet zobrazení: 1 720
Tlačení: 47
Uložení: 49

Epická poézia v období romantizmu

Spoločenská situácia (1840 – 1850): 

V 30.tych a najmä 40.tych rokoch 19. storočia preniká do Uhorska kapitalizmus a začína sa vytvárať trieda buržoázie. Revolučné nálady a politické boje vyvrcholili v revolúciách v roku 1848, ktoré znamenali koniec feudalizmu.

Na Slovensku sa formovala mladá pokroková generácia, tzv. Mladé Slovensko. Činnosť mladej slovenskej generácie sa sústreďovala najmä v študentských samovzdelávacích spolkoch. Najvýznamnejším z nich bola Spoločnosť Česko–slovanská na bratislavskom lýceu. Najbohatšiu činnosť vyvinula pod vedením Ľudovíta Štúra. Najvýznamnejším kultúrnym činom bolo uzákonenie spisovnej slovenčinu v Hlbokom 1843 – Štúr, Hurban, Hodža. Jej základom sa stalo spisovné stredoslovenské nárečie. Medzi predstaviteľov romantizmu a Štúrovej školy patril Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Jozef Miloslav Hurban a Ján Kalinčiak.

Znaky slovenského romantizmu:

  • vzorom bola ľudová slovesnosť
  • idealizovaný hrdina
  • postavy boli vyberané z ľudu
  • literatúra mala národný charakter
  • vyjadrované ideály autorov
  • témy zo súčasnosti a najmä minulosti
  • idea vlastenectva, revolučné nálady, ľudový odboj
  • city, obrazotvornosť, idealizmus, fantázia

Samo Chalupka

  • mladší brat Janka Chalupku, jeden z najstarších štúrovcov
  • spoluzakladateľ Spoločnosti česko–slovanskej
  • začal písať v češtine, ale prešiel k Štúrovej slovenčine
  • jeho tvorba sa delí na 2 obdobia:
  • do 1848 – básne s Jánošíkovskou tematikou: Likavský väzeň, Kráľohoľská
  • od 1848 – protiturecká tematika: Turčín Poničan, Branko, Boj pri Jelšave

Mor ho!

  • hrdinská epická báseň
  • idea diela: každý národ má právo na vlastnú slobodu
  • hrdina: kolektívny – junáci, ktorí bojujú za svoju slobodu (buď víťazstvo alebo smrť)
  • typický je monumentalizmus – dej umiestnil ku konkrétnemu hradu, rieke, horám
  • ako podnet mu slúžilo Šafárikovo dielo: Dejiny slovanskej reči a literatúry, kde sa cisár Konštantín stretáva s národom, ktorí žije pri Dunaji, dochádza k boju a Slovania sa k cisárovi obrátili s pokrikom Mar ho!
  • má veľmi jednoduchú dejovú líniu:
  • príchod slovenskej družiny k Dunaju
  • vyjednávanie s cisárom
  • boj a smrť mladých bojovníkov
  • dej je lokalizovaný k Dunaju pod pevný hrad, kde prichádzajú udatný slovanský junáci k pyšnému cisárovi, ktorý si tam rozložil tábor
  • cisár neuzná ich slobodu a vyhlási ich za otrokov
  • odvetou je, že junáci idú na cisára s pokrikom MOR HO!, tento pokrik sa v básni často opakuje a silným dramatickým prvkom
  • cisár nakoniec vyhrá ale zo svojho víťazstva nemá radosť, lebo zvíťazil nad slabším súperom
  • morálne víťazstvo patrí Slovákom

Úvod:

  • využíva protiklady
  • postupne zobrazuje:
  • územie Slovenska
  • opis rímskeho vojska
  • opis slovanských poslov
  • najprv začína vonkajším opisom, potom prechádza na vnútornú charakteristiku:

Pobelavé kaderie šije im otáča,

modré ich oči bystro v okolo si páča.

Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:

zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.“

vyjadrenie slovenskej hrdosti:

Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú,

taká otroč neznáma slovenskému kraju

  • vyjadrenie mierumilovnosť:

„Slovan na svojom seje, i žne len na svojom, cudzie nežiada.“

  • demokratické myšlienky:

Pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.“

Jadro:

  • rušná epická časť
  • dozvedáme sa tu o postavení rímskeho cára:

Vecte, že som pán Rímu a Rím je pán svetu

  • reakcia slovenskej družiny:

„A ty, mor ho ! - hoj Mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

Záver:

  • rímsky cár sa hanbí, neteší sa z víťazstva, morálnymi víťazmi sa stali Slovania:

„Lež večné meno toho nech večná sláva, kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.“

Janko Kráľ

  • najrevolučnejší a najsubjektívnejší štúrovský básnik
  • nadviazal na slovenský folklór; opisoval nálady romantického samotára i rebela; spojil osobný zážitok s osudom národa
  • pre jeho básne je typická autoštylizácia, subjektivizácia
  • využíval kontrast – hrdina bol zobrazený v rozpore s prostredím

DIELA:

Duma bratislavská – prvá báseň; napísaná na protest odvolania Ľ. Štúra z katedry

Orol – vykresľuje tu mládenca, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby bojoval

Orol vták – vyjadruje nespokojnosť zo spoločnosťou a túžba po slobode

Jarná pieseň – najkrajšia báseň o slobode

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

  • najvýznamnejšia balada, vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života a tým zodpovedá rozhodnutiu Štúrovcov zmeniť osud národa
  • delí sa na 3 časti:

1.časť - úvodná

  • lyrický hrdina sa predstavuje v 1. osobe, autor sa s ním stotožňuje - autoštylizácia
  • táto časť je lyricko-reflexívna
  • úvahy z pocitov ľudí žijúcich v predrevolučných rokoch: pocity nepokoja, nespokojnosti
  • je tu idylický obraz prírody (kde hľadá útočisko, samotu), v protiklade s duševným stavom lyrického hrdinu
  • je tu ukázaná rodinná pohoda v protiklade s nepokojom hlavnej postavy
  • je tu vykreslená charakteristika Janka: divný, nikoho si neváži, nemá priateľov, je nespokojný so spoločnosťou, v ktorej žije

2.časť - samotná ľudská balada

  • Janko sa dozvedá, že vo Váhu žije dievčina, ktorá je zakliata (napoly ženy, napoly ryba)
  • môže ju oslobodiť len smelý junák, ktorý si oblečie šaty naopak a o polnoci skočí do Váhu
  • Janko sa rozhodne pannu vyslobodiť, ale zabudne si prevrátiť „múď“ – vrecúško na kabáte – Janko sa utopí
  • táto časť má prvky titanizmu – Janko musí vykonať mimoriadny čin za cenu života
  • je tu alegória: zakliata panna = Slovensko; Janko = štúrovská generácia

3.časť

  • tvorí s úvodom rámec balady: pastier prináša správu o smrti divného Janka

Andrej Sládkovič

  • predstaviteľ slovenského romantizmu – štúrovec
  • vlastným menom Andrej Braxatoris, jeho rodina bola chudobná
  • v Halle sa zoznámil s Heglovou filozofiou, na evanjelickom lýceu sa zoznámil so Štúrom a spoznal jeho názory o význame ľudovej slovesnosti
  • neskôr sa do stal do rodiny Pišlovcov, kde sa zoznámil s Máriou a zamilovali sa, ale Máriu vydali za bohatého medovnikára

DIELA:

Sonety v rodine Dušanovej – básnická skladba

Marína

  • lyricko-epická skladba
  • má 2 veľké časti:
  • lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Maríne
  • reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
    - básnik vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína;
    - postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine;
    - Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu;
    - ľúbostný cit básnik zamieňa mladosťou – stav duše, túžba človeka po kráse;
    - záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienky na krásnu lásku;

Detvan

  • lyricko-epická skladba
  • 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
  • Idea: vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu na príbehu zasadnutého do 15.st. vysloví básnik svoje názory na slovenský ľud a vieru v budúcnosti slovenského národa
  • vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Slovenský národ:
  • vlastnosti národa – vyzdvihuje prostredníctvom hlavného hrdinu Martina Hudcovie
  • zmysel pre spravodlivosť – nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu – keď chce sokol zabiť zajaca
  • odvaha a smelosť – keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku
  • úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť – keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola
  • láska k vlasti, rodnému kraju – keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
  • krásy Slovenska – poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj Maďarmi – príbeh je situovaný do prostredia detvianskej prírody, autor verne opisuje toto prostredie
  • kultúru národa – autor ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky, zvlášť vyzdvihuje remeslá, v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť, ale aj tradičnosť
  • dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika
  • s jednotlivými spevmi sa rozvíja charakter Martina, dedinského mládenca, stáva sa bojovník proti zlu a zástanca utláčaných

1.spev – Martin

  • ťažisko je v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud
  • autor uvádza na scénu Martina Hudcovie - urasteného, švárneho šuhaja, syna prírody
  1. spev – Družina
  • dozvedáme sa podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin – pastier oviec
  • tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti – cit pre spravodlivosť a nebojácnosť – zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca a zajaca oslobodí
  • cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu, jedného z nich zabije a Elenu zachráni
  • v tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti
  1. spev – Slatinský jarmok
  • stretnutie Martina s kráľom Matejom, rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola na druhej strane kráľovo služobníctvo vykresľuje ako panovačné a povýšenecké
  1. spev – Vohľady 
  • stretávame sa s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja
  1. spev – Lapačka 
  • Martin sa predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz – opasok, valašku, kroj

Ján Kalinčiak

  • predstaviteľ Štúrovej školy, prozaický romantický autor
  • matka mu rozprávala veľa o zemanoch a to ho ovplyvnilo
  • jeho otec bol evanjelický kňaz, matka pochádzala zo starej zemianskej rodiny

Reštavrácia

  • podtitul Obrazy z nedávnych časov
  • reštaurácie = voľby župných úradníkov
  • humorne a satiricky zobrazil slovenských zemanov v období župných volieb, tzv. kortešačky (získavanie voličov – miesto o vicišpána)
  • odkrýva charaktery zemanov, ich spôsob života, zobrazuje zanikajúci svet zemanov ; kritika lenivosti, chamtivosti a pasivity zemanov
  • konflikt medzi rodinami Adama Bešeňovského a Jána Potockého
  • dôležitú úlohu hrá rodina Levických – záleží koho zvolia
  • motív lásky – Števko Levický + Anička Bešeňovská
  • zemanov zobrazuje so sympatiami a láskavým humorom, ich chyby nezakrýva, ale je k ním zhovievavý
  • na charakteristiku zemanov používa živú hovorovú reč – príslovia, porekadlá, frazeologizmy, prirovnania, nadávky, slová z češtiny, maďarčiny, nemčiny, latinské výrazy (vivat)
  • vlastnosti zemanov: chudobní, ľahko podplatiteľní, veselí, hrdí na svoj pôvod, v období volieb veľmi dôležití (lebo mali právo voliť), inak ľahostajní a leniví, nedbanliví, nevedeli hospodáriť, radi sa zabávali, chodili na hostiny a pili
  • voľby boli udalosť, pri ktorej ožívalo v chudobných zemanoch ich sebavedomie a stavovská pýcha. Svoje hlasy dávali tej volebnej stránke, ktorá ich najviac nakŕmila, opíjala, podplácala
  • Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom – sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie a to všetko v humornej až parodickej podobe.

Dej – úrad vicišpána chcú získať Adam Bešeňovský a Ján Potocký, obaja kandidáti získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikami a podplácaním kortešov – napr. Matiáš Bešenovský sa dá podplácať oboma stranami.

  • Zemania sľúbia svoj hlas tomu, kto ponúkne viac.
  • Adam Bešeňovský urazí pred voľbami rodinu Levických, keď odmietne svoju dcéru vydať za ich syna Štefana aj napriek tomu, že sa tí dvaja majú radi.
  • Chce dcéru vydať za grófa, ktorý má financovať jeho volebnú kampaň.
  • Keďže potrebuje hlasy Levických, prisľúbi svoju dcéru Štefanovi, ak sa stane vicišpánom.
  • Myslí si, že je to nemožné, lebo Štefan je chudobný.
  • Štefanov strýko vymyslí plán ako sa Štefan stane vicišpánom.
  • Sľúbi Potockému 400 hlasov ak po zvolení vezme ako druhého vicišpána Štefana.
  • Ešte bolo treba zabezpečiť aby sa Bešeňovského voliči nedostavili k voľbám.
  • Jednu skupinu voličov spili do nemoty, ďalších podplatený mýtnik nepustil cez most, iných odlákali do cirkusu aby nestihli voľby.
  • Tak sa Potocký stál vicišpánom, druhým vicišpánom sa stal Štefan.
  • Príbeh sa konči jeho svadbou s Aničkou.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vypracované témy zo slovenského jazyka literatúry 2017

Všetky práce z tejto sady (66) »

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016