Epická poézia v období romantizmu

Epická poézia v období romantizmu

Spoločenská situácia (1840 – 1850): 

V 30.tych a najmä 40.tych rokoch 19. storočia preniká do Uhorska kapitalizmus a začína sa vytvárať trieda buržoázie. Revolučné nálady a politické boje vyvrcholili v revolúciách v roku 1848, ktoré znamenali koniec feudalizmu.

Na Slovensku sa formovala mladá pokroková generácia, tzv. Mladé Slovensko. Činnosť mladej slovenskej generácie sa sústreďovala najmä v študentských samovzdelávacích spolkoch. Najvýznamnejším z nich bola Spoločnosť Česko–slovanská na bratislavskom lýceu. Najbohatšiu činnosť vyvinula pod vedením Ľudovíta Štúra. Najvýznamnejším kultúrnym činom bolo uzákonenie spisovnej slovenčinu v Hlbokom 1843 – Štúr, Hurban, Hodža. Jej základom sa stalo spisovné stredoslovenské nárečie. Medzi predstaviteľov romantizmu a Štúrovej školy patril Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Jozef Miloslav Hurban a Ján Kalinčiak.

Znaky slovenského romantizmu:

• vzorom bola ľudová slovesnosť
• idealizovaný hrdina
• postavy boli vyberané z ľudu
• literatúra mala národný charakter
• vyjadrované ideály autorov
• témy zo súčasnosti a najmä minulosti
• idea vlastenectva, revolučné nálady, ľudový odboj
• city, obrazotvornosť, idealizmus, fantázia

Samo Chalupka

• mladší brat Janka Chalupku, jeden z najstarších štúrovcov
• spoluzakladateľ Spoločnosti česko–slovanskej
• začal písať v češtine, ale prešiel k Štúrovej slovenčine
• jeho tvorba sa delí na 2 obdobia:
• do 1848 – básne s Jánošíkovskou tematikou: Likavský väzeň, Kráľohoľská
• od 1848 – protiturecká tematika: Turčín Poničan, Branko, Boj pri Jelšave

Mor ho!

• hrdinská epická báseň
• idea diela: každý národ má právo na vlastnú slobodu
• hrdina: kolektívny – junáci, ktorí bojujú za svoju slobodu (buď víťazstvo alebo smrť)
• typický je monumentalizmus – dej umiestnil ku konkrétnemu hradu, rieke, horám
• ako podnet mu slúžilo Šafárikovo dielo: Dejiny slovanskej reči a literatúry, kde sa cisár Konštantín stretáva s národom, ktorí žije pri Dunaji, dochádza k boju a Slovania sa k cisárovi obrátili s pokrikom Mar ho!
• má veľmi jednoduchú dejovú líniu:
• príchod slovenskej družiny k Dunaju
• vyjednávanie s cisárom
• boj a smrť mladých bojovníkov
• dej je lokalizovaný k Dunaju pod pevný hrad, kde prichádzajú udatný slovanský junáci k pyšnému cisárovi, ktorý si tam rozložil tábor
• cisár neuzná ich slobodu a vyhlási ich za otrokov
• odvetou je, že junáci idú na cisára s pokrikom MOR HO!, tento pokrik sa v básni často opakuje a silným dramatickým prvkom
• cisár nakoniec vyhrá ale zo svojho víťazstva nemá radosť, lebo zvíťazil nad slabším súperom
• morálne víťazstvo patrí Slovákom

Úvod:

• využíva protiklady
• postupne zobrazuje:
• územie Slovenska
• opis rímskeho vojska
• opis slovanských poslov
• najprv začína vonkajším opisom, potom prechádza na vnútornú charakteristiku:

„Pobelavé kaderie šije im otáča,

modré ich oči bystro v okolo si páča.

Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:

zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.“

vyjadrenie slovenskej hrdosti:

„Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú,

taká otroč neznáma slovenskému kraju“

• vyjadrenie mierumilovnosť:

„Slovan na svojom seje, i žne len na svojom, cudzie nežiada.“

• demokratické myšlienky:

„Pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.“

Jadro:

• rušná epická časť
• dozvedáme sa tu o postavení rímskeho cára:

„Vecte, že som pán Rímu a Rím je pán svetu“

• reakcia slovenskej družiny:

„A ty, mor ho ! - hoj Mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

Záver:

• rímsky cár sa hanbí, neteší sa z víťazstva, morálnymi víťazmi sa stali Slovania:

„Lež večné meno toho nech večná sláva, kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.“

Janko Kráľ

• najrevolučnejší a najsubjektívnejší štúrovský básnik
• nadviazal na slovenský folklór; opisoval nálady romantického samotára i rebela; spojil osobný zážitok s osudom národa
• pre jeho básne je typická autoštylizácia, subjektivizácia
• využíval kontrast – hrdina bol zobrazený v rozpore s prostredím

DIELA:

Duma bratislavská – prvá báseň; napísaná na protest odvolania Ľ. Štúra z katedry

Orol – vykresľuje tu mládenca, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby bojoval

Orol vták – vyjadruje nespokojnosť zo spoločnosťou a túžba po slobode

Jarná pieseň – najkrajšia báseň o slobode

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

• najvýznamnejšia balada, vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života a tým zodpovedá rozhodnutiu Štúrovcov zmeniť osud národa
• delí sa na 3 časti:

1.časť - úvodná

• lyrický hrdina sa predstavuje v 1. osobe, autor sa s ním stotožňuje - autoštylizácia
• táto časť je lyricko-reflexívna
• úvahy z pocitov ľudí žijúcich v predrevolučných rokoch: pocity nepokoja, nespokojnosti
• je tu idylický obraz prírody (kde hľadá útočisko, samotu), v protiklade s duševným stavom lyrického hrdinu
• je tu ukázaná rodinná pohoda v protiklade s nepokojom hlavnej postavy
• je tu vykreslená charakteristika Janka: divný, nikoho si neváži, nemá priateľov, je nespokojný so spoločnosťou, v ktorej žije

2.časť - samotná ľudská balada

• Janko sa dozvedá, že vo Váhu žije dievčina, ktorá je zakliata (napoly ženy, napoly ryba)
• môže ju oslobodiť len smelý junák, ktorý si oblečie šaty naopak a o polnoci skočí do Váhu
• Janko sa rozhodne pannu vyslobodiť, ale zabudne si prevrátiť „múď“ – vrecúško na kabáte – Janko sa utopí
• táto časť má prvky titanizmu – Janko musí vykonať mimoriadny čin za cenu života
• je tu alegória: zakliata panna = Slovensko; Janko = štúrovská generácia

3.časť

• tvorí s úvodom rámec balady: pastier prináša správu o smrti divného Janka

Andrej Sládkovič

• predstaviteľ slovenského romantizmu – štúrovec
• vlastným menom Andrej Braxatoris, jeho rodina bola chudobná
• v Halle sa zoznámil s Heglovou filozofiou, na evanjelickom lýceu sa zoznámil so Štúrom a spoznal jeho názory o význame ľudovej slovesnosti
• neskôr sa do stal do rodiny Pišlovcov, kde sa zoznámil s Máriou a zamilovali sa, ale Máriu vydali za bohatého medovnikára

DIELA:

Sonety v rodine Dušanovej – básnická skladba

Marína

• lyricko-epická skladba
• má 2 veľké časti:
• lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Maríne
• reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
  - básnik vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína;
  - postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine;
  - Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu;
  - ľúbostný cit básnik zamieňa mladosťou – stav duše, túžba človeka po kráse;
  - záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienky na krásnu lásku;

Detvan

• lyricko-epická skladba
• 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
• Idea: vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu na príbehu zasadnutého do 15.st. vysloví básnik svoje názory na slovenský ľud a vieru v budúcnosti slovenského národa
• vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Slovenský národ:
• vlastnosti národa – vyzdvihuje prostredníctvom hlavného hrdinu Martina Hudcovie
• zmysel pre spravodlivosť – nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu – keď chce sokol zabiť zajaca
• odvaha a smelosť – keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku
• úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť – keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola
• láska k vlasti, rodnému kraju – keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
• krásy Slovenska – poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným, teda aj Maďarmi – príbeh je situovaný do prostredia detvianskej prírody, autor verne opisuje toto prostredie
• kultúru národa – autor ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky, zvlášť vyzdvihuje remeslá, v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť, ale aj tradičnosť
• dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika
• s jednotlivými spevmi sa rozvíja charakter Martina, dedinského mládenca, stáva sa bojovník proti zlu a zástanca utláčaných

1.spev – Martin

• ťažisko je v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud
• autor uvádza na scénu Martina Hudcovie - urasteného, švárneho šuhaja, syna prírody

1. spev – Družina

• dozvedáme sa podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin – pastier oviec
• tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti – cit pre spravodlivosť a nebojácnosť – zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca a zajaca oslobodí
• cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu, jedného z nich zabije a Elenu zachráni
• v tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti

1. spev – Slatinský jarmok

• stretnutie Martina s kráľom Matejom, rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola na druhej strane kráľovo služobníctvo vykresľuje ako panovačné a povýšenecké

1. spev – Vohľady 

• stretávame sa s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja

1. spev – Lapačka 

• Martin sa predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz – opasok, valašku, kroj

Ján Kalinčiak

• predstaviteľ Štúrovej školy, prozaický romantický autor
• matka mu rozprávala veľa o zemanoch a to ho ovplyvnilo
• jeho otec bol evanjelický kňaz, matka pochádzala zo starej zemianskej rodiny

Reštavrácia

• podtitul Obrazy z nedávnych časov
• reštaurácie = voľby župných úradníkov
• humorne a satiricky zobrazil slovenských zemanov v období župných volieb, tzv. kortešačky (získavanie voličov – miesto o vicišpána)
• odkrýva charaktery zemanov, ich spôsob života, zobrazuje zanikajúci svet zemanov ; kritika lenivosti, chamtivosti a pasivity zemanov
• konflikt medzi rodinami Adama Bešeňovského a Jána Potockého
• dôležitú úlohu hrá rodina Levických – záleží koho zvolia
• motív lásky – Števko Levický + Anička Bešeňovská
• zemanov zobrazuje so sympatiami a láskavým humorom, ich chyby nezakrýva, ale je k ním zhovievavý
• na charakteristiku zemanov používa živú hovorovú reč – príslovia, porekadlá, frazeologizmy, prirovnania, nadávky, slová z češtiny, maďarčiny, nemčiny, latinské výrazy (vivat)
• vlastnosti zemanov: chudobní, ľahko podplatiteľní, veselí, hrdí na svoj pôvod, v období volieb veľmi dôležití (lebo mali právo voliť), inak ľahostajní a leniví, nedbanliví, nevedeli hospodáriť, radi sa zabávali, chodili na hostiny a pili
• voľby boli udalosť, pri ktorej ožívalo v chudobných zemanoch ich sebavedomie a stavovská pýcha. Svoje hlasy dávali tej volebnej stránke, ktorá ich najviac nakŕmila, opíjala, podplácala
• Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom – sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie a to všetko v humornej až parodickej podobe.

Dej – úrad vicišpána chcú získať Adam Bešeňovský a Ján Potocký, obaja kandidáti získavajú hlasy voličov hostinami, pijatikami a podplácaním kortešov – napr. Matiáš Bešenovský sa dá podplácať oboma stranami.

• Zemania sľúbia svoj hlas tomu, kto ponúkne viac.
• Adam Bešeňovský urazí pred voľbami rodinu Levických, keď odmietne svoju dcéru vydať za ich syna Štefana aj napriek tomu, že sa tí dvaja majú radi.
• Chce dcéru vydať za grófa, ktorý má financovať jeho volebnú kampaň.
• Keďže potrebuje hlasy Levických, prisľúbi svoju dcéru Štefanovi, ak sa stane vicišpánom.
• Myslí si, že je to nemožné, lebo Štefan je chudobný.
• Štefanov strýko vymyslí plán ako sa Štefan stane vicišpánom.
• Sľúbi Potockému 400 hlasov ak po zvolení vezme ako druhého vicišpána Štefana.
• Ešte bolo treba zabezpečiť aby sa Bešeňovského voliči nedostavili k voľbám.
• Jednu skupinu voličov spili do nemoty, ďalších podplatený mýtnik nepustil cez most, iných odlákali do cirkusu aby nestihli voľby.
• Tak sa Potocký stál vicišpánom, druhým vicišpánom sa stal Štefan.
• Príbeh sa konči jeho svadbou s Aničkou.