Krátka epická próza – novela

Krátka epická próza – novela

Božena Slančíková - Timrava

-narodila sa v dedine Polichno, v rodine evanjelického farára. Bola veľmi uzavretá, málo hovorila ale mala veľkú pozorovaciu schopnosť a načúvala. Písala všetky žánre, bola aj poetka (začínala ľúbostnými básňami) ale aj prozaička, opisovala životy prostých dedinčanov – novely a poviedky (Skon Paľa Ročku) ale aj život vidieckej inteligencie(Bez hrdosti). Ďalej písala autobiografické prózy (Všetko za národ), téma 1. Svetovej vojny

-lásku neromantizuje, hovorí, že dievčatá sa ľahko dajú zlákať na majetok a svoje city iba predstierajú

-lipla na tradíciách

- doma vydávala časopis Ratolesť

 -robila spoločnicu v dome Pavly Orsághovej, avšak nie dlho

 -typická je autobiografickosť

 -ženské postavy: trpiace hrdinky, ich sny sa menia z ilúzie na dezilúzie – sklamanie

-chlapov zobrazuje ako slabých

 -využíva iróniu

 -využíva tiež IN MEDIAS RES (vpád uprostred deja)

Ťapákovci

Expozícia– opis postáv a prostredia

Retrospektíva– spätný pohľad

Kritický realizmus: postavy poznávame cez ich činy – nepriama charakteristika

-jedna z najkritickejších noviel v slovenskej próze

• Hlavné postavy:
• Iľa Ťapáková: kráľovná, Paľova žena
• Anča Ťapáková: zmija, slobodná a ochrnutá
• Paľo Ťapák: Ilin muž a Ančin brat, žartovník
• Jano Fuzákovie: mal byť Ančin manžel
• Mara: Janova žena
• Katka: Mišo si ju chce zobrať ale je chidobná
• Mišo: najmladší Ťapák
• autorka charakterizuje postavy cez prezývky, v tejto novele sa vyskytujú vnútorné monológy, najmä pri Anči a Ili hlavne v škole, ako chce aby si ju Paľo všimol. Inak je toto dielo vo forme dialógov.
• Kompozícia je jednoduchá. Nie je tu žiadna retrospektíva ale zobrazenie dejov tak, ako plynú v čase.
• rozprávač: on-rozprávač nepriamy
• Téma: zobrazenie dedinského prostredia
• Idea: napredovanie
• vonkajší konflikt je – odlišný názor na život
• Iľa predstavuje činorodosť a aktivitu, je čistotná, bola to babica, „drží veslo v ruke“
• Anča predstavuje pasivitu, je konzervatívna
• Anča a Iľa sú veľmi rozdielne, Iľa chcela vládnuť v dome ale ostatní s proti, bola cieľavedomá a tvrdohlavá
• Anča pratí k najtragickejším postavám Timravej, je proti tomu aby v dome vládla Iľa, pretože aj ona chcela vládnuť, zarába si šitím, je neústupčivá a škriepivá, nenávidí Iľu, do pása je veľmi pekná a je plná lásky
• využíva iróniu, výsmech, satiru, prezývky, ľudovú reč postáv, chronologickú kompozíciu

Dej

Nastáva jar, všetko sa budí k životu, ľud sa berie do jarných prác, iba u Ťapákovcov sa nič nedeje. Chlapi len tak postávajú na dvore. Toto je klasický pohľad na dvor Ťapákovcov. Tentokrát iba nevedeli, či môžu ísť orať v stredu, lebo oni vždy začínajú v piatok. U Ťapákovcov je veľa ľudí, keď sa zídu, nestačia lavice. Štyria bratia so ženami a deťmi, najmladší brat Mišo, ktorý je ešte slobodný a jedna sestra Anča, ktorá už má 30 rokov. Je stále slobodná, lebo keď bola malá postihla ju kalika, nemôže chodiť. Inak je múdra, ako jediná sa postaví proti Ili. Iľa, braná od Jablonkovcov, je ženou Paľa. Myslí si, že je najmúdrejšia, lebo bola na školení pre pôrodné baby. Volajú ju kráľovná, Anču zasa zmija. Ťapákovci nemajú v dome človeka, ktorý by ich viedol. Pokúša sa o to však Iľa. Iľa a Anča sa hádajú, ale všetky ženy stoja za Ančou. Iľa je ale nespokojná s tým, že ich je v dome 16 a začne sa sťažovať Paľovi. Už tam nechce bývať, chce sa osamostatniť, nepáči sa jej rozbitá studňa, ani Anča- zmija, chce nový dom. Paľo ju ignoruje a Iľu to moc hnevá. 
Nakoniec sa rozhodne trucovať a ukázať mužovi, že jej nakoniec vyhovie a to tak, že pôjde ako spoločnica ku pani učiteľke a hovorí si: „Počkaj, veď ty zvieš, keď v jednom oblečení za mesiac budeš chodiť, keď ťa nebude mať kto oprať, zvieš, či ti chybí žena!“ Tam sa jej moc nepáči, ale keď sa už raz dala na boj, tak to nevzdá. Každý večer čaká na Paľa, že sa pomeria, spolu odídu a postavia si dom v záhrade jej rodičov, ale situácia sa nevyvíja podľa predstáv. Aj keď každý deň necháva otvorené zadné dvierka, Paľo nechodí. Zo začiatku mu to bolo jedno, neskôr odišiel pásť ovce niekde do susedných dedín a dlhšie nebol doma. Iľa vie, že pár domov od škôlky bývajú Ťapákovci a že Anča každý večer sedí na lavičke a šije. Preto nahlas vykrikuje ako je jej dobre, aj keď to nie je pravda, aby ju rozzúrila. Darí sa jej to. V dome Ťapákovcov sa zatiaľ nič nedeje. Mišo je smutný, lebo si nemôže vziať za ženu Katku. Anča smúti, že jej jediná láska Jano Fúzakovie sa ide ženiť so škaredou Marou. Ešte má tú drzosť požiadať Anču, ktorá šije vence pre tri dediny, aby jej ušila svadobný veniec prednostne a dá jej peniaze dopredu. Práve v tom čase spomína Anča na svoje detstvo, keď ešte vedela normálne chodiť. Už vtedy sa jej páčil Jano. Potom dostala lámku a už sa nevystrela. Chodila s rodičmi po doktoroch, ale nič nepomohlo. Želá si, aby bola vtedy radšej zomrela. Na druhý deň prichádza do dediny po dlhom čase Paľo. Do Ili, akoby udrel blesk, tak vyletela zo školy. Ide namočiť metlu do potoka, ktorý tečie poza školu. Vykrikuje, smeje sa, snaží sa, aby si ju Paľo všimol, ale on nič. Ide naspäť do školy. Anči vadí, že kráľovná ušla. Pri večeri to povie Paľovi, aj to že pri škôlke vidí chodiť nejakého chlapa, čo sa rozpráva s Iľou. Všetko márne. Nakoniec keď mu povie kamarát, že by sa patrilo ísť si po ženu, tak ide. Iľa sa robí, že spí. Príde ku nej muž a povie jej, aby išla domov. Vtom sa akože zobudí a nadáva mu, kde sa tu vzal. On jej chcel dať zaucho, ale ona sa mu zapriadla do líce, že mu tiekla krv. Jana to veľmi bolelo, prevrátil úľ so včelami a išiel naspäť. Nakoniec to vyrieši pán notár, ktorý povie, že Iľa nesmie byť aj slúžkou, aj pôrodnou babou v dedine. Teda prestane slúžiť, pôjde ku rodičom domov, uprace tam a hovorí, ako s Paľom v lete postavia dom. Poviedka má šťastný koniec. Mišo už nespomína na Katku, a predsa Anča mrzáčka, keď večer sama ostane, pozerá očami plnými vášne a beznádejnosti do obloka, z ktorého vidno biely uhoj domu Jana Fúzakovie, spínajúc malé, nezrobené ruky, lká: „ Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie..!“