Sociálno-psychologický román

Sociálno-psychologický román

1. Zaraďte sociálno-psychologický realizmus do vývinového kontextu slovenskej literatúry.

V slovenskej literatúre sa sociálno-psychologický román objavil v období medzivojnovej literatúry (1918 – 1945).

Obdobie je charakteristické mnohými významnými medzníkmi:

• vznik ČSR – 10.1918
• slovenčina sa stala štátnym aj úradným jazykom
• viac slobody a demokracie – obdobie bohaté na literárnu tvorbu (po realizme)
• vytvára sa široký priestor pre tradičnú aj modernú tvorbu = pluralitný systém v literatúre
• umenie sa otvára svetu a Európe
• témy:
  • vojnová tematika – zážitky, spomienky
  • povojnová sociálna tematika
  • mladosť
  • historická tematika – návrat ku koreňom
  • spoločenská, politická, kultúrna situácia
• Prozaikov možno zaradiť do viacerých generácií

• Generačný prehľad autorov:

o Staršia generácia

• pokračovanie realistickej metódy
• autori píšuci už pred WW1, po vojne ich tvorba doznieva
• próza založená na dejovosti a príbehovosti – typická postava v typických okolnostiach v typickom prostredí
• vlna realizmu:

· Martin Kukučín

• Svetozár Hurban Vajanský
• Terézia Vansová
• Elena Maróthy Šoltésová

• vlna realizmu

· Jozef Gregor Tajovský

• Božena Slančíková Timrava

• Ľudmila Podjavorinská

• vlna realizmu

· Ladislav Nádaši-Jége

• Janko Jesenský
• Hana Gregorová

• má tri fázy z hľadiska zobrazenia témy:

1. priame rozvíjanie realistickej tradície
   • Ladislav Nádaši-Jége
   • Janko Jesenský (Demokrati)

1. sociálno-psychologický realizmus
   • Jozef Cíger-Hronský (Jozef Mak)
   • Milo Urban (Živý bič)

1. socialistický realizmus
   • Fraňo Kráľ
   • Peter Jilemnický

o Stredná generácia

• autori začínajú sa pokúšajú sa o experimentovanie v próze
• odmietajú príbehovosť (nijaká fabula)

· Martin Rázus

• Štefan Krčméry
• Jozef Cíger-Hronský
• Ján Hrušovský

• Mladá generácia
  • skupiny, ktoré sa združovali okolo časopisov (DAV, ..)
  • líši sa od realistickej tvorby, využívali hlavne avantgardu (expresionizmus, naturizmus, psychologický realizmus)

· Ivan Horváth

• Gejza Vámoš
• Milo Urban
• Peter Jilemnický
• Fraňo Kráľ

• Pre celé obdobie je typická tematická rôznorodosť
  • historická próza

• socialistický realizmus
• sociálno-psychologický realizmus
• ornamentálna próza
• lyrizovaná próza (= próza naturizmu):
  • Ľudo Ondrejov (Zbojnícka mladosť)
  • Margita Figuli (Tri gaštanové kone)
  • Dobroslav Chrobák (Drak sa vracia)
  • František Švantner (Nevesta hôr)

• Rozvíjajú sa rôzne druhy románov:

o Sociálny román

• Epické dielo veľkého rozsahu, ktoré sa zaoberá sociálnymi problémami
• zobrazuje sociálne podmienky, príslušnosť k sociálnej skupine
• v postave sa zovšeobecňuje skupina
• postavy nadobúdajú vlastnosti typické pre celú sociálnu skupinu, reprezentujú ju = sociálny typ
• Reprezentanti:
  • Martin Kukučín – Dom v stráni (realizmus)
  • Jozef Cíger-Hronský – Jozef Mak (medzivojnová literatúra)
  • Milo Urban – Živý bič (medzivojnová )
  • Lev Nikolajevič Tolstoj – Vojna a mier (realizmus)

o Psychologický román

• Jeho zakladateľom je Fjodor Michalejovič Dostojekvskij s dielom Zločin a trest
• Hlavnou témou je vnútorný svet postáv
• Postavy sú ako bytosti veľmi komplikované
• V priebehu románu sa autor dostáva medzi príčiny konania postáv
• Na záver nastáva odhalenie alebo oslobodenie postavy od trýzne
• Ak prevažuje psychika postavy nad dejom, je román psychologický
• Predstavitelia:
  • Martin Kukučín – Dom v stráni (realizmus)
  • Jozef Cíger-Hronský – Jozef Mak
  • Erich Maria von Remarque – Na západe nič nové

ü Sociálno-psychologický realizmus

• cieľom je prekonať tradičné postupy
• čerpá z domáceho i svetového realizmu
• vyvíja sa najmä pod vplyvom európskeho expresionizmu
• dôraz kladie na sociálnu tematiku, dôležité je kritika z pohľadu ľudu zatláčaného na okraj spoločnosti
• v centre záujmu stoja obyčajní ľudia, ktorí sú v mravnej prevahe proti mocným a bohatým
• autor sa sústreďuje na ponor do ich vnútorného sveta a psychiky, tzn. charakteristika postavy je dôležitejšia ako dej
• Prostredie: väčšinou dedinské

• Postava je väčšinou pasívna
• Ak koná, tak živelne, pudovo, je ovládaná citmi
• touto živelnosťou chce prekonať zlo a nespravodlivosť

Jozef Cíger-Hronský

• píše novely a poviedky, neskôr romány
• novely:

· Tomčíkovci

• Podpolianske rozprávky
• Sedem sŕdc

• naznačuje hlbší ponor do vnútorného sveta postáv v slovenskej dedine, ale sú podložené zaujímavým príbehom

ü Jozef Mak

• sociálno-psychologický román
• 75 kapitol
• vychádza z dedinského prostredia
• dielo je ponorom do psychiky pasívneho, ničím výnimočného človeka, Jozefa Maka

o čas a miesto:

• horehronská dedina Hudákovo, asi 1870 – 1930

o hlavná postava:

• Jozef Mak = človek-milión (lebo aj zrniečok maku je veľmi veľa – drobnosť, bez jedinečnosti a výnimočnosti)
• je voči svojmu osudu pasívny, znáša všetko utrpenie, ktoré mu život prináša (zradu brata, svojej milej, smrť matky, manželky) → jeho údelom je trpieť → je s tým vyrovnaný
• osud mu už pri narodení udelil ukrižované ruky – symbol (stvorené len na prácu) a nemé ústa (aby nemohol povedať, čo si myslí)
• bol nemanželským synom
• vďaka bratovi prichádza o majetok
• proti osudu je schopný vzbúriť sa len veľmi málo
• do jeho života zasahuje odchod na vojnu
• keď sa vráti, stavia nový dom
• symbolizuje obyčajný ľud – bežný človek (no nie s bežným osudom)
• v závere sa mu autor prihovára slovami: „Trp, Jozef Mak, človek si, milión, nuž vydržíš všetko.“

• V celom diele je veľmi silná myšlienka osudovosti (fatality) – ukrižované ruky, osud sa nedá zmeniť
• Okrem symbolu ukrižovaných rúk je významným symbolom aj inovať spätá s Jožovou ženou Julou (Petriskovou)
• pri Jožovej svadbe biely závoj ako inovať
• Keď Jula nakoniec zomrela, je bledá, tuhá a studená ako inovať
• Významným dejateľom je aj príroda, v románe nájdeme množstvo lyrizovaných pasáží

Chlieb

• sociálny román
• vzniká v čase hospodárskej krízy, vysťahovalectva, chudoby
• autor naznačuje prostredie dediny ako kolektívneho hrdinu, ktorý bojuje ako jeden človek o svoj každodenný chlieb (=unanimistický román, una anima = jedna duša)

Pisár gráč

• pokus o experimentovanie
• zachytáva autorovo podvedomie (vplyv európskych smerov – expresionizmus, existencializmus)
• v postave pisára Gráča podáva autor svoje osobné skúsenosti z svetovej vojny
• blížiacu sa sv. vojnu označuje ako cirkus
• hrdinstvo a vlastenectvo označuje ako falošné hodnoty

• Romány, ktoré napísal v emigrácii:

Svet na trasovisku

• Andreas búr majster

• Milo Urban
  • začína novelami, vrcholí v románe
  • rozoberal hlavne sociálnu tematiku
  • v centre pozornosti: vykreslenie individuálnych ľudských osudov pod vplyvom fatality (= osudovosti)
  • hlavnými postavami sú jednoduchí ľudia s problémami vyjadrovania (nič nepovedia navonok, len prežívajú), dochádza k ponoru do psychiky
  • Prostredie: slovenská dedina
  • Základný konflikt v dielach autora: zločin a trest (otázky viny, svedomia)
  • novely so sociálnou tematikou, ponor do vnútorného sveta postavy:
    • Výkriky bez ozveny
    • Z tichého frontu
    • Jašek Kutliak spod Bučinky
      • konflikt v súvislosti s prvou láskou, do deja vstupuje príroda
    • Za vyšným mlynom
      • podklad k vytvoreniu opery Eugene Suchoňa, Krútňava

• významnejšia je románová tvorba:
• napísal päťdielny cyklus – Pentalúgiu
• najvýznamnejším dielom je román Živý bič
• celý románový cyklus sa odohráva na hornooravskej dedine Ráztoky od začiatku

1. až do konca 2. sv. vojny

Živý bič

• unanimistický román (z lat. una anima = jedna duša) skupina ľudí (v tomto prípade dedina Ráztoky) vystupujú a konajú ako jeden
• najviac prekladané dielo do cudzích jazykov
• téma:
  • brutálne zasahovanie 1. vojny do osudov človeka
• v celom diele je síce zobrazená nepriamo (len na pozadí), ale jej prítomnosť a následky badať na hlavných postavách
• ľudí ovplyvňuje trojakým spôsobom:
  • majetkové dôsledky – rekvirácie = habanie majetkov (jedlo, zvieratá)
  • fyzické dôsledky – smrť, mrzačenie (Ondrej Koreň, Števko Ilčík)
  • psychické dôsledky – strata otcov, mužov, synov, rozchody, znásilňovanie, strata životného cieľa
• román je zložený z 2 časti:
  • Stratené ruky
    • Niekoľko dedinských príbehov, ktoré vyjadrujú utrpenie ľudu počas vojny (stratené ruky)
    • Mladého Števka Ilčíka odvádzajú na vojnu, kde sa postaví dôstojníkovi, ktorý prinútil jeho priateľa k samovražde
    • Zabije dôstojníka a umiera zastrelením
    • Eva Hlavajové v snahe vyreklamovať (=aby nemusel slúžiť na vojne) svojho muža z vojny ide za notárom Okolickým, ktorý situáciu využije a Eva otehotnie
    • Nikomu nechce povedať s kým čaká dieťa, všetci jej odmietajú pomôcť
    • Výnimku tvorí farár, ktorý jej podá pomocnú ruku
    • Domov sa vracia Ondrej Koreň, celý zmrzačený (nemá ruku) a nemý
    • Konfiškujú majetok a ľuďom berú aj to málo, čo im zostalo
    • Smutný nádych, príbehy končia tragicky
    • Eva sa nakoniec po narodení syna utopí v rieke

• Adam Hlavaj
  • Revolučná časť, hlavná dejová línia predstavuje príbeh Adama Hlavaja
  • Zobrazuje ako sa skrýva a snaží sa dozvedieť pravdu o Evinej smrti
  • Zistí, že za všetkým je notár Okolický
  • Z štátneho úradníka sa stáva biely prízrak, desí sa čo len vyjsť von na ulicu
  • Nakoniec ho dedinčania chytia, priviažu na klát a ten sa zlomí práve na tom mieste, kde sa Eva utopila, notár Okolický umiera
  • Židovi v dedine podpália krčmu (žil si v bohatstve a požičiaval peniaze za obrovské úroky)

• hlavnou postavou okrem Adama Hlavaja je celá dedina, kolektívny hrdina, vystupuje ako jednoliaty celok proti panskej vrstve

• charaktery dedinčanov sa počas plynutia deja výrazne menia – vplyv vojny aj situácie v dedine
• Rozbor charakteru postáv:
  • Adam Hlavaj
    • hlavná postava
    • odvedený na ruský front
    • dozvedá sa o osude svojej manželky Evy, túži ju znova vidieť, preto dezertuje
    • útek sa mu podarí, no keď sa vráti domov, dozvedá sa od Ilčíčky o smrti svojej ženy
    • všetky údery, ktoré ho postihnú, chápe ako dôsledok vojny
    • berie osud do svojich rúk a na čele rozvášneného dedinského davu sa chce pomstiť pánom, ktorí túto vojnu spôsobili a sú jej prisluhovačmi

• Eva Hlavajová
  • mladá, jednoduchá žena
  • chce vyárendovať svojho muža z frontu
    • žiada o to notára Okolického
    • zneuctí ju
  • čaká dieťa, dedina ju odsúdi, pretože nepoznajú okolnosti
  • po narodení syna, stále opustená a odsúdená, sa utopí v rieke

• Ilčíčka
  • tragická postava
  • vo vojne stratila jediného syna – nezniesol šikanu svojho nadriadeného a zabil ho
  • bol popravený
  • nevie sa zmieriť s jeho smrťou
  • ostro vystupuje proti nespravodlivosti a zlu
  • spolu s Adamom stojí na čele dedinského davu

• notár Okolický
  • nečestný, vypočítavý, reprezentant štátnej moci
  • rozhoduje o ich odvodoch → oberá rodiny o živiteľov
  • celá dedina ho chce potrestať – aj za to, čo spôsobil Eve
  • pokúša sa ujsť na voze so slamou, ale dedinčania ho nájdu a ponoria do potoka, aby si vytrpel nejaký trest → klát sa uvoľní a on zomiera

2. Uveďte typické znaky daného umeleckého smeru na základe diela Jozefa Cígera Hronského Jozef Mak. (odpoveď na stranách 9 - 10)

• Jozef Mak je veľmi pasívna postava
• Nie je schopný nadviazať rozhovor s inými (Väčšinou odpovedá len slovíčkom uhm, alebo neverbálne)
• Nedokáže vyjadriť city k svojej žene, až na samom konci diela
• Ťažko nadväzuje kontakty, ani sa neobhajuje
• Ťažko sa stavia proti a hovorí nie, radšej znesie viac, ako by sa mal ozvať
• Nedokáže sa ozvať a vyhodiť svojho brata
• Dobrák, nechce nikomu zle, ani uškodiť
• Občas veciam nerozumie, ale berie, že takto majú byť (osudovosť = fatalita)