Slovenská medzivojnová poézia (1918 - 1945)

Slovenská medzivojnová poézia (1918 - 1945)

1. Charakterizujte vývin slovenskej poézie v medzivojnovom období.

Dôležité medzníky v období

• V rokoch 1914 – 1918 sa odohrával dovtedy najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva (1. sv. vojna)
• v rokoch sa prejavuje hospodárska kríza
• októbra 1918 – vzniká prvý česko-slovenský štát:

• nastáva sloboda prejavu
• vzniká veľa kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií
• slovenčina sa stáva úradným jazykom

• 1919 dochádza k znovuotvoreniu Matice slovenskej (po zrušení v r. 1875, založená bola v roku 1863, tisíc rokov po príchode Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu)
• 1919 – vzniká Univerzita Komenského v Bratislave
• 1920 – založené Slovenské národné divadlo
• 1924 – založené Východoslovenské národné divadlo v Košiciach
• 1926 – vzniká Československý rozhlas

• Okrem toho vznikajú aj nové spolky, vydavateľstvá, časopisy

§ Spoločnosť priateľov krásnych kníh

• EMSA (= edícia mladých slovenských autorov) spolok aj vydavateľstvo

• Časopisy:

§ Mladé Slovensko

• Elán
• Tvorba
• Slovenské smery
• Proletárska nedeľa
• DAV

• Medzivojnová poézia na Slovensku
  • Poézia nadobudla veľký ohlas už po roku 1918
  • vzniká ako spontánna reakcia na úľavu z konca sv. vojny, je vyrovnaním sa s vojnovými zážitkami
  • básnici nehovoria len o situácii v národe, ale začínajú rozvíjať aj vlastný osobný štýl v poézii, stávajú sa individualitami
  • poézia sa vo svojom vývine uberá dvomi smermi:
    • v fáze autori nadväzovali na predchádzajúce básnické tradície v duchu Hviezdoslavovsko-Kraskovskej školy
    • v fáze sa snažili o experimentovanie a nové umelecké programy ovplyvnené umením z Európy = poézia otvorená Európe (okná otvorené Európe)

1. fáza – nadviazanie na tradičné smery

• Prechodná generácia básnikov
  • V tvorbe prevládajú národné motívy (= tradičné) a tematika vyrovnania sa s dôsledkami prvej svetovej vojny
  • Obdobie je prechodom medzi tradičnou a modernou poéziou

· Martin Rázus

• Štefan Krčméry

• Neosymbolizmus
  • nová vlna symbolizmu
  • nasleduje literárnu modernu a jej symbolizmus
  • najvýraznejším predstaviteľ je Emil Boleslav Lukáč

o Poetizmus

• predstaviteľ: Valentín Beniak
• tradičné básne s prvkami inovácie, hlavne vo formálnej podobe – napodobňuje vonkajšiu formu básne Pásmo (nový žáner, automatický sled veršov diktovaný podvedomím, založený na evokácií – vyvolávaní predstavu – a asociácií – jedna myšlienka podnecuje druhú)

ü 2. fáza – nové umelecké programy

• Vitalizmus
  • Umelecký smer, ktorého úlohou je oslavovať život, radosť, mladosť, nespútanosť, optimizmus, eufóriu a nadšenie
  • Najvýraznejším predstaviteľom je Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek – básnik ľudskosti a životného optimizmu)
• Nadrealizmus
  • Predchodcom bol francúzsky surrealizmus (= nadrealizmus)
  • Najvýraznejšou bola snaha o novátorstvo a odklon od reality, únik do nadpozemskej sféry, do sveta podvedomia a sna
  • zameraná na asociatívnosť a psychický automatizmus (vzniká pásmo ako nový žáner v poézii)
  • Pri tvorbe sa dodržiavali dve metódy:
    • asociatívnosť = jedna myšlienka podnecuje druhú
    • psychický automatizmus = voľné radenie a spájanie náhodných motívov
  • Predstavitelia:
    • Rudolf Fábry – najvýraznejšia osobnosť, zakladateľ psychického automatizmu na Slovensku

· Štefan Žáry

• Vladimír Reisel

• Proletárska poézia
  • Predstavitelia sú združení okolo časopisu
  • Názov časopisu vznikol z krstných mien a začiatočných iniciálov politicky činných ľudí (netreba ich vedieť):
    • Daniel Okály,
    • Andrej Sirácky,
    • Vladimír

• Hnutie tvorí na základe marxistickej
• Píše hlavne sociálnu a angažovanú poéziu.
• Iní predstavitelia:

· Laco Novomestský,

• Fraňo Kráľ,
• Ján Poničan.

• Katolícka moderna
  • Umelecký smer, ktorý vznikol v 30. Rokoch 20. Storočia.
  • Pestujú ju predstavitelia katolíckej inteligencie = vyšší cirkevní činitelia.
  • Vychádzajú zo surrealizmu, poetizmu, avantgardy – badať vplyvy tradičného aj novšieho európskeho
  • Predstavitelia:

· Rudolf Dilong,

• Janko Silan,
• Mikuláš Šprinc (z Krompách).

2. Na základe tvorby Jána Smreka poukážte na základné znaky vitalizmu.

Ján Smrek

• vlastným menom: Ján Čietek
• ako autor pôsobil vo vydavateľstve EMSA a časopise Elán
• základnými motívmi vitalizmu v jeho tvorbe:
  • láska
  • krása
  • žena
  • mesto
  • radosť zo života

• jeho poézia = poézia večnej mladosti → takto označujeme celú poéziu vitalizmu
• témy:
  • úprimná chlapčenská a mladícka radosť zo života
  • túžba žiť a milovať naplno

• Odsúdený k večitej žízni
  • debutová zbierka, má ešte témy symbolizmu
  • žízeň = česky – smäd (po živote), rusky – život

• Dnes milujem svoj deň
  • Báseň smerujúca k
  • Ospevuje život a vníma ho všetkými
  • Využíva prírodné a ľúbostné motívy, zachytáva premenlivosť života.

• Cválajúce dni
  • Básnická zbierka, stala sa manifestom
  • Je výpoveďou mladej generácie plná optimizmu, elánu,
  • Názov aj obsah dôsledne zachytáva rytmus času – tempo, rýchlosť, zbrklosť (mladí sú do všetkého hŕŕŕ).
  • Autor označuje najaktívnejších príslušníkov svojej generácie (napr. stepilí cowboyi) = dobrodružný symbol

• Cválajúce dni
  • báseň vykresľuje minulosť vojny a všetko zlé, čo priniesla
  • autor sa teší z následného života, aj keď nevie, čo mu prinesie
  • nechce zostať pasívny ako driemajúca väčšina, ktorá sa utápa v následkoch – chce naplno žiť, nie iba prežívať
  • oslavuje civilizáciu, pokrok, novinky z vedy a techniky

• Village And City
  • Námetom básne je oslava mesta, života v ňom, láska k spoločnosti (sám autor vyrastal v meste a mestský život miloval)
  • autor vyjadruje postreh, že človek je predurčený žiť v spoločnosti a nie osamote

• Tahiti
  • Téma exotiky, cudzích krajín, snaha naplno si vychutnať život aj v cudzine
  • Miesto nie je len básnikovým snom, ale aj jeho cieľom
• Božské uzly + Iba oči
  • výrazné zbierky vitalizmu
  • námetom je oslava lásky
  • dôraz na senzuálne a citové vnímanie (oči)
  • obsahujú aj básne s témou vysťahovalectva a potuliek po cudzine

• Básnik a žena
  • básnická skladba (v podstate veršovaná poviedka)
  • najkrajšie vyznanie lásky k žene v slovenskej literatúre (hneď po Sládkovičovej Maríne)
  • obdiv ženy ako niečo neobyčajného
  • chápanie muža ako bežnej, jednoduchej bytosti
  • má 5 častí
  • témou je vznik, vývin a zánik ľúbostného vzťahu muža a ženy počas 4 ročných období:

1. V zasneženom parku

• prvé stretnutie muža a ženy, keď ho v chladnej zime pozve na čaj

2. Pokračovanie jarné

• podobne ako sa prebúdza príroda, začína intenzívnieť aj vzťah básnika a ženy = dotyky, bozky

3. Letná noc na vode

• vyjadruje hrdosť, pretože dosiahol to najlepšie, čo mohol v živote získať – milujúcu a oddanú bytosť

4. Padajúce lístie

• s postupne blížiacou jeseňou sa schyľuje k zániku vzťahu
• žena si našla iného muža

5. Po desiatich rokoch

• náhodné opätovné stretnutie, krátky rozhovor básnika so ženo
• obaja sú si takmer cudzí

• zdôrazňuje postavu ženy svojským a grafickým spôsobom – každé slovo žena je v úvodzovkách (muž nie)
• „žena“:
  • citlivá, milá, úprimná, jemná
  • symbol nevinnosti, lásky, krásy, matky
  • ideálna postava

• lyrickým subjektom je samotný básnik

• Zrno
  • posledná vitalistická zbierka
  • venuje sa pocitu autora – zrady vlasti v čase blížiacej sa sv. vojne a nového ohrozenia
  • vracia sa z cudziny domov a pri pohľade na situáciu doma si vyčíta, že bol tak dlho preč

• rozoberá problematiku dediny, hodnotu domova, ťažkú prácu slovenského národa

• Hostina + Studňa
  • zbierky s výrazne protifašistickým charakterom
  • odsudzujú vojnu, nacizmus, nacionalizmus
  • využíva množstvo symbolov a alegórie v čase vzniku zbierok mal možnosť vyjadriť sa k oficiálne zamlčovaným udalostiam

3. Poukážte na pestrosť motívov v básňach Jána Smreka na základe ukážok č. 2 a č. 3.

• V tvorbe Jána Smreka badať pestré zastúpenie rôznych motívov
  • Dobrodružné motívy (Cválajúce dni)
    • Motív slobodných mladých ľudí(bujní žrebci)
    • Motív nezastaviteľného pokroku (ženú sa vpred)
    • Motív oslavy života (sme dúškom živí)
    • Motív premeny času (uháňajúcich dňoch)
  • Motív dediny a mesta (Village and city)
  • Exotické motívy (Tahiti)
  • Motívy lásky muža a ženy (Básnik a žena)
  • Práca slovenského národa, domov vlasť (Zrno)
    • Obledol môj obličaj (nezahorel túžbou po domove)
    • Motív smútku a ľútosti, ospravedlnenia (chladný vietor, horami u nás zastene)
  • Motívy odporu voči 2. svetovej vojne (Hostina, Studňa)

Ján Smrek: Cválajúce dni Ján Smrek: Mne dedinčanka stepilá

Bujní žrebci, neosedlaní Mne dedinčanka stepilá

- nezasiahne ich blesk - bezmála hlavu zmútila:

ženú sa vpred, čižmičky, sukňa riasavá –

ženú sa vpred, to dievča sa mi pozdáva!

kopyty rozbíjajú lebky

a nechávajú za sebou Banujem, že som halenu

dokaličené ľudské mŕtvoly. a strechu domu slamenú zamenil a šiel v iný kraj,

My, mladí, jarí šarvanci, kde obledol môj obličaj. ktorí sme život – svoju milú –

objali prvom pri tanci, Keď chladný vietor jesene

sme celým dúškom živí – horami u nás zastene,

my sme tí jazdci diví! ja k našim idem s túžbami,

Sedíme na paripách: by neboli mi neznámi. (zo zbierky Zrno)

uháňajúcich dňoch,

a pevne držíme sa hrivy – nič nevadí, že niektorý pri skoku ponad piliere oceľového mosta drží sa už len chvosta.