Slovenská medzivojnová poézia (1918 - 1945)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec sp-prace (10)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 122 slov
Počet zobrazení: 180
Tlačení: 14
Uložení: 14

Slovenská medzivojnová poézia (1918 - 1945)

1. Charakterizujte vývin slovenskej poézie v medzivojnovom období.

Dôležité medzníky v období

  • V rokoch 1914 – 1918 sa odohrával dovtedy najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva (1. sv. vojna)
  • rokoch sa prejavuje hospodárska kríza
  • októbra 1918 – vzniká prvý česko-slovenský štát:
  • nastáva sloboda prejavu
  • vzniká veľa kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií
  • slovenčina sa stáva úradným jazykom
  • 1919 dochádza k znovuotvoreniu Matice slovenskej (po zrušení v r. 1875, založená bola v roku 1863, tisíc rokov po príchode Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu)
  • 1919 – vzniká Univerzita Komenského v Bratislave
  • 1920 – založené Slovenské národné divadlo
  • 1924 – založené Východoslovenské národné divadlo v Košiciach
  • 1926 – vzniká Československý rozhlas
  • Okrem toho vznikajú aj nové spolky, vydavateľstvá, časopisy

§ Spoločnosť priateľov krásnych kníh

  • EMSA (= edícia mladých slovenských autorov) spolok aj vydavateľstvo
  • Časopisy:

§ Mladé Slovensko

  • Elán
  • Tvorba
  • Slovenské smery
  • Proletárska nedeľa
  • DAV
  • Medzivojnová poézia na Slovensku
    • Poézia nadobudla veľký ohlas už po roku 1918
    • vzniká ako spontánna reakcia na úľavu z konca sv. vojny, je vyrovnaním sa s vojnovými zážitkami
    • básnici nehovoria len o situácii v národe, ale začínajú rozvíjať aj vlastný osobný štýl v poézii, stávajú sa individualitami
    • poézia sa vo svojom vývine uberá dvomi smermi:
      • fáze autori nadväzovali na predchádzajúce básnické tradície v duchu Hviezdoslavovsko-Kraskovskej školy
      • fáze sa snažili o experimentovanie a nové umelecké programy ovplyvnené umením z Európy = poézia otvorená Európe (okná otvorené Európe)

1. fáza – nadviazanie na tradičné smery

  • Prechodná generácia básnikov
    • V tvorbe prevládajú národné motívy (= tradičné) a tematika vyrovnania sa s dôsledkami prvej svetovej vojny
    • Obdobie je prechodom medzi tradičnou a modernou poéziou

· Martin Rázus

  • Štefan Krčméry
  • Neosymbolizmus
    • nová vlna symbolizmu
    • nasleduje literárnu modernu a jej symbolizmus
    • najvýraznejším predstaviteľ je Emil Boleslav Lukáč

o Poetizmus

  • predstaviteľ: Valentín Beniak
  • tradičné básne s prvkami inovácie, hlavne vo formálnej podobe – napodobňuje vonkajšiu formu básne Pásmo (nový žáner, automatický sled veršov diktovaný podvedomím, založený na evokácií – vyvolávaní predstavu – a asociácií – jedna myšlienka podnecuje druhú)

ü 2. fáza – nové umelecké programy

  • Vitalizmus
    • Umelecký smer, ktorého úlohou je oslavovať život, radosť, mladosť, nespútanosť, optimizmus, eufóriu a nadšenie
    • Najvýraznejším predstaviteľom je Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek – básnik ľudskosti a životného optimizmu)
  • Nadrealizmus
    • Predchodcom bol francúzsky surrealizmus (= nadrealizmus)
    • Najvýraznejšou bola snaha o novátorstvo a odklon od reality, únik do nadpozemskej sféry, do sveta podvedomia a sna
    • zameraná na asociatívnosť a psychický automatizmus (vzniká pásmo ako nový žáner v poézii)
    • Pri tvorbe sa dodržiavali dve metódy:
      • asociatívnosť = jedna myšlienka podnecuje druhú
      • psychický automatizmus = voľné radenie a spájanie náhodných motívov
    • Predstavitelia:
      • Rudolf Fábry – najvýraznejšia osobnosť, zakladateľ psychického automatizmu na Slovensku

· Štefan Žáry

  • Vladimír Reisel
  • Proletárska poézia
    • Predstavitelia sú združení okolo časopisu
    • Názov časopisu vznikol z krstných mien a začiatočných iniciálov politicky činných ľudí (netreba ich vedieť):
      • Daniel Okály,
      • Andrej Sirácky,
      • Vladimír
  • Hnutie tvorí na základe marxistickej
  • Píše hlavne sociálnu a angažovanú poéziu.
  • Iní predstavitelia:

· Laco Novomestský,

  • Fraňo Kráľ,
  • Ján Poničan.
  • Katolícka moderna
    • Umelecký smer, ktorý vznikol v 30. Rokoch 20. Storočia.
    • Pestujú ju predstavitelia katolíckej inteligencie = vyšší cirkevní činitelia.
    • Vychádzajú zo surrealizmu, poetizmu, avantgardy – badať vplyvy tradičného aj novšieho európskeho
    • Predstavitelia:

· Rudolf Dilong,

  • Janko Silan,
  • Mikuláš Šprinc (z Krompách).

2. Na základe tvorby Jána Smreka poukážte na základné znaky vitalizmu.

Ján Smrek

  • vlastným menom: Ján Čietek
  • ako autor pôsobil vo vydavateľstve EMSA a časopise Elán
  • základnými motívmi vitalizmu v jeho tvorbe:
    • láska
    • krása
    • žena
    • mesto
    • radosť zo života
  • jeho poézia = poézia večnej mladosti → takto označujeme celú poéziu vitalizmu
  • témy:
    • úprimná chlapčenská a mladícka radosť zo života
    • túžba žiť a milovať naplno
  • Odsúdený k večitej žízni
    • debutová zbierka, má ešte témy symbolizmu
    • žízeň = česky – smäd (po živote), rusky – život
  • Dnes milujem svoj deň
    • Báseň smerujúca k
    • Ospevuje život a vníma ho všetkými
    • Využíva prírodné a ľúbostné motívy, zachytáva premenlivosť života.
  • Cválajúce dni
    • Básnická zbierka, stala sa manifestom
    • Je výpoveďou mladej generácie plná optimizmu, elánu,
    • Názov aj obsah dôsledne zachytáva rytmus času – tempo, rýchlosť, zbrklosť (mladí sú do všetkého hŕŕŕ).
    • Autor označuje najaktívnejších príslušníkov svojej generácie (napr. stepilí cowboyi) = dobrodružný symbol
  • Cválajúce dni
    • báseň vykresľuje minulosť vojny a všetko zlé, čo priniesla
    • autor sa teší z následného života, aj keď nevie, čo mu prinesie
    • nechce zostať pasívny ako driemajúca väčšina, ktorá sa utápa v následkoch – chce naplno žiť, nie iba prežívať
    • oslavuje civilizáciu, pokrok, novinky z vedy a techniky
  • Village And City
    • Námetom básne je oslava mesta, života v ňom, láska k spoločnosti (sám autor vyrastal v meste a mestský život miloval)
    • autor vyjadruje postreh, že človek je predurčený žiť v spoločnosti a nie osamote
  • Tahiti
    • Téma exotiky, cudzích krajín, snaha naplno si vychutnať život aj v cudzine
    • Miesto nie je len básnikovým snom, ale aj jeho cieľom
  • Božské uzly + Iba oči
    • výrazné zbierky vitalizmu
    • námetom je oslava lásky
    • dôraz na senzuálne a citové vnímanie (oči)
    • obsahujú aj básne s témou vysťahovalectva a potuliek po cudzine
  • Básnik a žena
    • básnická skladba (v podstate veršovaná poviedka)
    • najkrajšie vyznanie lásky k žene v slovenskej literatúre (hneď po Sládkovičovej Maríne)
    • obdiv ženy ako niečo neobyčajného
    • chápanie muža ako bežnej, jednoduchej bytosti
    • má 5 častí
    • témou je vznik, vývin a zánik ľúbostného vzťahu muža a ženy počas 4 ročných období:

1. V zasneženom parku

  • prvé stretnutie muža a ženy, keď ho v chladnej zime pozve na čaj

2. Pokračovanie jarné

  • podobne ako sa prebúdza príroda, začína intenzívnieť aj vzťah básnika a ženy = dotyky, bozky

3. Letná noc na vode

  • vyjadruje hrdosť, pretože dosiahol to najlepšie, čo mohol v živote získať – milujúcu a oddanú bytosť

4. Padajúce lístie

  • s postupne blížiacou jeseňou sa schyľuje k zániku vzťahu
  • žena si našla iného muža

5. Po desiatich rokoch

  • náhodné opätovné stretnutie, krátky rozhovor básnika so ženo
  • obaja sú si takmer cudzí
  • zdôrazňuje postavu ženy svojským a grafickým spôsobom – každé slovo žena je v úvodzovkách (muž nie)
  • „žena“:
    • citlivá, milá, úprimná, jemná
    • symbol nevinnosti, lásky, krásy, matky
    • ideálna postava
  • lyrickým subjektom je samotný básnik
  • Zrno
    • posledná vitalistická zbierka
    • venuje sa pocitu autora – zrady vlasti v čase blížiacej sa sv. vojne a nového ohrozenia
    • vracia sa z cudziny domov a pri pohľade na situáciu doma si vyčíta, že bol tak dlho preč
  • rozoberá problematiku dediny, hodnotu domova, ťažkú prácu slovenského národa
  • Hostina + Studňa
    • zbierky s výrazne protifašistickým charakterom
    • odsudzujú vojnu, nacizmus, nacionalizmus
    • využíva množstvo symbolov a alegórie v čase vzniku zbierok mal možnosť vyjadriť sa k oficiálne zamlčovaným udalostiam

3. Poukážte na pestrosť motívov v básňach Jána Smreka na základe ukážok č. 2 a č. 3.

  • V tvorbe Jána Smreka badať pestré zastúpenie rôznych motívov
    • Dobrodružné motívy (Cválajúce dni)
      • Motív slobodných mladých ľudí(bujní žrebci)
      • Motív nezastaviteľného pokroku (ženú sa vpred)
      • Motív oslavy života (sme dúškom živí)
      • Motív premeny času (uháňajúcich dňoch)
    • Motív dediny a mesta (Village and city)
    • Exotické motívy (Tahiti)
    • Motívy lásky muža a ženy (Básnik a žena)
    • Práca slovenského národa, domov vlasť (Zrno)
      • Obledol môj obličaj (nezahorel túžbou po domove)
      • Motív smútku a ľútosti, ospravedlnenia (chladný vietor, horami u nás zastene)
    • Motívy odporu voči 2. svetovej vojne (Hostina, Studňa)

Ján Smrek: Cválajúce dni Ján Smrek: Mne dedinčanka stepilá

Bujní žrebci, neosedlaní Mne dedinčanka stepilá

- nezasiahne ich blesk - bezmála hlavu zmútila:

ženú sa vpred, čižmičky, sukňa riasavá –

ženú sa vpred, to dievča sa mi pozdáva!

kopyty rozbíjajú lebky

a nechávajú za sebou Banujem, že som halenu

dokaličené ľudské mŕtvoly. a strechu domu slamenú zamenil a šiel v iný kraj,

My, mladí, jarí šarvanci, kde obledol môj obličaj. ktorí sme život – svoju milú –

objali prvom pri tanci, Keď chladný vietor jesene

sme celým dúškom živí – horami u nás zastene,

my sme tí jazdci diví! ja k našim idem s túžbami,

Sedíme na paripách: by neboli mi neznámi. (zo zbierky Zrno)

uháňajúcich dňoch,

a pevne držíme sa hrivy – nič nevadí, že niektorý pri skoku ponad piliere oceľového mosta drží sa už len chvosta.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Stefan krčméry -Herbárium - obsah #Martin Rázus - Stretnutie #village and city jan smrek

Vypracované témy zo slovenského jazyka literatúry 2019

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021