Obraz človeka a ľudu a práca v poézii slovenských romantikov a realistov

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: mat32
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 04.05.2026
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 874 slov
Počet zobrazení: 5 044
Tlačení: 526
Uložení: 540

Obraz človeka a ľudu a práca v poézii slovenských romantikov a realistov

Andrej Sládkovič – predstaviteľ romantizmu. Básnik pravdy, lásky, krásy, spravodlivosti a slobody.

Pavol Országh Hviezdoslav– predstaviteľ realizmu.
„Mne odporný, čo prírode sa prieči, len v pravde si ctím prostý obličaj“- jeho myšlienkové hnutie

Marína

Lyricko-epicko-relexívna básnická skladba. Epické prvky sú málo rozvinuté (v prvej časti). V druhej časti sú reflexie a symboly. Dielo vzniklo na základe skutočného zážitku – skrachovanej lásky.

Kompozícia: 291 10 veršových slôh, je nesmierne prepracovaná po teoretickej stránke.

Témy: 1. Krása, túžba po kráse

2. Láska, láska k Maríne, láska k vlasti

3. Mladosť

Radenie myšlienok:

1. Opis krás dievčaťa

– vznik citu a vyznanie lásky

– zjavenie bohyne vernosti

– prelínanie lásky k Maríne a lásky k vlasti
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať“

1. Prekážky v láske

– zmena Maríny na vílu

– znovunájdenie milej v nadpozemskom svete

– odmietnutie imaginárneho sveta a návrat k problémom národa

– vďaka za lásku

2. Mladosť

– je večná túžba po kráse a láske, nepokoj ducha, činnosť a nebojácnosť

3. Deva sa mení na vílu

– básnik ju nasleduje až do záhrobia a rozhodne sa, že ostane na zemi, pretože ho vlasť potrebuje

4. Mladosť, láska a krása sú hodnoty, ktoré v básni zotrvávajú večne.

Forma: Sylabizmus, dokonale prepracovaná básnická forma, vytvára novotvary, hromadenie básnických otázok a zvolaní, oslovenia.

Detvan

Lyricko- epicko-reflexívna skladba, napísaná ako reakcia na vtedajšie kultúrne, spoločenské a národné problémy ľudu. Zámer začleniť slovenský ľud do politických súvislostí ( postava Mateja Korvína – kráľa, veľmi zidealizovaná ). Príbeh je zasadený do 15. storočia, kedy vystupuje slovenský ľud so slávnou minulosťou a veľkou slobodnou budúcnosťou. Na historickom pozadí vykresľuje a vysvetľuje prítomnosť slovenského ľudu

Hlavné postavy: Martin- Detvan vykreslený v protiklade odnárodňujúcej šľachty, spätý so životom ľudu
Elena – symbol mravnej čistosti slovenského ľudu
Charakteristické vlastnosti- hrdosť, vlastenecké cítenie, smelosť, statočnosť, spravodlivosť

Spevy: Venované vrstevníkom
Tu apeluje na súčasníkov, aby sa v ťažkých chvíľach národa opreli o ľud, spojili sa v boji za slobodu a národnú rovnoprávnosť.

1.spev MARTIN

Skladba sa začína opisom podpolianskej prírody a jej ľudu. Narodenie Martina, ako mládenec prichádza do kruhu tanečníc. Vyskytuje sa tu vonkajší opis (vnútorný nepriamo opísaný- podľa prírody), zabíja sokola.

2.spev DRUŽINA

Družný a veselý život mládeže, spev, tanec(prejavy ľudového umenia, predpoklad budúceho rozvoja národa), opäť sa obracia epická niť- Martin oslobodí Elenu od zbojníkov, dohodnú sa, že sa stretnú v Slatine.

3.spev SLATINSKÝ JARMOK

Opisuje tu obraz zo života ľudu, kráľ Matej prichádza do Slatiny, aby videl, ako ľud žije, ako sa zabáva, vidia sa s Elenou, Martin ho vyhľadá a prizná sa mu, že zabil sokola a zároveň, že v súboji zabil zbojníka, čo zužoval celý kraj. Kráľ ho odmieňa

4.spev VOHĽADY

Čistý charakter Eleny a mravnosť slovenského ľudu, k Elene prichádza krásny mládenec, ona ho odmieta. Vysvitne, že to je kráľ, ktorý jej nakoniec daruje prsteň, celý spev končí harmonicky vyznaním lásky Eleny a Martina.

5.spev LAPAČKA

Verbovanie Martina. Kráľ Martina povoláva do Čierneho pluku. Martin mu prisahal vernosť, ale s tým, že chce ponechať valašku, vrkoče, kroj a fujaru. Básnik sa na záver lúči s Martinom a vysvetľuje svoj zámer: ospievať a osláviť slovenský ľud.
„Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana,
v ňom duša tvoja je zmaľovaná“

Pavol Országh Hviezdoslav

Život:

narodil sa v roku 1849 vo Vyšnom Kubíne. Zomrel v roku 1921 v Dolnom Kubíne. Žil v zemianskej rodine. Študoval v Miškovci(pomaďarčil sa), neskôr v Prešove právo prekladal maďarských básnikov jeho básne vychádzali v almanachu Napred. V Námestove pracoval ako advokát
„Mne odporný, čo prírode sa prieči, len v pravde si ctím prostý obličaj“- jeho myšlienkové hnutie

Prekladal z angličtiny, z nemčiny a z ruštiny. Písal lyriku, epiku a drámu
lyrika:- využíva jambickú stopu, inverziu, elipsu(vypustenie slovíčka z vety), rozličné írečité výrazy(vytváral jeho vlastné tvary), kumuloval synonymické slová, vo veršoch graduje, dokáže krásne opísať prírodu.
Medzi lyriku sa radia aj Krvavé sonety

Krvavé sonety

Cyklus 32 sonetov, ktoré sú vyvrcholením filozofických, sociálnych a umeleckých názorov autora. Spoločenská lyrika (o vážnych spoločenských problémoch) a prechádza od osobných problémov k problémom ľudstva
Podáva obraz krutosti vojny, jej ničivej sily, stupňuje opisovanie vojnových hrôz, obviňuje kresťanstvo i inteligenciu, že nezabránili vojne. Vojna ničí výsledky ľudských rúk.

Hľadá vinníka: „ Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie mravov?“. Odpovedá si, že je to egoizmus národov, túžba po bohatstve a obžalúva vzdelaných ľudí, že nezabránili vojne.

Úvahy o mieri. Hromadenie otázok, nevie si na ne odpovedať, utieka sa k Bohu a neverí tým, čo tvrdia, že vojna je Boží trest. Vyzdvihuje Slovanstvo a Slovákov a polemizuje s Puškinom. Chce, aby sa slovanské národy spojili a aby sa k tomu každý rozhodol sám. Priam privoláva mier: „Ó, vráť sa mieru milený, zavítaj s ratolesťou olivovou! “. Túži, aby sa vytratila nenávisť medzi ľuďmi, národmi a aby viac neboli opustené vdovy a siroty, rodičia nad hrobmi svojich detí. Túži, aby zavládol mier a porozumenie
epika:- kratšia(Zuzka Hraškovie, Bútora a Čútora)

– dlhšia(Hájnikova žena, Ežo, Gábor Vlkolínsky)

dráma: Herodes a Herodias

Hviezdoslav vo svojej tvorbe v značnej miere rozoberá spoločenské problémy. Jedným z nich je zemianstvo. Jeho zámerom bolo, aby zemianstvo splynulo s ľuďmi.

V diele Ežo Vlkolínsky sú takisto základným konfliktom zemania a ľud. Upadajúce zemianstvo sa nevie zmieriť so zmeneným postavením, povyšujú sa, ale väčšinou sú chudobnejší ako sedliaci.

„Sme rovní! Áno zemän, nezemän v tom rozdielu viac niet...“
Vo voľnom pokračovaní Gábor Vlkolínsky ukazuje Hviezdoslav zemianstvo na ich úpadku( násobí to alkoholizmom)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Obraz človeka a ľudu a práca v poézii slovenských romantikov a realistov

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.011 s.