Obraz človeka a ľudu a práca v poézii slovenských romantikov a realistov

Andrej Sládkovič - predstaviteľ romantizmu. Básnik pravdy, lásky, krásy, spravodlivosti a slobody.
Pavol Országh Hviezdoslav- predstaviteľ realizmu.
„Mne odporný, čo prírode sa prieči, len v pravde si ctím prostý obličaj“- jeho myšlienkové hnutie
Marína
Lyricko-epicko-relexívna básnická skladba. Epické prvky sú málo rozvinuté (v prvej časti). V druhej časti sú  reflexie a symboly. Dielo vzniklo na základe skutočného zážitku - skrachovanej lásky.
Kompozícia: 291 10 veršových slôh, je nesmierne prepracovaná po teoretickej stránke.
Témy:  1. Krása, túžba po kráse
2. Láska, láska k Maríne, láska k vlasti
3. Mladosť
Radenie myšlienok:
1. Opis krás dievčaťa
-  vznik citu a vyznanie lásky
-  zjavenie bohyne vernosti
-  prelínanie lásky k Maríne a lásky k vlasti
 „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať“
1. Prekážky v láske
-  zmena Maríny na vílu
-  znovunájdenie milej v nadpozemskom svete
-  odmietnutie imaginárneho sveta a návrat k problémom národa
-  vďaka za lásku
2. Mladosť
-  je večná túžba po kráse a láske, nepokoj ducha, činnosť a nebojácnosť
3. Deva sa mení na vílu
-  básnik ju nasleduje až do záhrobia a rozhodne sa, že ostane na zemi, pretože ho vlasť potrebuje
4. Mladosť, láska a krása sú hodnoty, ktoré v básni zotrvávajú večne.
Forma: Sylabizmus, dokonale prepracovaná básnická  forma, vytvára  novotvary, hromadenie  básnických  otázok a zvolaní, oslovenia.
Detvan
Lyricko- epicko-reflexívna skladba, napísaná  ako reakcia  na vtedajšie kultúrne, spoločenské a národné problémy ľudu. Zámer začleniť slovenský ľud do politických súvislostí ( postava  Mateja Korvína - kráľa, veľmi  zidealizovaná ). Príbeh je zasadený do 15. storočia, kedy vystupuje slovenský ľud so slávnou minulosťou a veľkou slobodnou budúcnosťou. Na  historickom pozadí vykresľuje a vysvetľuje prítomnosť slovenského ľudu
Hlavné postavy: Martin- Detvan vykreslený v protiklade odnárodňujúcej šľachty, spätý so životom ľudu
    Elena – symbol mravnej čistosti slovenského ľudu
Charakteristické vlastnosti- hrdosť, vlastenecké cítenie, smelosť, statočnosť, spravodlivosť
 Spevy: Venované vrstevníkom
Tu apeluje  na súčasníkov, aby  sa v ťažkých  chvíľach národa opreli o ľud, spojili  sa v boji za slobodu a národnú rovnoprávnosť.
1.spev  MARTIN
  Skladba sa začína opisom podpolianskej prírody a jej ľudu. Narodenie  Martina, ako  mládenec  prichádza  do kruhu tanečníc. Vyskytuje sa tu vonkajší opis (vnútorný nepriamo opísaný- podľa prírody), zabíja sokola.
2.spev  DRUŽINA
  Družný a veselý život mládeže, spev, tanec(prejavy ľudového umenia, predpoklad  budúceho  rozvoja národa), opäť sa obracia epická niť- Martin oslobodí Elenu od zbojníkov, dohodnú sa, že sa stretnú v Slatine.
3.spev  SLATINSKÝ JARMOK
  Opisuje  tu obraz  zo  života ľudu, kráľ  Matej prichádza  do Slatiny, aby  videl, ako  ľud žije, ako  sa zabáva, vidia sa s Elenou, Martin ho vyhľadá  a prizná sa mu, že zabil sokola a zároveň, že v súboji zabil zbojníka, čo zužoval celý kraj. Kráľ  ho odmieňa
4.spev  VOHĽADY
  Čistý charakter  Eleny a mravnosť slovenského ľudu, k Elene  prichádza  krásny mládenec, ona  ho odmieta. Vysvitne, že to je kráľ, ktorý jej nakoniec daruje prsteň, celý spev končí harmonicky vyznaním lásky Eleny a Martina.
   5.spev  LAPAČKA
  Verbovanie  Martina. Kráľ  Martina  povoláva  do Čierneho  pluku. Martin mu  prisahal  vernosť, ale s tým, že  chce ponechať valašku, vrkoče, kroj a fujaru. Básnik sa na záver lúči s Martinom a vysvetľuje svoj zámer: ospievať a osláviť slovenský ľud.
„Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana,
v ňom duša tvoja je zmaľovaná“

Pavol Országh Hviezdoslav
Život:
narodil sa v roku 1849 vo Vyšnom Kubíne. Zomrel v roku 1921 v Dolnom Kubíne. Žil v zemianskej rodine. Študoval v Miškovci(pomaďarčil sa), neskôr v Prešove právo prekladal maďarských básnikov jeho básne vychádzali v almanachu Napred. V Námestove pracoval ako advokát
„Mne odporný, čo prírode sa prieči, len v pravde si ctím prostý obličaj“- jeho myšlienkové hnutie
Prekladal z angličtiny, z nemčiny a z ruštiny. Písal lyriku, epiku a drámu
lyrika:- využíva jambickú stopu, inverziu, elipsu(vypustenie slovíčka z vety), rozličné írečité výrazy(vytváral jeho vlastné tvary), kumuloval synonymické slová, vo veršoch graduje, dokáže krásne opísať prírodu.
Medzi lyriku sa radia aj Krvavé sonety
Krvavé sonety
Cyklus 32 sonetov, ktoré sú vyvrcholením filozofických, sociálnych a umeleckých názorov autora. Spoločenská lyrika (o vážnych spoločenských problémoch) a prechádza od osobných problémov k problémom ľudstva
Podáva obraz krutosti vojny, jej ničivej sily, stupňuje opisovanie vojnových hrôz, obviňuje kresťanstvo i inteligenciu, že nezabránili vojne. Vojna ničí výsledky ľudských rúk.
Hľadá vinníka: „ Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie mravov?“. Odpovedá si, že je to egoizmus národov, túžba po bohatstve a obžalúva vzdelaných ľudí, že nezabránili vojne.
Úvahy o mieri. Hromadenie otázok, nevie si na ne odpovedať, utieka sa k Bohu a neverí tým, čo tvrdia, že vojna je Boží trest. Vyzdvihuje Slovanstvo a Slovákov a polemizuje s Puškinom. Chce, aby sa slovanské národy spojili a aby sa k tomu každý rozhodol sám. Priam privoláva mier: „Ó, vráť sa mieru milený, zavítaj s ratolesťou olivovou! “. Túži, aby sa vytratila nenávisť medzi ľuďmi, národmi a aby viac neboli opustené vdovy a siroty, rodičia nad hrobmi svojich detí. Túži, aby zavládol mier a porozumenie
epika:- kratšia(Zuzka Hraškovie, Bútora a Čútora)
  - dlhšia(Hájnikova žena, Ežo, Gábor Vlkolínsky)
dráma: Herodes a Herodias
Hviezdoslav vo svojej tvorbe v značnej miere rozoberá spoločenské problémy. Jedným z nich je zemianstvo. Jeho zámerom bolo, aby zemianstvo splynulo s ľuďmi.
V diele Ežo Vlkolínsky sú takisto základným konfliktom zemania a ľud. Upadajúce zemianstvo sa nevie zmieriť so zmeneným postavením, povyšujú sa, ale väčšinou sú chudobnejší ako sedliaci.
-  „Sme rovní! Áno zemän, nezemän v tom rozdielu viac niet...“
Vo voľnom pokračovaní Gábor Vlkolínsky ukazuje Hviezdoslav zemianstvo na ich úpadku( násobí to alkoholizmom)