O čom rozprávajú báje?

O čom rozprávajú báje?

Báj (mýtus) je epický útvar (rozprávanie), v ktorom sa odráža primitívny názor človeka na svet.

V dobe, v ktorej vznikal, si ešte človek nevedel vysvetliť vznik sveta, odkiaľ sa vzal človek, ako vznikli mnohé prírodné javy (búrka, sneh, blesk), o striedaní ročných období, o východe a západe slnka...

Bájami si ľudia vysvetľovali aj vznik názvov riek, morí, krajín, vrchov, kvetov.

Vo svojich predstavách tieto javy pripisoval bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom, drakom, elfom). Oni sú hlavnými postavami bájí.

Báje vznikli v dávnej minulosti, tradovali sa z pokolenia na pokolenie. Dlho sa nezapisovali, preto rozprávači mohli niektoré báje pozmeniť.

Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy.

Delenie

1. O pôvode neba a zeme
2. O pôvode človeka, zvierat, rastlín
3. O objavoch vecí, remesiel, vied, umení
4. O predkoch , hrdinoch, národných kultúrach, ochrancoch rodu

Národy majú svoje osobitné okruhy bájí, nazývame ich mytológia (bájoslovie).

Najznámejšie báje mali starí Gréci (Prometheus, Daidalos a Ikaros, Herkules).

Mnoho bájnych hrdinov sa stalo symbolom alebo sa „dostali“ do frazeologizmov:

• Prometheus – symbol utrpenia, ale i odporu proti nadvláde a služby v mene dobra, pomoci človeku,
• Achilova päta – slabé, zraniteľné miesto,
• Danajský dar – bez úžitku,
• Trojský kôň – dar, ktorý neprináša úžitok, ale škodí,
• Pandorina skrinka – nebezpečná vec,
• Lietať na Pegasovi – mať bujnú fantáziu,
• Silný ako Herkules – veľmi silný človek,
• Sizyfovský práca – namáhajúca, nekonečná práca.

Niektoré prvky nášho slovenského bájoslovia sa zachovali aj v našom folklóre.

Do tohto okruhu patria napr. topenie Moreny, vítanie jari.