Obraz človeka a doby v svetovej a slovenskej literatúre humanizmu a renesancie, klasicizmu

3a. Obraz človeka a doby v svetovej a slovenskej literatúre humanizmu a renesancie, klasicizmu

(W. Shakespeare, Moliére)

Humanizmus a renesancia (14. – 17. storočie)

Šíril sa z Talianska.

Humanizmus - ľudskosť

Renesancia - znovuzrodenie, obrodenie antiky, návrat ideálov antiky

Príčiny vzniku humanizmu a renesancie:

• objavenie Ameriky
• nové objavy v oblasti astronómie a astrológie heliocentrický názor (Koperník, G. Galilei)
• nové vynálezy (strelné zbrane, kompas, kníhtlač)
• rozvoj priemyslu a vznik novej spoločenskej triedy meštianstva (buržoázie)

Objavujú sa nové hodnoty:

1. senzualizmus – zmyslové poznanie
2. individualizmus – význam jednotlivca
3. racionalizmus – úcta k rozumu.

Tieto hodnoty boli typické pre antiku a humanizmus a renesancia ju považovali za zdroj dokonalosti. Humanizmus je začiatkom renesancie. Humanisti študovali a vydávali diela gréckych a rímskych básnikov a filozofov, napodobňovali ich. V literatúre sa používala latinčina, ale postupne sa prešlo na národné jazyky.

Anglická humanistická a renesančná literatúra 

William Shakespear- narodil sa v Stratforde, dramatik.

1. Komédie - zameriava sa na vonkajší svet, medziľudské vzťahy a hľadanie osobného šťastia.
   • Skrotenie zlej ženy - odohráva sa v Taliansku v Palou, kupec mal 2 dcéry, staršiu Katarínu (neprípustná) a mladšiu Biancu, ktorá bola pekná a obľúbená. Otec nechcel dovoliť vydať sa Biance, kým sa nevydá staršia sestra. Aj pre Katarínu sa napokon našiel ženích, ktorý ju prevychoval a stala sa z nej po čase najkrajšia a najvznešenejšia žena v meste.
   • Veselé panie z Windsoru - autor tu zobrazuje hlupáka Fallstaffa, rytiera odpudzujúceho vzhľadu, ktorý sa snaží o ľúbostný románik z manželkami 2 windsorských pánov. Správa sa zaľúbene, posiela im milostné listy, a keď sa to obe dámy dozvedia, svojou prefíkanosťou a vtipom ho zosmiešnia pred celým mestom.
   • Sen noci svätojánskej - dej sa odohráva neďaleko Atén, spája tradície 2 starobylých sviatkov:
     • máj - je počiatok mesiaca lásky
     • 24 jún - sviatok, ktorý sa spája s nocou pred svätým Jánom, ľudia tejto noci pripisovali zázračné vlastnosti.
   • Mnoho kriku pre nič 

1. Tragédie
   • Rómeo a Júlia - veršovaná ľúbostná tragédia, pozostáva z 5 dejstiev. Odohráva sa vo Verone. Autor čerpá námet zo stredovekej talianskej povesti, je to tragický príbeh lásky 2 mladých ľudí, zo znepriatelených rodín. Rómeo a Júlia sa napriek sporom rodičov do seba zaľúbia a požiadajú mnícha Vavrinca, aby ich tajne zosobášil. Rodičia však nútia Júliu do sobáša s mladým šľachticom Parisom. Vavrinec poradí Júlii, aby užila liek, po ktorom zaspí na niekoľko hodín a bude vyzerať ako mŕtva. Rómeo sa dozvedá správu o Júlinej údajnej smrti. Prichádza do hrobky kde vypije jed. Keď Júlia po precitnutí zistí, že Rómeo pri nej leží mŕtvy, stráca zmysel života a prebodne sa dýkou. Oba znepriatelené rody Montekovci a Kapuletovci sa zmierujú, ale žiaľ až pri hrobe svojich detí.
   • Hamlet - Dánskemu kráľovičovi Hamletovi sa na hradlách Elsimor zjaví duch jeho otca. Žiada Hamleta aby pomstil bezohľadnú vraždu spáchanú na jeho otcovi. Medzi ľuďmi sa hovorí, že kráľa uhrýzol jedovatý had, keď spal v záhrade. Pravda je však taká, že jeho vlastný brat Claudius, mu nalial do ucha jed, aby sa zmocnil trónu a vzal si za manželku kráľovnú Gertrúdu. Princ Hamlet, zaľúbený do Ofélie, dcéry najvyššieho komorníka Polónia, sa rozhodne pomstiť vraždu a predstavuje šialenstvo. Kráľ a Polónius sa usilujú prísť na príčinu Hamletovej pomätenosti. Hamlet omylom zabije Polónia, kt. je ukrytý sa závesom v matkinej spálni, aby tam Hamleta špehoval. Ofélia sa po otcovej smrti a z nešťastnej lásky k Hamletovi pomiatla a utopila sa. Leartes, Polóniov syn vyzýva Hamleta na súboj. Hamlet v súboji s ním víťazí, ale keďže súperov meč je potretý jedom, obaja zomierajú. V závere zomiera aj Claudius, ktorého Hamlet zabije a zomiera i kráľovná Gertrúda, ktorá sa napije otráveného vína, ktoré bolo určené pre Hamleta. Nažive zostáva Hamletov priateľ Horatio (heslo: BYŤ ČI NEBYŤ - uvažuje nad tým čo je lepšie či sa trápiť alebo skoncovať so životom), ktorý má podať svedectvo o udalostiach na hrade. Vlády nad dánskym kráľovstvom sa ujíma nórsky vojvodca Frontinbras, vracajúci sa z výpravy v Poľsku. Hamlet = symbol pomsty
   • Othelo - Othelo je černošský vodca Benátskeho vojska, podľahne intrigám svojho soka Jaga a v žiarlivosti zavraždí svoju manželku Keď zistí, že jeho žena mu bola verná a keď si uvedomí svoj omyl, spácha samovraždu. Othelo = symbol žiarlivosti
   • Macbeth - veršovaná tragédia zo škótskeho prostredia. Ctižiadostivý vojvodca Macbeth, ktorému čarodejnice predpovedajú veľkú slávu, zabije škótskeho kráľa Duncana, ktorý je hosťom na jeho hrade. Stáva sa z neho krutý tyran a vrah, ktorý vládne despoticky. Najskôr ho prenasledujú vidiny, je nešťastný, pretože sa mu pomätie manželka a zomiera. Samotnému Macbethovi sa pomstia Dancanovi synovia a zavraždia ho. „Ujíma sa moci spravodlivosť.“Macbeth = symbol krutosti
   • Kráľ Lear - motívom je Soľ nad zlato. Kráľ chce rozdeliť ríšu podľa toho ako ho majú jeho 3 dcéry rady. Staršie Goneril a Regan sa mu líškajú a získajú dedičstvo. Kornélia, najmladšia a najúprimnejšia. Obe staršie sestry zomierajú. Goneril zabije Regan a Kordelia sa zabije. Kráľ zistí, že sa mýlil v Kordelií - aj on zomiera.
2. Historické divadelné hry - majú v čitateľovi vyvolať vlastenecké cítenie, sú oslavou najvýznamnejších panovníkov v Británii.
   • Henrich VI.
   • Richard III. Levie srdce

Francúzska klasicistická literatúra

Z lat. classicus = prvotriedne, dokonalé. Šíril sa z Francúzska za vlády Ľudovíta XIV. (Kráľ Slnko). Strediskom klasicizmu sa stali zámky a kaštiele. V období klasicizmu sa šíri filozofia racionalizmu, ktorá kladie dôraz na rozumové vnímanie sveta. Zakladateľom tohto smeru je René Descartes, autor výroku: „Cogito ergo sum.“ = Myslím, teda som.

Vzorom pre klasicizmus bola antika, umelcom v klasicizme stačilo už iba napodobňovať dokonalé antické diela. Ideálom sa stáva radostný pozemský život.

Členenie literárnych žánrov:

1. Vyššie žánre - tragédie, eposy, ódy - hrdinami boli šľachtici, členovia vyššej spoločnosti
2. Nižšie žánre - komédie, bájky - hrdinovia boli mešťania

V klasicizme sa udržiavajú 3 jednoty:

• jednota miesta - dej literárneho diela sa odohráva na jednom mieste, meštianskom dome alebo paláci
• jednota času - príbeh sa musel odohrať v priebehu jedného dňa, roka
• jednota deja - autor sa sústreďuje ne jeden dej bez vedľajších odbočení

Významným predstaviteľom v klasicizme bol Nicolas Boileau, ktorý princípy klasistickej poézie sformuloval v diele Básnické umenie.

Jean Baptiste Poquelen Moliére

Tvorca komédii, celý život zasvätil divadlu ako herec, režisér i autor divadelných hier. Zomrel počas svojej divadelnej hry. Jeho komédie majú sarkastický a kritický charakter, poukazoval na nedostatky v spoločnosti.

• veršovaná komédia Meštiak šľachticom

Výsmech mešťanovi, ktorý sa chce veľmi podobať na šľachtica. Myslí si, že za peniaze môže kúpiť všetko, dokonca i rozum. Oxymoron - protikladné spojenie dvoch slov.

• mravoučná charakterová 5-dejstvová komédia Mizantrop

Hlavný hrdina je nepriateľom ľudu, všetci ľudia sa mu zdajú zlí a nedokonalí. Mizantrop - nenávidí ľudí a stráni sa ich, opakom je filantrop.

• komédia Tartuffe (pokrytec)
• paródia medicíny Zdravý nemocný

Hrdinom je mešťan Ardan, ktorý si vymýšľa choroby a úspech majú

• 5-dejstvová hra Lakomec

V diele je dodržiavaná jednota miesta, času a deja, čo je typické pre klasistickú literatúru, tzn. odohráva sa v dome Harpagona v priebehu jedného dňa. V diele je najdôležitejšia zápletka, ale do popredia sa dostáva pohľad na lakomca zo všetkých strán.

Téma: chorobná láska k peniazom

Idea: chamtivosť otca, ktorý dokáže za peniaze obetovať aj šťastie vlastných detí

Dej:

Celý dej sa odohráva v Paríži, v dome starého vdovca Harpagona. Je to najväčší lakomec, pokrytec a úžerník v okolí, každý ho len ohovára a smeje sa mu. Je chorobne posadnutý peniazmi a aj keď je veľmi bohatý, snaží sa ešte čo najviac zarobiť. Nedbá pri tom na city a potreby svojich detí, vyberá im partnerov podľa ich majetku. Jeho dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom, syn Kleant miluje chudobnú dievčinu Marianu.

Harpagon si chce Marianu vziať za ženu pričom mu pomáha dohadzovačka Frozína. Syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou, ktorá dá veľké veno a Elizu vydať za starnúceho boháča Anzelma. Šlachtic Valér, ktorý hľadá svojich stratených rodičov pri putovaní náhodou zachráni topiacu sa Elizu a zamiluje sa do nej. Ona mu lásku opätuje, no keďže už má vybratého muža, ich prekážkou je práve Harpagon. Preto Valér ide ako správca do jeho služby, neustále mu lichotí a vtiera sa mu. Využíva každú príležitosť, aby si získal jeho priazeň.

Kleant veľmi miluje chudobnú dievčinu Marianu a chce jej pomôcť z biedy. Bohužiaľ ani on nemá peniaze a preto si dá vybaviť pôžičku. no keď príde na to, že úžerníkom, ktorý chce také vysoké úroky je jeho vlastný otec veľmi sa s ním poháda a vyčíta mu jeho chamtivosť. Harpagon ho chce vyhodiť z domu, Kleant rozmýšľa o úteku s Marianou. Harpagon má v záhrade zakopaný majetok. Neustále ho chodí kontrolovať a každého, kto je trochu podozrivý, obviňuje. Lenže Kleantov oddaný sluha Šidlo vystihne moment jeho neprítomnosti a poklad ukradne. Chce tým pomôcť svojmu pánovi a preto mu ho hneď dá. Keď to Harpagon zistí, zrúti sa mu celý svet.

Už v ničom nevidí zmysel života, je ochotný všetkých povešať a aj seba samého. To je práve tá najvhodnejšia chvíľa na vyriešenie všetkých problémov. Kleant využije Harpagonovu chorobnú túžbu po ukradnutej truhličke a dá mu ju pod podmienkou, že povolí jeho svadbu s Marianou a tiež svadbu Elizy s Valérom. U Harpagona zvíťazí lakomstvo nad láskou, takže to schváli a najmä keď Anzelm v skutočnosti otec Valéra a Mariany, zaplatí všetky náklady. Na konci sú teda všetci šťastný.