Premeny spoločensko-výchovnej funkcie slovenskej drámy od klasicizmu po realizmus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Maturita
Dátum: 07.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 688 slov
Počet zobrazení: 106
Tlačení: 8
Uložení: 8

10a. Premeny spoločensko-výchovnej funkcie slovenskej drámy od klasicizmu po realizmus

(J. Chalupka, J. Palárik, J. G. Tajovský)

Klasicizmus na Slovensku (koniec 18. -začiatok 19. storočia)

  • Rozvoj divadla súvisí s rozvojom národného jazyka, slovenského meštianstva a národne uvedomelej inteligencie. Vedomie ľudu bolo možné najľahšie rozvíjať pomocou divadla. Slovenskú dramatickú tvorbu v tomto období obohatil Ján Chalupka.

Ján Chalupka (1791 - 1871)

Dramatik. Starší brat štúrovca Sama Chalupku, pochádzal z národne uvedomelej rodiny. Istý čas pôsobil ako vychovávateľ, neskôr ako učiteľ a naposledy ako farár v Brezne, kde aj zomrel. V roku 1830 v Liptovskom sv. Mikuláši Gašpar Fejérpataky Belopotocký založil 1. ochotnícky divadelný krúžok. Prvou divadelnou hrou, ktorú odohrali bola veselohra Kocúrkovo od Jana Chalupku. Ján Chalupka sa zaslúžil o rozvoj divadelníctva na Slovensku. Vytvoril typ satirickej frašky.

  • Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

Táto divadelná hra má kritický charakter, odohráva sa v malomestskom prostredí a autor tu pomocou humoru, irónie a satiry kritizuje mešťanov. Konkrétne sa mu nepáči egoizmus, odnárodňovanie, nedostatok sebadôvery, klebetníctvo a napodobňovanie cudzích vzorov. Dej sa odohráva v malomestskom prostredí.

Hlavné postavy:

Pán z Chudobíc - zeman, cirkevný a školský inšpektor a jeho syn Attila

Tesnošil - čižmársky majster, jeho žena Madlena, jeho deti Honzík a Anička

Sloboda - učiteľ, ideál Slovákov

Dej: Pán z Chudobíc je predstaviteľom upadajúceho zemianstva a správa sa povýšenecky. Zo svojho syna Attilu chce vychovať Maďara, hoci je pôvodom Slovák. Svoju „vzdelanosť“ sa snaží demonštrovať i latinskými slovami a frázami. Tesnošil je remeselník neovládajúci poriadne svoje remeslo. Je hlúpy, povýšenecký, používa maďarskú reč, čím sa iba zosmiešňuje. Učiteľ Sloboda je predstaviteľom pokrokovej inteligencie, je národne uvedomelí, je hrdý na svoju reč, i keď uznáva potrebu učiť deti maďarsky. Dejovou osnovou hry sú voľby nového učiteľa a jeho príchod do Kocúrkova. Učiteľa chcú získať pán z Chudobíc pre Maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. Nového učiteľa si vyhliadli aj ostatné kocúrkovské mamičky. Jemu sa však páči Ľudmila, dcéra doterajšieho učiteľa, ktorého po 30. rokoch služby vyhadzujú zo zamestnania i z učiteľského bytu. Sloboda sa napokon ožení s Ľudmilou a víťazí tak láska a úprimnosť citov nad vypočítavosťou Tesnošilovcov.

Chalupka uviedol do literatúry pojem „Kocúrkovo“ a „Kocúrkovčan“, ktorými dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzeným malomeštiackym náhľadom na život.

  • Ján Palárik Beskydov

Prechod od romantizmu k realizmu. Významný slovenský dramatik 19. storočia.

  • veselohra Inkognito - vysmieva sa malomeštiactvu, odrodilcom, honbe za majetkom (bohatstvom)
  • veselohra Drotár - veľkomestské prostredie, hra je obžalobou spoločnosti, ktorá núti svoj ľud opúšťať rodný kraj
  • veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Vyslovuje tu demokratické názory na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Cieľom je poukázať na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi, hovorí, že si treba vážiť príslušníkov iných národov.

Prostredie: slovenská dedina

Zdôvodnenie názvu: zmierenie medzi oboma národmi

Hlavná téma: boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectvaúcta k rodnému jazyku

Veselohra využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo komických situácii.

Dej: V kaštiely grófky Elizy Hrabovskej sa chystajú dožinkové slávnosti. Grófka - sirota je od detstva zasnúbená so synom Kostrovického (barón). Jej spoločníčkou je Miluša Oriešková - dcéra učiteľa Oriešku (vlastnenc). Miluša je vzdelaná, bystrá a sebavedomá. Grófka hovorí pod vplyvom Miluši po slovensky a hlási sa k slovenskému národu. Eliza sa dozvedá o návšteve baróna Kostrovického. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorom nič nevie. Dohodnú sa preto, že ho podriadia skúške - počas slávnosti sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru Milušu a Miluša privíta hostí v úlohe grófky. Mladý barón Ľudovít Kostrovický prichádza na vidiek s priateľom - zememeračom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale zhýčkaný (barón). Považuje sa za Maďara hoci má slovenský pôvod. Rohon - pôvodom Slovák sa pomaďarčil. Ani barónovi sa nepozdáva, že podľa zvyku si berie dievča, ktoré už dávno nevidel a v podstate ho nepozná. A preto sa s Rohonom dohodne a zamení si s ním úlohu. V kaštiely ich víta nepravá grófka, víta ich slovenskou rečou a vyčíta im, že sú odrodilci. Hanbia sa za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. „Grófka“ sa zapáči Rohonovi a barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči iné dievča - „spoločníčka“ a „učiteľova dcéra Miluša“. Je ochotný riskovať nerovné manželstvo a požiada učiteľa Oriešku o ruku jeho dcéry. „Zememerač Rohon“ sa pod vplyvom Miluši rýchlo mení a hrdo sa priznáva k slovenskému národu. Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu. Všetci sú spokojní a šťastní. Hra sa končí zvolaním: „Sláva Slovákom i Maďarom statočným!“

  • Slovenská realistická literatúra(koniec 19. - začiatok 20. storočia)

Už sa nezameriavali na národné problémy, v popredí boli sociálne problémy - kritický realizmus.

  • Jozef Gregor - Tajovský (1874 - Tajov - 1940 - Bratislava)

Predstaviteľ kritického realizmu (2.vlna). Vychovávali ho starý rodičia Greškovci. Vyštudoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom, ale učil veľmi krátko. Potom odišiel do Prahy, kde vyštudoval OA a aktívne sa zapájal do činnosti spolku Detvan. Po škole pôsobil ako bankový úradník. Počas 1. svetovej vojny na sa východnom fronte zoznámil s Jankom Jesenským a spoločne vydávali časopis pre československých legionárov s názvom Kyjevské listy. Tajovský vo svojich poviedkach zobrazuje predovšetkým ľudové postavy, využíva na to hovorovú reč, pričom týchto ľudí neidealizuje, poukazuje aj na ich chyby, ktoré sú ale väčšinou dôsledkom biedy.

  • divadelná hra Statky - zmätky

5-dejstvová hra. Statky - majetky spôsobujú medzi ľuďmi problémy a to nielen vo vzťahoch, ale i vo vnútri, autor tu kritizuje honbu za majetkom. Kvôli majetkom a peniazom ľudia zabúdajú na česť, morálku a ľudskosť. Dej sa odohráva v priebehu 1 roka (od Vianoc do Vianoc). Hra sa vyznačuje pevnou kompozíciou a dramatickými dialógmi. Dej má rýchly spád a postavy sú psychologicky presvedčivé. Tajovský tu aj (podobne ako v próze) uplatnil ľudovú hovorovú reč, príslovia, porekadlá.

Dej: Starí a bohatí manželia Palčíkovci (Ondrej, Mara) nemajú vlastné deti. Sú lakomí na to, aby si nejaké vzali za vlastné alebo najali paholkov. Preto prídu na myšlienku, ktorá zničí život dvom mladým ľuďom. Presvedčia svojich vzdialených príbuzných z oboch strán, Ďurka LaukaZuzku Kamenskú, aby sa zosobášili a nasťahovali sa k nim ako ich vlastné deti. Sľúbia im, že prepíšu na nich majetok, ale v skutočnosti to nemajú v úmysle urobiť. Chcú iba získať lacné pracovné sily. Zuzka je tiché a pracovité dievča, zvyknuté poslúchať, a preto súhlasí so sobášom. Ďurko je však ľahtikár, má rád krčmu, zábavy, tanec a ženy. Aj Palčíkovci sú sklamaní. Ďuro sa o gazdovstvo nestará, chodí po krčmách a za predošlou frajerkou Betou. Zuzka trpí pri Ďurkovi, ktorí sa k nej správa zle, robí si z nej posmech a vôbec si ju neváži. Zuzka ho napokon opustí, aj keď čaká dieťa. Ďurko si privedie do domu Betu. Onedlho sa však začnú hádať kvôli majetku. Chcú prinútiť Palčíkovcov, aby už za života prepísali na nich majetok. Palčikovci im však neveria, boja sa, že mladí ich potom vyženú z vlastného domu. Obviňujú ich, že nevedia gazdovať, nepracujú poriadne a okrádajú ich. Palčík napokon revoverom vyženie Ďura z domu. Uplynie rok. Palčíkovci prichádzajú poprosiť Zuzku o prepáčenie. Sľúbia jej, že sa postarajú o jej syna. Svojho syna prichádza navštíviť i Ďurko a tiež prosí Zuzku o odpustenie. Zuzka mu už všetko odpustila, ale odmieta jeho ponuku, aby sa k nemu vrátila. Už mu viac neverí. Keď sa jej pýta čo povie synovi, Zuzka mu odpovedá, že synovi povie, že jeho otec umrel.

  • poviedka Do konca

Patrí do tzv. „starootcovského cyklu“ spolu s poviedkami Žliebky, Do kúpeľa, Prvé hodinky. Opisuje tu osud svojich starých rodičov, zameriava sa hlavne na starého otca. Približuje jeho názory na život, zobrazuje ho v rôznych životných situáciách a poukazuje na jeho dôvtip, figliarstvo, sebaobetavosť a pracovitosť.

„Pre nás žili, pre nás pracovali a strádali bez oddychu až do konca.

I nechže je obom ľahká slovenská zem.“

 „Chlebové poviedky“:

  • poviedka Maco Mlieč

Príbeh starého sluhu - Maca Mlieča, ktorý slúžil u bohatého gazdu, richtára. Ku gazdovi prišiel ako 18-ročný a slúži tu už vyše 40 rokov. Najprv pracoval pri koňoch, potom pri voloch a keď už nevládal, pracoval pri kravách. Prebýval v maštali a bol ochotný pracovať iba za tieto veci: jedlo, tabak, pálenku a sľub, že ho gazda po smrti pochová ako sa na poriadneho kresťana patrí. Keď Maco cítil blížiaci sa koniec išiel sa s gazdom „porátať“, aby sa uistil, že gazdovi nie je nič dlžen. Gazda ho ubezpečil, že všetko je v najlepšom poriadku a ráno našli Maca v maštali mŕtveho. Richtár mu vystrojil nádherný pohreb, ale sluhovia v dedine sa vraveli „že však ho mal za čo pochovať“. Prevláda autorské rozprávanie, ktoré je prerušované dialógmi medzi autorom a Macom alebo medzi gazdom a Macom. Nájdeme tu 2 pohľady na svet:

  • autorský - intelektuálny - autor ako človek vzdelaný nechápe Macove reakcie
  • Macov - dedinského človeka spokojného zo svojim biednym životom
  • poviedka Mamka Pôstková

Poviedka s obrazom biedy a ľudskej statočnosti, ktorá je skrytá pod obyčajne ľudským povrchom. Mamka Pôstková mala ťažký život, za muža si vzala lenivca a pijana, ktorý naučil piť aj syna. Smrť uža sa pre ňu stala vykúpením, ale syn sa stával horším, vyhodil mamku z domu. Mamka si zarábala pečením chleba a zo svojho biedneho zárobku pomáhala živiť nevestu a jej deti, popritom splácala dlžôbku (3 koruny). Odišla pracovať na Dolniaky, peniaze si zatiaľ dala do úschovy ku gazdovi, ktorý tieto peniaze minul. Zlomila si ruky, nemohla si zarábať. Pri všetkých trápeniach nezabúdala splácať svoj dlh do banky. Cez úradníka rozpráva J. G. Tajovský. Dlh chcel zaplatiť on, ale mamka o tom nechcela ani počuť - urazil by jej dôstojnosť, hrdosť. Na jar predala aj svoju poslednú perinku, aby mohla pokojne a s čistým svedomím zomrieť.

  • divadelná hra Ženský zákon

Ženská tvrdohlavosť; intrigy, klebety, ohováranie → ženský zákon. Je to humoristicky ladený príbeh 2 mladých ľudí z chudobných rodín (Miško MaleckýAnička Javorová). Šťastie oboch zaľúbencov naruší bohatá richtárka, ktorá chce peniazmi získať Miška za ženícha pre svoju starú dievku. Aj Miškova matka chce svojmu synovi nanútiť bohatú richtárkinu dcéru. Tvrdohlavosti, intrigám a klebetám – nepísanému ženskému zákonu, urobí po 4 týždňoch koniec energický Miškov otec Ján Malecký a zachráni tak šťastie oboch zaľúbencov. 

  • poviedka Na chlieb

Príbeh poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel takmer o život. Núdza ho prinúti ísť si po peniaze do banky, ale na zmenke mal podpísaných takých istých chudákov ako bol on sám, preto mu riaditeľ nedá súhlas na pôžičku, keď mu napokon pôžičku dá, namýšľa si, že vykonal nejaký hrdinský (ľudomilný) skutok.

  • poviedka Horký chlieb

Hrdinkou je vdova Turjanka. Sama sa stará o svoje tri deti. Žijú vo veľkej biede, aby zarobila na to najzákladnejšie, chodí opatrovať deti k bohatým pánom, kým tí plesajú a zabávajú sa. Medzitým ona v mrazivej noci odbiehala k svojim deťom, aby sa ubezpečila, že sa im nič nestalo. Bol to naozaj zárobok na horký chlieb, lebo Turjanka prechladne a ťažko ochorie a na lekára a lieky nemá peniaze. Autor v závere poviedky naznačuje, že deti čoskoro stratia asi aj svoju matku.

  • poviedka Apoliena

Pätnásť ročná Apoliena je slabá od hladu a hluchá od bitky otca - alkoholika. Príde za slúžku do mestskej remeselníckej rodiny, kde sa aspoň ako-tak naje, ale i tu si užije dosť trápenia od pani majstrovejučňov a napokon musí službu pre hluchotu opustiť

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky zo slovenského jazyka a literatúry

Diskusia: Premeny spoločensko-výchovnej funkcie slovenskej drámy od klasicizmu po realizmus

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.033