Umelecké stvárnenie dedinského života v diele Kukučína, Tajovského a Timravy

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 08.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 797 slov
Počet zobrazení: 135
Tlačení: 9
Uložení: 5

13a. Umelecké stvárnenie dedinského života v diele Kukučína, Tajovského a Timravy 

Martin Kukučín (1860 - Jasenová na Orave - 1928 - Lipiek v Chorvátsku)

Vlastným menom MUDr. Matej Bencúr. Majster krátkych poviedok. Tie sa zväčša vyznačujú láskavým humorom a šťastným, zmierlivým koncom. Bol lekárom. Majster realistickej poviedky. Vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí.

  • poviedka Rysavá jalovica

Humoristický ladená poviedka odsudzujúca alkoholizmus. Hlavným hrdinom je Adam Krt, ktorý si rád vypije, a to najmä vtedy, keď nemá nad sebou dozor svojej prísnej ženy Evy. Krt ide na jarmok, kde má predať krpce a kúpiť jalovicu. Na jarmoku sa znova spriatelí s rozvadeným kmotrom Trnkom a kúpi od neho jalovicu. Obnovené priateľstvo a obchod išli zapiť do krčmy, ale medzitým sa jalovica spred krčmy stratí. Pre Krta nastávajú zlé časy. Znovu sa rozvadí z Trnkom, vidí mátohu, porozbíja všetko, čo nakúpil a ešte ho aj žena Eva vyženie z domu. Toto súženie v ňom vyvolá obrat a navždy sa zrieka pitia.

  • psychologická poviedka Neprebudený

Najlepšia Kukučínova poviedka a jedna z najtragickejších próz v slovenskej literatúre. Ondráš Machuľa (Machuľa = niečo zbytočné, čo by sme nechceli vidieť), obecný husliar je duševne zaostalý mládenec, sirota. Jeho otec sa zo žiaľu nad nevydareným synom utopil a matka mu zomrela. Opatruje ho matkina sestra - totka. V jeden deň prinesie obed na pašu Ondrášovi Zuzka Bežanovie a urobí si z neho žart, že si ho zoberie za muža a rozíde sa s Janom Dúbravovie. Ondráš sa chystá na sobáš a dá si ušiť nové šaty, ale totka ho z opatrnosti zavrie v komore a to spôsobí, že do Bežanov príde až po sobáši. Keď počas svadobnej hostiny vypukne požiar, svadobčania podozrievajú z podpaľactva nevinného Ondráša, ale Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankiných husí zomiera v ohni. Skutočným podpaľačom bol zváč (zabávač ľudí), opitý zaspal s cigaretou v ruke, pochovali ho s Ondrášom. Ondráš Machuľa je kontrastnou postavou s vekom dospelého, ale dušou dieťaťa. Popri nezrelosti má Ondráš aj kladné vlastnosti - ako pracovitosť, zmysel pre povinnosť, ktorá ho napokon privedie až k smrti.

  • humoristicko-satirická poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie

V tomto diele rieši otázku zemianstva. Autor tu zachytil 2 protikladné typy postáv: upadajúci zeman Aduš Domanický a podnikavý kupec Ondrej Tráva. Ondrej sa na jarmoku v Podhradí zoznámi zo zemanom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Ondrej mu dá v krčme desiatku ako závdavok, s tým, že po jačmeň si príde na druhý deň. Pre iné povinnosti príde po jačmeň neskôr. V noci prespí u Katreny Juráňovej, ktorá ho upozorní na úpadok Adušovho majetku. Samotná návšteva Ondreja o tom presvedčí. Aduš už desiatku nemá, zvalí vinu na Trávu, že nedodržal nedohovorený termín. Ondrej Tráva od Aduša žiada preto namiesto desiatky krásne jasene z rodinného cintorína pri jeho kaštieli. Vtedy sa v Adušovi pohlo svedomie a Ondrejovi sľúbi, že mu desiatku vráti hneď ako zomrie Báčik z Chochoľova. Tak sa aj stalo, obaja sa na ďalšom jarmoku stretli a Aduš mohol splatiť svoj dlh. Humor v poviedke sa stupňuje - od úsmevu nad Adušovým chvastúnstvom až po satiru, ale zakončenie je typicky Kukučínovské, zmierenie, smiech cez slzy. Na hrobe Báčika plakal ako malé dieťa. Jedni hovoria, že preto lebo zostal na late že mu bolo ľúto, že musel ujca pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu. 

 

Jozef Gregor - Tajovský (1874 - Tajov - 1940 - Bratislava)

  • Vychovávali ho starý rodičia Greškovci. Vyštudoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom, ale učil veľmi krátko. Potom odišiel do Prahy, kde vyštudoval OA a aktívne sa zapájal do činnosti spolku Detvan. Po škole pôsobil ako bankový úradník. Počas 1. svetovej vojny na sa východnom fronte zoznámil s Jankom Jesenským a spoločne vydávali časopis pre československých legionárov s názvom Kyjevské listy.

Tajovský vo svojich poviedkach zobrazuje predovšetkým ľudové postavy, využíva na to hovorovú reč, pričom týchto ľudí neidealizuje, poukazuje aj na ich chyby, ktoré sú ale väčšinou dôsledkom biedy.

  • poviedka Do konca

Patrí do tzv. „starootcovského cyklu“ spolu s poviedkami Žliebky, Do kúpeľa, Prvé hodinky. Opisuje tu osud svojich starých rodičov, zameriava sa hlavne na starého otca. Približuje jeho názory na život, zobrazuje ho v rôznych životných situáciách a poukazuje na jeho dôvtip, figliarstvo, sebaobetavosť a pracovitosť.

„Pre nás žili, pre nás pracovali a strádali bez oddychu až do konca.

I nechže je obom ľahká slovenská zem.“

 „Chlebové poviedky“:

  • poviedka Maco Mlieč

Príbeh starého sluhu - Maca Mlieča, ktorý slúžil u bohatého gazdu, richtára. Ku gazdovi prišiel ako 18-ročný a slúži tu už vyše 40 rokov. Najprv pracoval pri koňoch, potom pri voloch a keď už nevládal, pracoval pri kravách. Prebýval v maštali a bol ochotný pracovať iba za tieto veci: jedlo, tabak, pálenku a sľub, že ho gazda po smrti pochová ako sa na poriadneho kresťana patrí. Keď Maco cítil blížiaci sa koniec išiel sa s gazdom „porátať“, aby sa uistil, že gazdovi nie je nič dlžen. Gazda ho ubezpečil, že všetko je v najlepšom poriadku a ráno našli Maca v maštali mŕtveho. Richtár mu vystrojil nádherný pohreb, ale sluhovia v dedine sa vraveli „že však ho mal za čo pochovať“. Prevláda autorské rozprávanie, ktoré je prerušované dialógmi medzi autorom a Macom alebo medzi gazdom a Macom. Nájdeme tu 2 pohľady na svet:

  • autorský - intelektuálny - autor ako človek vzdelaný nechápe Macove reakcie
  • Macov - dedinského človeka spokojného zo svojim biednym životom
  • poviedka Mamka Pôstková

Poviedka s obrazom biedy a ľudskej statočnosti, ktorá je skrytá pod obyčajne ľudským povrchom. Mamka Pôstková mala ťažký život, za muža si vzala lenivca a pijana, ktorý naučil piť aj syna. Smrť uža sa pre ňu stala vykúpením, ale syn sa stával horším, vyhodil mamku z domu. Mamka si zarábala pečením chleba a zo svojho biedneho zárobku pomáhala živiť nevestu a jej deti, popritom splácala dlžôbku (3 koruny). Odišla pracovať na Dolniaky, peniaze si zatiaľ dala do úschovy ku gazdovi, ktorý tieto peniaze minul. Zlomila si ruky, nemohla si zarábať. Pri všetkých trápeniach nezabúdala splácať svoj dlh do banky. Cez úradníka rozpráva J. G. Tajovský. Dlh chcel zaplatiť on, ale mamka o tom nechcela ani počuť - urazil by jej dôstojnosť, hrdosť. Na jar predala aj svoju poslednú perinku, aby mohla pokojne a s čistým svedomím zomrieť.

  • divadelná hra Ženský zákon

Ženská tvrdohlavosť; intrigy, klebety, ohováranie → ženský zákon. Je to humoristicky ladený príbeh 2 mladých ľudí z chudobných rodín (Miško MaleckýAnička Javorová). Šťastie oboch zaľúbencov naruší bohatá richtárka, ktorá chce peniazmi získať Miška za ženícha pre svoju starú dievku. Aj Miškova matka chce svojmu synovi nanútiť bohatú richtárkinu dcéru. Tvrdohlavosti, intrigám a klebetám – nepísanému ženskému zákonu, urobí po 4 týždňoch koniec energický Miškov otec Ján Malecký a zachráni tak šťastie oboch zaľúbencov. 

  • poviedka Na chlieb

Príbeh poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel takmer o život. Núdza ho prinúti ísť si po peniaze do banky, ale na zmenke mal podpísaných takých istých chudákov ako bol on sám, preto mu riaditeľ nedá súhlas na pôžičku, keď mu napokon pôžičku dá, namýšľa si, že vykonal nejaký hrdinský (ľudomilný) skutok.

  • poviedka Horký chlieb

Hrdinkou je vdova Turjanka. Sama sa stará o svoje tri deti. Žijú vo veľkej biede, aby zarobila na to najzákladnejšie, chodí opatrovať deti k bohatým pánom, kým tí plesajú a zabávajú sa. Medzitým ona v mrazivej noci odbiehala k svojim deťom, aby sa ubezpečila, že sa im nič nestalo. Bol to naozaj zárobok na horký chlieb, lebo Turjanka prechladne a ťažko ochorie a na lekára a lieky nemá peniaze. Autor v závere poviedky naznačuje, že deti čoskoro stratia asi aj svoju matku.

  • poviedka Apoliena

Pätnásť ročná Apoliena je slabá od hladu a hluchá od bitky otca - alkoholika. Príde za slúžku do mestskej remeselníckej rodiny, kde sa aspoň ako-tak naje, ale i tu si užije dosť trápenia od pani majstrovejučňov a napokon musí službu pre hluchotu opustiť.

Božena Slančíková - Timrava (1867 - Polichno - 1951 - Lučenec)

Narodila sa v mnohopočetnej rodine evanjelického kňaza. Pseudonym pochádza z názvu studničky Timrava, ktorá sa nachádza v polichňanskom chotári a ktorá bola v náležitej úcte medzi občanmi, lebo v nej nikdy nechýbala voda. Celý svoj život prežila v rodisku a v susednej obci Ábelova, kam sa s matkou nasťahovali k bratovi, evanjelickému kňazovi po smrti otca. Vo svojich prózach sa zameriavala na psychiku svojich hrdinov. Pozorovala a vykresľovala charakter hrdinov, ktoré sú bez sentimentu a spoločenskej pozlátky. Podarilo sa jej nahliadnuť do najtajnejších hlbín ľudskej duše.

  • novela Ťapákovci

Je to vrcholné dielo Timravy, ktoré patrí medzi najkritickejšie v slovenskej próze. Ťapákovci sú ľudia „nedvižní“, teda lenivý. V jednej izbe sa tlačia 16. Žijú feudálno - patriarchálnym spôsobom života. Dej novely sa začína na jar, keď sa všetci hrnú do roboty okrem Ťapákovcov, ktorý čakali na piatok, lebo nikdy nezačali práce iný deň. Spomedzi všetkých postáv vynikajú 2 ženské postavy: Iľa - kráľovná, najstaršia nevesta; Anča - zmija. Iľa je vzdelanejšia ako ostatné švagriné, v dedine je babicou a túži po modernejšom a kultúrnejšom živote. Nabáda Ťapákovcov do roboty a vyčíta im, že žijú v neporiadku a špine. Najnespokojnejšia s Iľou je Anča, zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolávať konflikty. Je to určite najtragickejšia Timravina postava. Od pása nadol je ochrnutá. Je síce „peknej tváre“, ale vie, že sa nikdy nevydá a nebude žiť vysnívaným životom. Vo voľných chvíľach vyšíva čepce pre nevesty a keď ju nikto nevidí aj si poplače. Iľa, keď vidí, že Ťapákovcov nezmení, chce sa od nich spolu s mužom Paľom oddeliť. Paľo so začiatku nesúhlasí. Iľa od neho aj odíde k pani rektorke, ale v závere novely si Paľo s Iľou postavia krásny žltý dom. Iľa je spokojná a Ťapákovci spokojný sú tiež, lebo nikto ich nenúti do roboty a nenúti ich zanechať staré zvyky.

  • psychologická novela Skon Paľa Ročku

Je považovaná za vrcholné Timravino dielo. Poviedka nemá súvislý príbeh. Jadro novely tvoria spomienky zomierajúceho Paľa Ročku, ktorý sa potrebuje zbaviť „troch krížov“ (čierne kalky) - výčitiek svedomia, chce urovnať:

  • vzťah s matkou, ktorú kedysi vyhnal z domu, lebo mu nebola nápomocná pri stavaní domu
  • vzťah s manželkou - na začiatku to bola veľká láska, ale tá sa pri biede minula a oni stoja proti sebe ako nepriatelia
  • vzťah s farárovcami - nadával na nich, no napokon sa s nimi zmieril

Podarilo sa mu zbaviť všetkých 3 krížov a tak mohol spokojne zomrieť.

  • protivojnová novela Hrdinovia

Dedinský ľudia - panská spoločnosť = rozdielny pohľad na vojnu

Dedinský ľudia: chápu vojnu ako zlo, ktoré ničí životy

Páni: majú plné ústa vlasteneckých rečí, ale keď sami majú narukovať, odpadávajú od strachu (Baláň)

Zdôvodnenie názvu:

  • chápaný ironicky, „tí hrdinovia“, ktorí majú len prázdne reči o potrebe ísť bojovať za vlasť, ale sami nejdú (Baláň)
  • skutoční hrdinovia (Širický)

Novela reagujúca na 1. svetovú vojnu. Jednoznačne odsudzuje vojnu , pretože ničí ľudské životy.

Postavy

  • Širický - odsudzuje vojnu lebo ničí ľudské životy, ale keď mu príde povolávací rozkaz, tak narukuje. Prihlási sa k zdravotníkom (Lapiduchom) a zomiera na fronte pri záchrane nepriateľa
  • Líza Malinská - páčil sa jej Širický, ale on o ňu prestal mať záujem keď zistil, že je namyslená slečinka, ktorá opovrhuje dedinskými ženami, ktoré oplakávajú svojich mužov, vojna sa jej dotkla, keď zabili Širického

Dedinské ženy:

  • Anka Demáková - stratila manžela 2 roky pred vypuknutím vojny, nemohla sa zmieriť s jeho smrťou, ale ako vojna začala, upokojila sa, nemusela posielať muža na front a čakať zlé správy
    • Katka Stoličovie sa potešila vojne, lebo musel narukovať aj jej muž alkoholik a tyran
    • Zuza Pekovka mala hrbatého muža, z ktorého sa každý smial a ona tým trpel, ale keď vypukla vojna tak bola rada, že ho má takého, lebo aspoň ho nemusela posielať na front
    • Anka Matvejovie bola najkrajšie a najbohatšie dievča v dedine, prišla o svojho muža Ďurka, ktorý padol na fronte, správe o Ďurkovej smrti sa potešila snáď iba Zuza Pekovka, ktorú kedysi Ďurko opustil pre Anku Matvejovie, Ďura volali prístavok, pretože sa po svadbe býval v dome nevesty
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Hĺbkové členenie umeleckého diela Maco Mlieč

Vypracované maturitné otázky zo slovenského jazyka a literatúry

Diskusia: Umelecké stvárnenie dedinského života v diele Kukučína, Tajovského a Timravy

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.032