Príčiny mravného úpadku v dielach slovenskej literatúry s tematikou 1. svetovej vojny (P. O. Hviezdoslav, M. Urban, B. S. Timrava)

17a. Príčiny mravného úpadku v dielach slovenskej literatúry s tematikou 1. svetovej vojny (P. O. Hviezdoslav, M. Urban, B. S. Timrava)

Pavol Országh Hviezdoslav (1849, Vyšný Kubín - 1921, Dolný Kubín)

Básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ, právnik. Čestný predseda Matice slovenskej. Najvýznamnejší slovenský básnik 19. a 20. storočia. Pochádza zo zemiansko-roľníckej rodiny. Ako 13 - ročný začal chodiť do gymnázia v Maďarskom Miškolci, kde žil u svojho strýka. Po smrti strýka a vrátil na Slovensko a pokračoval v štúdiách v Kežmarku. Pod vplyvom svojho učiteľa, ale hlavne štúrovca Janka Matúšku sa začína zaujímať aj o národné otázky. Po maturite študoval na právnickej akadémii v Prešove. Tu spolu s Kolomanom Banšellom vydával almanach Napred, ktorý je považovaný za nástup realizmu slovenskej literatúry, ale staršia generácia ho odsudzovala. Po skončení štúdii odišiel do Námestova, kde si založil vlastnú advokátsku kanceláriu, oženil sa s Ilonou Kňazovičovou, s ktorou žil až do svojej smrti v Dolnom Kubíne, kde má aj svoje múzeum. Prekladal diela významných autorov: Shakespeare, Goethe, Puškin, Mickiewicz, Petöfy, Ady. Hviezdoslav chcel prekladmi dokázať, že slovenčina je rovnocenným jazykom k ostatným svetovým jazykom.

• Krvavé sonety

Básnická skladba obsahuje 32 sonetov, je ostrým protivojnovým protestom, reagoval na vypuknutie 1. svetovej vojny, vyslovuje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo takto hlboko kleslo „a národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa...“, kladie si otázku, kto je za túto hrôzu zodpovedný, v závere vyslovuje túžbu po miery a dúfa, že sa ľudstvo poučí z tohto krviprelievania a bude žiť v mieri, sú tu aj konkrétne obrazy vojny

Milo Urban (1904 - 1982)

Slovenská medzivojnová próza, sociálno-psychologický realizmus. Narodil sa v Rabčiciach v rodine hájnika. Používal moderné formy a postupy. V dielach sú prvky expresionizmu a naturizmu. V 16. rokoch mu tragický zahynul otec. Pracoval aj ako novinár a redaktor v časopisoch. Svoju prvú novelu napísal ako 16-ročný. Pri písaní vchádzal zo skutočného života, inšpiroval sa ľuďmi, s ktorými sa stretával.

• sociálny román Živý bič

• Stratené ruky
• Adam Hlavaj

Autor situoval dej do dediny (Ráztoky) „ležiacej pánubohu za chrbtom“, pretože chcel ukázať, že vojna zničila životy ľudí aj za frontom, ďaleko od bojov, dostala sa aj do nazapadnutejšieho kúta.

Znaky sociálno-psychologického realizmu: živelná bzbura, postavy konajú pudovo, silné city, vybičovná atmosféra - expresionistické prvky

Román sa označuje aj ako unanimistický - jedna duša, pretože hrdina je kolektívny: celá dedina, ľud Ráztok koná ako jeden človek, hovorí ako jedna postava, v závere sa mení na živel, robí zúčtovanie s vojakmi, obchodníkmi, krčmárom, notárom

V úvode románu sa dedina správa pasívne, akoby sa ich vojna netýkala. V závere nastáva živelná vzbura dedinčanov, k čomu ich dovedú tieto kolektívne nešťastia: prvý zranený - Ondrej Koreň, zabití - Štefan Ilčík, bieda hlad, choroby (Červienka, na ktorú zomrú deti), rekvirácie (branie majetku pre armádu), alkoholizmus, dezercia - Adam Hlavaj, bohatnutie obchodníkov, nekontrolovaná moc štátnej správy (notár, žandárstvo), vraždy

Božena Slančíková - Timrava (1867 - Polichno - 1951 - Lučenec)

Narodila sa v mnohopočetnej rodine evanjelického kňaza. Pseudonym pochádza z názvu studničky Timrava, ktorá sa nachádza v polichňanskom chotári a ktorá bola v náležitej úcte medzi občanmi, lebo v nej nikdy nechýbala voda. Celý svoj život prežila v rodisku a v susednej obci Ábelova, kam sa s matkou nasťahovali k bratovi, evanjelickému kňazovi po smrti otca. Vo svojich prózach sa zameriavala na psychiku svojich hrdinov. Pozorovala a vykresľovala charakter hrdinov, ktoré sú bez sentimentu a spoločenskej pozlátky. Podarilo sa jej nahliadnuť do najtajnejších hlbín ľudskej duše.

• protivojnová novela Hrdinovia

Dedinský ľudia - panská spoločnosť = rozdielny pohľad na vojnu

Dedinský ľudia: chápu vojnu ako zlo, ktoré ničí životy

Páni: majú plné ústa vlasteneckých rečí, ale keď sami majú narukovať, odpadávajú od strachu (Baláň)

Zdôvodnenie názvu:

• chápaný ironicky, „tí hrdinovia“, ktorí majú len prázdne reči o potrebe ísť bojovať za vlasť, ale sami nejdú (Baláň)
• skutoční hrdinovia (Širický)

Novela reagujúca na 1. svetovú vojnu. Jednoznačne odsudzuje vojnu , pretože ničí ľudské životy.

Postavy

• Širický - odsudzuje vojnu lebo ničí ľudské životy, ale keď mu príde povolávací rozkaz, tak narukuje. Prihlási sa k zdravotníkom (Lapiduchom) a zomiera na fronte pri záchrane nepriateľa
• Líza Malinská - páčil sa jej Širický, ale on o ňu prestal mať záujem keď zistil, že je namyslená slečinka, ktorá opovrhuje dedinskými ženami, ktoré oplakávajú svojich mužov, vojna sa jej dotkla, keď zabili Širického

Dedinské ženy:

• Anka Demáková - stratila manžela 2 roky pred vypuknutím vojny, nemohla sa zmieriť s jeho smrťou, ale ako vojna začala, upokojila sa, nemusela posielať muža na front a čakať zlé správy
  • Katka Stoličovie sa potešila vojne, lebo musel narukovať aj jej muž alkoholik a tyran
  • Zuza Pekovka mala hrbatého muža, z ktorého sa každý smial a ona tým trpel, ale keď vypukla vojna tak bola rada, že ho má takého, lebo aspoň ho nemusela posielať na front
  • Anka Matvejovie bola najkrajšie a najbohatšie dievča v dedine, prišla o svojho muža Ďurka, ktorý padol na fronte, správe o Ďurkovej smrti sa potešila snáď iba Zuza Pekovka, ktorú kedysi Ďurko opustil pre Anku Matvejovie, Ďura volali prístavok, pretože sa po svadbe býval v dome nevesty