26a. Obraz 2. svetovej vojny v dielach slovenských prozaikov (V. Mináč, A. Bednár, R. Jašík, L. Mňačko)

26a. Obraz 2. svetovej vojny v dielach slovenských prozaikov (V. Mináč, A. Bednár, R. Jašík, L. Mňačko)

Vladimír Mináč (1922 - 1996)

• Aktívny účastník SNP, bol väznený aj v koncentračnom tábore. Po vojne pôsobil v literárnej a kultúrno-politickej práci. V rokoch 1974 - 1990 bol predsedom Matice slovenskej.
  • románová trilógia Generácia
    • Dlhý čas čakania - obdobie vojny pred SNP
    • Živý a mŕtvy - obdobie SNP, obdobie bojov
    • Zvony zvonia na deň - obdobie po SNP, obdobie mieru

Člení hrdinov do 3 skupín - kolaboranti, bojovníci proti fašizmu (partizáni) a ľudia odsudzujúci fašizmus, ale navonok sa správajú pasívne. Ústrednou postavou románu je vysokoškolák Marek Uhrín, ktorý sa v priebehu deja najviac vyvíja. Pred povstaním žije jednoduchý život, je skôr nepraktický. Aj vojna a boj v armáde je preňho utrpením, ale po vojne dochádza u neho k veľkému prevratu. Je veľmi aktívny, stáva sa z neho novinár a spoločensky sa angažuje. Druhou ústrednou postavou je kapitán Labuda. Je opačným typom človeka ako Marek. Vo vojne mohol uplatniť svoje vodcovské schopnosti, pudovosť a živelnosť v správaní. Po vojne si nedokáže nájsť miesto v spoločnosti. Bol energický, fyzicky zdatný vojak, veliteľ, impulzívny, rozhodný, medzi vojakmi mal autoritu, ale mnohí sa ho báli. Po vojne zatrpkol pretože v boji mu poranili chrbticu a ľutoval, že radšej nezomrel. Miloval Hanku Krapovú, ktorú Nemci zabili a on pomstil jej smrť. Jej bratom bol Janko Krap - Partizán a komunista. Ďalšími postavami sú čatár Koza, komisár Bende - veliteľ.

• román Smrť chodí po horách

Román z obdobia SNP, sleduje osudy 2 bratov Lotárovcov - Peter a Ján. Peter je Partizán, ktorý sa dostane do zajatia Nemcov a Ján, ktorý je autobiografickou postavou sa ocitne v koncentračnom tábore. Obaja sa dožijú konca vojny a snažia sa zaradiť do mierového života.

Alfonz Bednár1914 - 1989)

• Používal novátorské postupy - hra s kompozíciou - retrospektíva. Prelínaie časových rovín (Kolíska, Sklený vrch). Prienik do psychiky postáv a sociálna podmienenosť ľudských osudov. Do tvorby vnášal odvrátenú tvár povstania a celej spoločenskej situácie po 2. svetovej vojne.
  • román Sklený vrch

Je písaný vo forme denníka, ktorý si vedie hlavná hrdinka Ema Klaasová Solanová. Dej sa odohráva v Tichej doline. Ona a jej manžel pracujú na stavbe hydrocentrály. Ema utrpí zranenie, odvezú ju do nemocnice a medzitým jej manžel náhodné objaví jej denník. Začne ho čítať a po jeho dočítaní dostáva z nemocnice správu, že jeho manželka zomrela. Solan sa dozvedá o manželkinej minulosti a o jej vzťahu k 3 mužom, ktorí sa objavili v jej živote:

Milan Kališ (Martin Tkáčik) - muž, ktorého Ema najviac milovala. Najviac ju ovplyvnil svojimi názormi. Čakala s ním dieťa, to si ale nechala vziať a po neodbornom zákroku v súčasnosti deti masť nemôže. Cez vojnu sa dal k partizánom zajali ho fašisti a umučili na smrť.

Zoltán Balla - Emin snúbenec, ktorý bol ale egoistický, ľahkovážny, po krátkom čase sa rozišli.

Jozef Solan - Emin manžel, inžinier, človek racionálny, uvážlivý.

V románe nájdeme celý rad Eminých vyznaní o minulosti a prítomnosti. Napokon hrdinka prichádza k záveru, že životné krédo Milana Kališa i súčasných ľudí je v podstate rovnaké:

„...musíme aj my zo svojho života urobiť most k ľudskej budúcnosti. To musí robiť zo seba každý človek... A ako to vykoná, nebude žiť nadarmo.“

• zbierka noviel Hodiny a minúty - novela Kolíska

Téma: okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50-tych rokoch.

Kompozícia - retrospektíva

Jazyk - jednoduchý hovorový + francúzske a nemecké výrazy

Postavy:

Zita Černeková (rod. Furková) - pekná, mladá, chudobná žena

Mišo Černek - starostlivý, miluje Zitu, avšak aj pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny

Jozef Majerský - nespravodlivý, lakomý, vypočítavý

Jano Ragala - na Majerského odporúčanie si zobral Zitu za ženu, avšak bol krutý, bil ju, pridal sa k zlodejskej skupine, zastrelili ho

nemeckí vojaci - zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali

Dej:

Zita počúva prenos súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Svedčí aj jej muž Mišo Černek. Zita začína spomínať ako Nemci obsadili ich dedinu, kontrolovali ju, pálili domy... Majerský k nej prišiel s prosbou aby ho ukryla. Mal výčitky preto čo jej v minulosti spravil a že ohrozuje ju a jej syna. Ukryla ho a chystala mu večeru pritom kolísala svoje dieťa v kolíske. Vtom k nej do kuchyne vtrhli Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľom ich domovy. Po čase začali byť dotieravý, smiali sa jej. On zatiaľ ušiel cez okno. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľku sa vrátili do kuchyne s raneným a mŕtvym. Vzápätí doniesli aj raneného Majerského, ktorého odsúdili na 12 rokov. Zita sa hnevá na muža pretože svedčil proti nemu. Myslí si, že sa chcel iba pomstiť.

Rudolf Jašík (1919 - 1960)

• Narodil sa v Turzovke, pochádza z chudobnej rodiny, vychovávala ho stará matka, pracoval v Zlíne vo firme Baťa, počas 2. svetovej vojny bojoval na ukrajinskom fronte a po vojne pracoval ako úradník v Nitre a potom v Partizánskom. Zomrel nečakane v Bratislave v roku 1960.
• Debut: baladický román Na brehu priezračnej rieky

Zobrazuje osudy ľudí na Kysuciach v čase hospodárskej krízy. Prvky naturizmu. Obdiv k ženám.

• román Námestie svätej Alžbety

Pozadie románu tvorí 2. svetová vojna, počas ktorej sa rozvinie vzťah medzi 2 mladými ľuďmi: Igorom Hamarom a Evou Weimannovou (židovka). Hlavnou myšlienkou je rasová diskriminácia židov, nenávisť voči nim, transport do koncentračných táborov.

Miesto deja: Nitra - „mesto pod viničným vrchom“.

Kompozícia: 15 kapitol, ktorých názvy majú väčšinou náboženský charakter.

Postavy: Igor Hamar, Eva Weimannová, Žltý Dodo (udavač), Ján Flórik (karierista a vrah), Jozef Maguš (vtipkár, obľúbenec, komunista), Samuel Weimann - Samko (Evin otec), Maximilián Schlesinger - Maxi (Samkov spoločník), Helder (kožušník), Erna (panička)

Motto: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do hrobu.“

Dej:Igor Hamar žije s chorou matkou, živí sa prácami aké prídu. Pomáha vypratať holičstvo, na železnici nakladať a vykladať tovar, nosiť kufre. Tu aj stretne paničku Ernu. Evin otec Samko (Samuel Weimann) spolu so spoločníkom Maxim (Maximilián Schlesinger) rozvážajú uhlie. Igor je zamilovaný do Evy a chce ju dať pokrstiť aby ju ochránil pred nacistami. Avšak keď konečne získa peniaze, už je neskoro. Žltý Dodo udáva za peniaze židov, ktorý nenosia hviezdy. Samko nosí hviezdu hrdo prišitú na kabáte, zato však Maxi si ju natruc prišil z vnútornej strany. Holič Ján Flórik kvôli peniazom zabíja celú židovskú rodinu kožušníka Heldera. Následne sa nasťahuje do ich domu. Fašisti začínajú brať Židov, po Evu príde osobne Flórik. Všetkých odvedú na železničnú stanicu, kde Evu zastrelia, pretože sa snažila pomôcť mŕtvemu chlapcovi. Samko s rodinou ťažko znášajú jej smrť a v kapitole „Posledná večera“ sa všetci otrávia. Igor sa Flórikovi pomstil a zabil ho (umlátil ho železnou tyčou). Sám chcel spáchať samovraždu, no odhovoril ho obuvník Jozef Maguš.

• zbierka 5 noviel Čierne a biele kruhy

Baladicky ladené príbehy s tragickým záverom zachytávajúce ťažký život Kysuckých ľudí - bieda, hlad, nezamestnanosť.

Jednou z týchto noviel je novela Mŕtve oči - príbeh o slepom mládencovi Adamovi, lásky sa mu dostáva len od matky, otcovi a bratovi je na príťaž, obaja sa k nemu správajú hrubo a odmietavo, Adam sa snaží získať ich lásku a uznanie nadľudskou prácou (rúbe drevo v lese počas búrky), utŕži však iba posmech, keď si vypočuje rozhovor otca a brata o tom, že ho chcú dať do ústavu, rozhodne sa spáchať samovraždu - skočí do rieky, na brehu po ňom zostane len slepecká palička

Ďalšie novely: Popolavá vrana, Čas medených tvárí (obdobie dospievania ženy), Traja pútnici, Mesiac na vode

Ladislav Mňačko (1919 - 1994)

• Spisovateľ, narodil sa na Morave, ale neskôr spolu s rodičmi prichádza na Slovensko. Pracoval ako predavač v lekárni a stavebný robotník. Snažil pravdivo zobrazovať skutočnosť, ktorou išiel proti socialistickému realizmu. Otvorene vyjadroval svoje politické názory. Písal reportáže a romány. Po roku 1968 emigroval do Rakúska, ale po roku 1989 sa do krajiny vrátil.
• román Smrť sa volá Engelchen

Z obdobia 2. svetovej vojny. Jeden z 1. románov, ktorý ponúka pravdivý obraz SNP. Neskreslene, otvorene a realisticky zobrazuje činnosť Partizánov. Postavy románu sú psychologický presvedčivé. Často sa dopúšťajú chýb a prežívajú pocity strachu, zúfalstva a bezmocností. Hlavným hrdinom je Partizán Voloďa, ktorý je po zranení v nemocnici. Zaľúbi sa do sestričky Evičky, ktorá ho ošetruje. Rozpráva jej vo forme spomienok o udalostiach, ktoré zažil ako Partizán v obci Ploština na moravsko-slovenských hraniciach. Voloďa spolu zo svojím oddielom vtrhli do Ploštiny, zastrelili tam niekoľkých fašistov, ale odpoveď Nemcov bola veľmi krutá. Zaživa upálili 27 mužov z obce a potom vypálili celú obec. Voloďa spolu s ostatnými Partizánmi sa na toto díval a nič proti tomu nepodnikol. Voloďa pociťuje výčitky svedomia. Pomaly sa uzdravuje, požiada doktora, aby ho pustil z nemocnice. Eliške sľúbi, že sa vráti, ale najskôr musí nájsť generála Engelchena a pomstiť sa mu, lebo on dal príkaz na vypálenie Ploštiny. Jednou z najtragickejších postáv románu je Marta. Marta bola dvojitá agentka, spávala s nemeckými dôstojníkmi, aby od nich vylákala informácie od Partizánov. Po vojne ňou ale všetci pohŕdajú, aj sama sa cíti špinavá a potupená. Prišla sa rozlúčiť s Voloďom do nemocnice a po krátkom čase spáchala samovraždu.

• román Ako chutí moc

Zaoberá sa tu tým, ako dokáže moc a sila peňazí skriviť ľudský charakter. Hlavným hrdinom je fotoreportér Frank, ktorý zachytáva priebeh rozlúčky zo zosnulým vysokým politický činiteľom. Zároveň si dáva aj otázky, či všetka tá moc, ktorú získal, mu bola prospešná a či mu zároveň aj nenaštrbila súkromie. Mňačko prichádza na to, ako politická moc neobmedzená a nekontrolovaná rozkladá človeka mravne, ľudsky aj politicky.

• román Súdruh Münchhausen

Satirický román o absurditách politického vývoja v ČSR v období normalizácie.

• reportáž Kde končia prašné cesty

Tu zhrnul svoje zážitky z ciest po východnom Slovensku a veľmi otvorene písal o problémoch ľudí v minulom režime.

• reportáže Oneskorené reportáže

Zachytáva tu obdobie kultu osobnosti, píše o nepriaznivých dopadoch stalinistických procesov.