Ľudovít Štúr

ĽUDOVÍT ŠTÚR

1815 Uhrovec – 1856 Modra

– narodil sa v rodine národne uvedomelého učiteľa

– národný buditeľ – člen Spoločnosti česko-slovanskej

– kodifikátor spisovnej slovenčiny – júl 1843 – slovenčina mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie i ľudu

– jazykovedec – r. 1843 – 2. kodifikácia spisovnej slovenčiny

na základe stredoslovenského nárečového typu

• Náuka reči slovenskej /1846/ – gramatika, zásada „píš, ako počuješ“
• Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí /1846/ – odôvodňovací spis

Zásady štúrovskej spisovnej slovenčiny:

1. nemá písmená y, ý
2. rozdiel medzi zvukmi d, t, n – ď, ť, ň graficky vyznačuje mäkčeňom
3. dvojhlásky ô, ia, ie píše ako uo, ja, je
4. nemá ľ
5. dôsledne dodržiava rytmický zákon
6. základný tvar minulého času má podobu mau, volau, namiesto dnešného mal, volal úspech zabezpečila literárna tvorba štúrovcov

– básnik – vydal almanach Plody

– zb. Spevy a piesne

– cyklus b. Dumky večerní

– pedagóg – Katedra reči a literatúry československej, bratislavské lýceum – Slovania = nositeľmi najvyšších vývinových hodnôt

– základ slovanského umenia určil slovanský folklór

– odmieta západný romantizmus

– novinár – 1845 Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski – rieši hospodárske a politické problémy slov. národa v duchu mierneho odporu voči vládnucej moci

– politik – 1847 poslanec za mesto Zvolen na Uhorskom sneme

– podieľal sa na formulovaní Žiadostí slovenského národa 1848