Veľká epická próza – druhy románu

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 04.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 604 slov
Počet zobrazení: 3 599
Tlačení: 175
Uložení: 167

Veľká epická próza – druhy románu

1.Klasifikácia žánrových foriem a druhov románu

 Historický: V tomto type románu sa autor vracia do minulosti. Zobrazuje určitú historickú udalosť a postavy. V historickom románe môžu okrem skutočných postáv, vystupovať aj fiktívne, resp. autorom vymyslené postavy. (Ladislav Nádaši Jége – Adam Šangala)

Detektívny: Je založený na hľadaní, pátraní po pravde. Nosným pilierom deja je objasňovanie nejakého zločinu. (Aghata Christie : Poirot, Slečna Marplová)

Dievčenský: Tento typ románu sa venuje témam a postavám blízkym najmä ženskému čitateľovi. (Anna zo Zeleného domu)

Biografický: Je to životopisný román, kde autor zobrazuje život niekoho iného.

Autobiografický: Autor zobrazuje svoj vlastný životopis. (Erich Maria Remarque : Na západe nič nové... )

Dobrodružný: Je založený najmä na zaujímavých udalostiach, napätí, nevšedných príhodách. (Carl May : Whinetou)

Sci-fi: Inak známy aj pod pomenovaním vedecko-fantastický román. Vystupujú tu vymyslené postavy, veci, javy... (Jules Verne : Cesta na Mesiac)

Cestopisný: Opis života a kultúry iných krajín a cesty po nich.

Sociálny: Tiež nazývaný spoločenský. Autor v ňom rieši problémy spoločnosti (ľudu) a zároveň poukazuje na život obyčajných ľudí (Jozef Cíger-Hronský : Jozef Mak)

Psychologický: Autor v ňom zobrazuje psychickú stránku postáv, ich vnútorný stav, prežívanie pocitov, atď. (F. Michailovič Doctojevskyj – Zločin a trest)

2. Sociálny román a psychologický román

PSYCHOLOGICKÝ ROMÁN- autor sa sústreďuje na vnútorný svet postáv, ktorý býva v rozpore so skutočnosťou
-býva oslabený dej, viac úvahovosť
- využíva vnútorný monológ

-Aj tu autor poukazuje často na spoločnosť a jej kritiku ale robí to cez PSYCHIKU postavy
-zakladateľ : Fiodor Michailovič Dostojevskij ( ruská lit.)

SOCIÁLNY- SPOLOČENSKÝ ROMÁN
-realistický stvárňuje skutočnosť, spoločenské a kultúrne prostredie ,dominantné postavenie mal v 19. storočí v období realizmu
-prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť na spoločnosť
- v dielach vystupujú obyčajní ľudia s prirodzenou mravnou prevahou nad nadriadenými

-autor rieši problémy spoločnosti

-sociálny typ postavy – TYPIZÁCIA –reprezentuje základné vlastnosti vrstvy, zosobňuje svoju spoločenskú vrstvu

3. Analýza autorskej koncepcie postáv

Fiktívna

Vymyslená, vytvára ju autor

Reálna

v skutočnosti existovala, resp. existuje (králi, vojaci atď)

často v historických románoch, drámach

Hlavná

Zohráva v diele hlavnú úlohu, dotýka sa jej hlavná dejová línia

O jej živote sa dozvedáme najviac, v 1 diele ich môže byť aj viacero

Vedľajšia

Zohráva vedľajšiu úlohu, nie je vykreslená podrobne

V príbehu sa vyskytuje len občas, je súčasťou tzv. vedľajšej dejovej línie

4. Sociálny typ postavy

-je nositeľom takých vlastností, ktoré sú typické pre jej sociálnu vrstvu

-postava je reprezentantom danej sociálnej vrstvy

-napr. Hájnikova žena, Živý bič, Keď báčik z chochoľova umrie

5. Vonkajšia a vnútorná kompozícia románu

Vonkajšia kompozícia románu:

- kapitola

- diel

Vnútorná kompozícia:

  1. expozícia, úvod
  2. zápletka
  3. vyvrcholenie
  4. obrat v deji
  5. rozuzlenie

6. Pásmo rozprávača. Typy rozprávača

 -autorský  vševediaci, rozvíja príbeh, opisuje, komentuje, uvádza reč postáva, zobrazuje prostredie. Pozerá na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postavy zvonka aj zvnútra, vyostruje konflikty medzi postavami. Rozprávanie je v 3. os. sg.,

-personálny (klasický) subjektívny, tiež vševediaci, ale zvyčajne sa sústreďuje len na jednu postavu, ktorá sa vyvíja v priebehu deja. Rozprávanie je v 3. os. sg.


priamy úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela. Často prerozpráva príbeh v 1. os. sg., akoby ho on sám zažil = ja-rozprávanie. V tomto rozprávaní sonduje vnútro postavy – teda seba, dej je spomaľovaný opismi a úvahami,

oko kamery  zachytáva vonkajšie znaky, črty, činy postáv; o vnútornom svete postáv vieme len z ich konania. Chýba tu vnútorný monológ, v ktorom sa prejavuje psychika postavy, nevieme, čo sa deje v duši postavy, čo si o udalosti myslí, postava si v duchu nič nehovorí,

-nespoľahlivý rozprávač - Je to rozprávač v literatúre, divadle či filme ktorého dôveryhodnosť a uhol pohľadu bol vážne narušený. Je to falošný rozprávač.

7. Povinní autori

Martin Kukučín – Dom v stráni

Literárny žáner: spoločenský román
Téma: Príbeh lásky sedliackeho dievčaťa a bohatého statkárskeho syna, rozpad patriarchálneho spôsobu života sedliackej rodiny
Idea:„ Dve veci má svet - lásku a smrť."
Miesto a čas deja: začiatok 19.storočia, dedina Grabovik na ostrove Brač /:18 kapitol, dej prebieha vo fázach: zaľúbenie, prehíbenie vzťahu, vytriezvenie, roztržka a zmierenie, dejová línia je orámcovaná striedaním ročných období 

Postavy:
Mate Berac- predstaviteľ patriarchálneho sedliactva, sebavedomý, hrdý težak(sedliak), je veľkou autoritou v spoločnosti i v rodine, jeho životnou filozofiou je zachovanie tradícií, autor s ním sympatizuje
Jera- Mateho manželka, lakomá, baží po peniazoch 
Katica- Mateho najmladšia dcéra, krásna sedliacka dievčina
Niko Dubčič- mladý zeman, je vychovávaný s láskou a porozumením, úprimne sa zaujíma o ľud
Šora Anzula- Nikova matka, vdova po kapitánovi Dubčičovi, múdra, rozvážna, pracovitá, vzbudzuje rešpekt
Zandome- Nikov najlepší priateľ, prefíkaný, predstaviteľ podnikateľskej vrstvy 
Dorica- nežná a krásna zemianka, šora Anzula si ju vyhliadla za nevestu pre Nika 
Paško Bobica- mladý, usilovný, ale nerozvážny sedliak 
Ivan- Mateho najstarší syn 
Barica- Ivanova žena Matija- Mateho staršia dcéra Dija Zorkovič- Doricin otec

Dej:
Sedliak Mate Berac mal syna Ivana a dcéry Katicu a Matyu. Katica bola zasnúbená s Paškom. Nastali veľké slávnosti, kde bola aj Katica a Matya. Do Katice sa zaľúbil Niko, kde sa celú noc s ňou zabával. Niko si bol vedomí rozdielu medzi zemanmi a sedliakmi. Nikova matka Šora Anzula mala už pre Nika nevestu Doricu. Šora Anzula mala v dome hostinu, kde hostiteľkou bola Dorica a Niko sa do nej zamiloval a Katicu si nevšímal, tak odišla domov. Mate Berac vážne ochorel a ostal prikovaný k lôžku. Chodili ho navštevovať všetci hodnostári mesta. Prišla aj Anzula. Piško sa vrátil zo služby a išiel navštíviť Katicu, ale odišiel nahnevaný. Niko sa prišiel rozlúčiť s Katicou. Mate Berac pomaly umieral a synovi Ivanovi poručil vedenie domu. Mate Berac požehnal Katicu a Paška a v závere zomiera.

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

Jozef Mak je pri Krátkej epickej próze – nespoľahlivý rozprávač téma11

Erich Maria Remarque - Na západe nič nového


Literárny druh:epika 
Literárny žáner: psychologický román
Literárne obdobie:Svetová literatúra medzi dvoma sv. vojnami- nemecká literatúr 
Kompozícia:12 kapitol 
Téma: Život vojaka na bojovom poli počas prvej svetovej vojny
Idea: Pokus podať správu o generácii, ktorú zničila vojna - aj keď unikla jej granátom. Generácia hlavného hrdinu Pavla Bäumera bola generáciou po prvý raz v dejinách zaskočená svetovou vojnou, ktorá vo vedomí prostých ľudí i najlepších umelcov zanechala pocit nezmyselnosti, absurdna a neľudskosti vojnového besnenia. Nie je to kniha o hrôzach vojny a názor na ňu, ale je to len suché konštatovanie bytia v nej. Je to taktiež o tom, ako vojna zmení mladých chlapcov,

Miesto a čas deja:1. svetová vojna, bojové pole
- Rozprávačom je 1.osoba, hlavná postava Paul Bäumer. 

Postavy: 
 Paul Bäumer:  
- hlavná postava - rozprávač románu. - 19 ročný chlapec, ktorý bol ešte len stredoškolským študentom. Na základe otrasných frontových skúseností vytriezvie z nacionalistického opojenia a uvedomuje si nezmyselnosť vojnového besnenia. Nakoniec umiera v poli opustený, bez svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí taktiež padli v boji, ale pokojný „s úsmevom na tvári“ Keď uvidí umierať človeka, ktorého zabil, ťažko to nesie. Najdôležitejšie je pre neho priateľstvo. Najradšej má Kata, ktorý je síce od neho o 20 rokov starší ale je dobrým priateľom. 
Stanislaus Katczinsky: 
- prezývajú ho Kat. Je hlava skupiny, húževnatý, prefíkaný, ľstivý štyridsiatnik s nehybnou tvárou, modrooký, s ovisnutými plecami a úžasným nosom, čo vždy zaňuchá, keď sa má čosi zomlieť, kde možno prísť k dobrému jedlu, alebo kde sa dá poriadne uliať. Kat umiera, keď ho Paul prenáša cez pole s rozmliaždenou nohou a cestou schytá do hlavy črepinu. - je najstarší z hlavných hrdinov, ale má „šiesty zmysel“. K nováčikom sa správa takmer otcovsky a pomáha v každej situácii či už jedlom, radou alebo starostlivosťou. Je ženatý a povolaním obuvník, ale vyzná sa v každom prostredí a povolaní. 
- Katczinský je pre skupinu mladých vojakov nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami.
Kammerich: 
- je to prvý ranený v románe a aj prvý zomiera. - leží v nemocnici, amputovali mu nohu, má silené bolesti, Paul žiada ošetrovateľa, aby mu pomohol, ale ten vie, že Kammerich čoskoro zomrie 
- jeho matka ťažko niesla jeho odchod na front. Albert Kropp:
- taktiež 19 ročný chlapec, ktorý vo vojne príde o nohu.
- je malý, ale z nich najinteligentnejší, najlepšie mu to myslí. Má hodnosť slobodníka. Myslí si, že vojna by sa mala odohrávať medzi generálmi a ministrami a nie obyčajnými ľuďmi. 
Detering: 
- je sedliak a najdôležitejšie je pre neho jeho hospodárstvo a rodina. Stále na nich myslí a každý deň číta noviny. Nedokáže pochopiť, prečo vo vojne trpia nevinné zvieratá. Dezertuje, ale chytia ho poľní žandári. Viac o ňom nebolo počuť. Müller:
- sníval o vojnovej mature, preto sa stále učil a všade zo sebou nosil učebnice.
Po Kammerichovej smrti zdedí čižmy, a aj keď mu je to nepríjemné, pretože Kammerich bol jeho priateľ, vie, že on ich už potrebovať nebude.
- sám zomiera, keď ho z blízkej vzdialenosti trafí svetlica.

Dej:

Mladí gymnazisti odišli zo školských lavíc na front 1. sv. vojny pod vplyvom triedneho profesora Kantorka. Zažili tvrdý výcvik a potom boli nasadení na front. Keď zistili, že musia zabiť, keď chcú prežiť, spoznali vojnovú filozofiu a pravdu. V románe postupne kamaráti zomierajú jeden za druhým a posledný zomiera Paul Bäumer – zomiera absurdne v čase oddychu, keď si kreslí obrázok a vojenský rozhlas hlási správu: „Na západe nič nového“ – október 1918. V románe je opísaná vojna chlap proti chlapovi, bojovalo tam množstvo vojakov. Je zobrazený pomalý postup vojska a po bitke aj pomalý ústup. V románe sú zaujímavé niektoré príbehy, napr. Paul Bäumer zabil francúzskeho vojaka vo chvíli, keď si uvedomil, že ak to neurobí on, tak zabije Francúz jeho. Má však výčitky svedomia a prezerá si jeho preukaz, predstavuje si, ako dlho ešte bude chodiť pošta jeho manželke. Má úmysel pomôcť jeho rodine. Ďalší príbeh je stretnutie nemeckých vojakov s francúzskymi dievčatami – idú k nim na návštevu, vezmú im jedlo a snívajú o tom, čo s dievčatami prežijú. Zisťujú, že sa v tejto situácii ešte správať nevedia. Paul Bäumer je vďačný životu aj za toto poznanie. V ďalšom príbehu spoznávame konanie postáv, ktoré silno pociťujú pud sebazáchovy, prejaví sa to pri návšteve nemocnice zriadenej v kostole – kamaráti idú pozrieť operovaného spolužiaka a zistia, že mu amputovali nohu. Jeden zo spolužiakov si chcel vypýtať jeho čižmy s odôvodnením, že mu budú zbytočné a on má veľmi bolestivé otlaky a potrebuje o 1 číslo väčšie, ale ostatní mu v tom zabránili.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Typy románu #sociálny román #druhy romanu

Vypracované maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.048 s.
Zavrieť reklamu