Lyrická poézia, automatický text

Lyrická poézia, automatický text

Čistá lyrika

Čistá lyrika (Absolútna poézia) - experimentálna básnická tvorba. Pomenovanie tvorby, ktorá nadraďuje jazykové a rytmické usporiadanie básnického textu nad jeho význam. (Často krát nemusí mať vôbec význam, zameriava sa na city, vyvolanie zmyslov, vyvolať dojem atď.)Takáto tvorba vyznieva ako hra s jazykom, ako odkrytie netušených zvukových, rytmických, dramatických, syntaktických možností jazyka.

Mimoriadnu úlohu v tejto poézii hrá eufónia (ľubozvučnosť). Nie je daná len metrickou a rytmickou organizáciou veršov, ale aj dômyselným vnútorným zoskupovaním slov s určitými kombináciami zvukomalebných spoluhlások a samohlások.

Aliterácia je zvuková štylistická figúra, ktorá sa zakladá na opakovaní hlások na začiatku za sebou nasledujúcich slov alebo skupiny slov.

Kalambúr je slovná hra, ktorá je postavená na využití zvukovej podobnosti alebo totožnosti dvoch významovo rôznych pomenovaní alebo na využití mnohoznačnosti jediného pomenovania (polysémii) slov rovnakého alebo podobného znenia.

Paronomázia je hromadenie slov, ktoré majú rovnaký slovný základ.

Automatický text

automatický text vyvolaný psychickým automatizmom = citové vzruchy, pocity, zážitky bez logickej stavby diktované podvedomím

obrazy z podvedomia bez kontroly rozumom, sny

voľná a veľká obrazotvornosť, fantázijnosť, metafora, krásu vidia v prekvapivosti

nepoužívajú interpunkciu

Voľný verš

1. Charakteristika VV:

- Všeobecne sa tak označuje nemetrický verš, ktorý nemá presne vymedzenú normu zakotvenú v niektorom veršovom systéme. Nie je preň charakteristický záväzný počet slabík vo veršoch, ani pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík. Voľný verš vystačí s istým minimom prvkov tvoriacich rytmus.

- je protiklad viazaného verša

- obdobie literárnej moderny a avangardy

- Krasko – revolučný prevrat v poézii

- cieľ: oslobodiť básnika a jeho tvorivosť od zaužívaných pravidiel

- intonácia

- veršový presah

1. Znaky VV:

- intonácia

- veršový presah

- nemá pravidelnú veršovú a strofickú výstavbu

- nemá pravidelný rytmus ani rým

- má veršový presah ( veta pokračuje v 2. Verši )

- moment sklamaného očakávania ( pri vnímaní básne očakávame opakovanie rytmickú prvku, ale nepríde )

- premenlivosť metrického impulzu

- Vynecháva sa interpunkcia ( často )

Literárna moderna

1.Situácia

-popri realizme vznikajú nové diela (posledná tretina 19storočia – koniec 1.svetovej vojny)

-koniec 19storočia je medzník

-vnímanie umelca ovplyvnilo niekoľko vecí:

-industrializácia, priemyselná revolúcia, vedecký / technický pokrok

-zrýchlený vývin ekonomiky a spoločnosti

-ľudia sa chceli mať lepšie, rýchlo sa chceli dostať „hore“

-rozpad tradičných / morálnych hodnôt (spisovatelia to videli veľmi negatívne)

-moderná doba bola v rozpore s morálkou (úpadok spoločnosti)

-vznikali konflikty v spoločnosti (bohatí vs chudobní)

-smerovanie k 1.svetovej vojne

2.Znaky

-patrí tam celá skupina moderných smerov (symbolizmus, impresionizmus, dekadencia, parnasizmus (parnasizmus je v protiklade s ostatnými troma))

-umelci stáli v konflikte, kontraste so spoločnosťou (kritizovali ju, nesúhlasili s ňou)

-diela vyjadrujú vzdor, nesúhlas, odpor

-objavujú sa pocity samoty, nepochopenia, odcudzenia,

-autor vyjadruje cez hrdinu svoje pocity (subjektívnosť výpovede)

-zachytáva sa vnútorný život, psychika je viac ako vonkajšok

-individualizmus

-filozofické východisko :

-iracionalizmus

-nihilizmus (odmietanie..)

-voluntarizmus (čo človek chce je to čo človek robí, vôľa – základ aktivity, činnosti)

-skepsa – skeptický postoj ku všetkému (pochybovanie)

3.Symbolizmus

-symbolón – (z gréčtiny) – slovo, ktoré pomenúva niečo iné

-počiatky – polovica 19 storočia – Charles Baudelaire

-prejavoval sa hlavne v poslednej tretine 19 storočia

-odklon od rozumného a racionálneho zobrazovania

-únik z reality do sveta snov, fantázie, histórie, do vlastného vnútra, iracionálneho sveta

-mystické, náboženské motívy

-obraznosť, asociatívnosť, subjektívnosť, zachytávanie dojmov, nálad, predstáv, atmosféry

-hudobnosť verša (eufónia, zvukomalebnosť)

-dôraz na zmyslové vnímanie reality (senzualizmus)

-prepájanie zmyslových vnemov

.voľný verš, absolútna a čistá lyrika

-mnohovýznamovosť v básni, symboly, metafory

Žánre:

-lyrika: osobná, náladová, prírodná, reflexívna, meditatívna

-synkretické žánre: báseň v próze – súvislý text ale je rytmizovaný – preto pripomína báseň (neviazanú reč), má jazyk básne, rytmus ale nemá strofické a veršové členenie

-hlavný predstaviteľ: Charles Baudelaire

4.Impresionizmus

-impresia – dojem (z latinského slova)

-vnem na základe zmyslového vnímania, vytvoriť dojem

-najprv sa prejavil vo výtvarnom umení potom v hudobnom a nakoniec v literatúre

Claude Monat – obraz: Impresia (zachytil prchkavú predstavu sveta)

Claude Debussy – hudobný predstaviteľ, hudobná skladba: More (zvuky mora)

-cieľ literatúry: pomocou slov zachytiť dojem

Znaky:

-zmyslovosť, hudobnosť verša, dojem je na prvom mieste

5.Dekadencia

-dekadencia znamená úpadok

-začiatok posledná tretina 19 storočia

-literárna kritika považovala toto umenie za neprijateľné pretože provokovali dobový estetický vkus

-zobrazovali napr. motívy smrti, rozkladu, deštrukcie, beznádeje, hazardu zo životom

-nihilizmus (popieranie všetkých spoločensko-mravných zásad)

-provokácia, terčom kritiky, škandálov

-skupina ktoré odmietala spoločnosť, žili si po svojom

-symboly, impresia

-„prekliati básnici“ – osobitná skupina popri tých 4 smeroch

-Rimbaud, Baudelaire, Verlaine

6.Parnasizmus

-posledná tretina 19 storočia

-cieľ: vytvoriť krásnu (estetickú) báseň

-hovorili, že básne nemusia riešiť spoločnosť

-básnik má vytvárať dokonalé básne

-cieľom umenia je totižto umenie samotné

-v našej literatúre bol týmto smerom ovplyvnený Hviezdoslav

Avantgarda

1.Pojem

-l´avantgard - francúzske slovo – predvoj

-pomenovanie pre viacero umelecký smerov na začiatku 20 storočia

-od začiatku 20 storočia do polovice 20 storočia

2.Znaky

-východiskový postoj – odmietanie tradičných vecí, nesúhlas s pravidlami k morálke, odmietavý postoj ku spoločnosti

-skupinové smery – vystupovali spolu, vydávali spoločné vyhlásenia, spoločné zborníky, výstavy, hnutia

-odpor k tradičnej literatúre – k umeleckej tradície

-vzbura, nesúhlas, odmietanie

-najväčší vplyv bola 1.svetová vojna (deštrukcia základných hodnôt)

-originálnosť, experimenty, netradičnosť

-provokácia dobového cítenia

3.Literárne žánre a druhy

-lyrická poézia (pásmo, kaligramy, optická báseň, čistá lyrika)

-próza: oslabuje sa rozdiel medzi epickým a lyrickým, silná lyrizácia – psychika postáv, vznik netradičnej prózy, próza prúdu vedomia, nespoľahlivý rozprávač, absurdita (chaos)

-dráma – lyrizácia, lyrická dráma

-svetonázor a ideológia (vzniká katolícka moderna, sociálne angažovaná literatúra)

4.Smery

Kubizmus

-cubus – latinské slovo – kocka

-predstaviteľ vo výtvarnom umení – Picasso

-umelci nechcú kopírovať reálny svet

-využívali geometrické útvary (analýza - rozklad) a potom ho zložili naspäť (analýza a potom syntéza)

-spôsobilo to šok a odmietanie

Futurizmus

-futurum – budúci

-vzniká v Taliansku, predstaviteľ Filippo Marinetti

-najprv v literatúre až potom vo výtvarnom umení

-moderná technika, dynamika, rýchlosť

Kubofuturizmus

-Apollinaire

-asociatívnosť, voľný verš, básnické pásmo, kaligram, optická báseň, koláž

Dadaizmus

-Tristan Tzara – rumunský básnik

-vo Švajčiarsku bola prvý výstava

-dada:

-v Rumunsku to znamená dvojitý súhlas (áno-áno)

-vo Francúzštine je to detská reč

-v nemčine je to absurdita, chaos

-primitivizmus, chaos, nezmysel

-povýšili absurditu, ukazovali chaos, ktoré je vo svete

-reakcia na vojnu

-je tu aj náznak surrealizmu

Expresionizmus

-vzniká v Nemecku

-tesne pred vojnou vzniká

-subjektívnosť, emocionálnosť, psychika postavy

-dráma, próza, silná lyrizácia

Surrealizmus

-20 roky 20 storočia

-Sigmund Freud – hlbinná psychoanalýza

-asociatívnosť, automatický text, polytémtickosť, voľný verš, sen, podvedomie, netradičné básnické prostriedky, princíp koláže

-ťažko pochopiteľné

-skrytý protifašistické hnutie

-zakladateľ – André Breton

Poetizmus

-20 roky 20 storočia

-Kolíska je v Čechách

-Vítězslav Nezval, Jiří Wolker – predstavitelia a zakladatelia

-umenie má byť krásne, optimizmus, nadšenie zo života, radosť, hra so slovami, detský pohľad na svet, asociatívnosť, exotické prvky

-opak expresionizmu a surrealizmu

-estetická funkcia

Slovenská literárna moderna

-1900 – 1918

-národný a sociálny útlak

Znaky:

-odčleňovala sa od národného charakteru (hlavne poézia)

-vnútro lyrického hrdinu (vidí svet negatívne, smútok, samota, beznádej)

-asociatívnosť, symbolizmus, impresionizmus

-motívy: osobné, prírodné, sociálne

-žánre:

-lyrika (osobná, intímna, Ľúbostná, prírodná (príroda len na vykreslenie atmosféry, nálady), spoločenská, úvahová, reflexívna), motívy: lásky, detstva, rodného kraja, smútku, matky, samota, príroda

-cieľ: vyburcovať, vzdor, nesúhlas (veľa spoločného s romantizmom ale chýba titanizmus)

-predstavitelia: Ivan Krasko, Janko Jesenský (poézia), Vladimír Roy

Guillaume Apollinaire

Jeho tvorba (začiatok 20.storočia) znamenala prelom v písaní poézie. Nielen francúzska, ale celá poézia 20. storočia až do dnešných čias stojí na základoch, ktoré postavil. Zaviedol do básne asociatívnu obraznosť a pomocou voľného združovania asociatívnych obrazov vytvoril nový typ básne, tzv. báseň – pásmo. Po obsahovej stránke sú jeho básne zakorenené v básnikovej súčasnosti a, na rozdiel od symbolistov, Apollinaire neuniká od reálneho sveta. Práve naopak, chce v básni zachytiť dynamicky sa meniacu dobu – jej rýchle tempo súvisiace s prudkým rozvojom techniky (automobil, kinematografia, letecká doprava...). Je očarený novým svetom ako dieťa, ktoré s nadšením skúma neznámy svet okolo seba. Hlbokým zmenám charakteru doby (zmenenému obsahu) je však potrebné adekvátne prispôsobiť aj umelecké prostriedky, formu básne. Novú realitu zobraziť novým spôsobom. Príkladom takejto zmeny formálnej stránky básne sa stala Apollinairova básnická skladba Pásmo z prevratnej zbierky Alkoholy. Voľne radí za sebou obrazy, medzi ktorými je istá (pevnejšia, očividná alebo len naznačená) významová súvislosť (asociácia). Ráta pritom s aktívnou spoluprácou čitateľa, ktorý by mal s pomocou vlastnej fantázie a imaginácie hľadať, domýšľať vzťahy medzi jednotlivými obrazmi. Aby Apollinaire podčiarkol voľnosť týchto vzťahov, vynecháva v básni interpunkciu.

Zbierky: Alkoholy (1913), Kaligramy (1918) .. Na konci súboru báseň PÁSMO

Rudolf Dilong

-predstaviteľ slovenskej katolíckej moderny

-využíval symbolizmus, náznaky surrealizmu

-Panne Márií v Lourdes

Rudolf Fábry

-zakladateľ surrealistického hnutia

-básnik, žurnalista, výtvarník (sám si ilustroval knihy)

-básnické zbierky: Uťaté ruky (1935), Vodné hodiny hodiny piesočné (1938), Ja je niekto iný (1946 – analýza podvedomia lyr. hrdinu zosobnením moderného človeka, prítomný vojnový motív)

Orgiast čierny a biely:

-prvé 4 verše: slnko, srdce, oči – príjemná asociatíva

-ďalšie 4 verše: zmena nálady, sychravá, bledé – negatívne myslenie

-ďalej – vzťahy medzi ľudmi; cez vlasy sa dostáva k žene

-Montáž – základný kompozičný princíp

-Lexikálna stránka – využíval bohemizmy, genitívnu metafor (človek mramorovej lampy)

Pásmo
Starý svet ten ťa už unavil nakoniec
Pastierka Eiffelka čuj ako bľačí ti to stádo mostov dnes
Máš už dosť života v gréckej a rímskej antike
Tu už aj autá sú akoby antické (...)

Čítaš si reklamy plagáty nahlas ti spievajú cenníky
To je dnes poézia a na prózu sú denníky
Sú napínavé detektívky spisky za šesták
Portréty slávnych ľudí a kadejaký brak

Videl som dnes ráno neviem aká to bola ulica
Nová a čistučká slnečná poľnica
Šéfovia pisárky osmahlí robotníci
Štyrikrát denne sa poberajú po ulici
Ráno ju siréna tri razy hukotom zaplaví
Na obed zašteká starý zvon chrapľavý
Nápisy vyhlášky na múroch po okraji
Štíty a tabule kričia sťa papagáji
Milujem pôvaby tejto priemyslovej ulice
V Paríži medzi ulicou Aumont-Tgiéville a triedou des Ternes ležiacej

(...mladá ulica mu asociuje vlastné detstvo a spomienku, ako sa kedysi modlieval s detským priateľom v kalpnke. Nasledujú obrazy Krista a asociácia neba...)
 
To je ten Kristus ktorý lepšie ako letec k nebu vzlieta
A drží trvalo výškový rekord sveta

(...od motívu nanebovstúpenia sa Apollinaire asociáciou dostane k lietaniu...)
 
Vzápätí nebo sa miliónmi lastovíc naplnilo
Sokolov sov a havranov je tu roj celý
Ibisy plameniaky marabuty z Afriky prileteli
(...)
Z obzoru letí orol a robí veľký krik
Z Ameriky zas prišiel drobný kolibrík
Z Číny zas prileteli pihi vysoké i malé
Čo majú iba jedno krídlo a lietajú vždy v páre
Potom hľa čistý vzduch tá biela holubica

(...vtáci z rôznych krajín vyvolajú v autorovi útržky spomienok na vlastné cestovanie po Európe – Stredozemné more, Praha, Marseille, Rím,Amsterdam atď., až sa v myšlienkach opäť vracia na saint-lazarskú stanicu do Paríža...)

Máš oči plné sĺz hľa vysťahovalci tá divná chasa
Veria v Boha ženy koja deti všetci modlia sa
Ich zápach plní saint-lazarskú stanicu
Tak ako traja králi veria v svoju stálicu
Myslia že zarobia peniaze na poliach Argentíny
A že sa bohatí zas vrátia do otčiny
Červenú perinu ako vy svoje srdce nesie jedna rodina
Naše sny sú neskutočné ako táto perina
Niektorí tu zostanú tí emigranti úbohí
V ulici des Rosiers majú svoje brlohy

(...báseň končí ako začala – na modernej parížskej ulici, ale na rozdiel od začiatku, práve sa končí noc, je nadránom...)

Si sám a ráno do oblokov kuká
Mliekari zvonia po uliciach kanvicami
Noc prchá ako krásna kvetina
Tá Lea pozorná tá klamná Ferdina

A ty piješ ako svoj život ostrý alkohol
Svoj život piješ akoby pálenkou bol

Domov sa poberáš k Auteuilu kráčaš sám
Ľahnúť si k fetišom ľahnúť si ku modlám
Sú to iní Kristovia ich božstvo iné je
Sú to nižší Kristovia temnej nádeje

Zbohom Zbohom
Slnce s krvavým krkom

-Pásmo je forma básne, mnohovýznamová a mnohotématická, asociatívne predstavy, montáź scén, bez interpunkcie, bez strofického členenia, nemá rytmus ani pravidelný rým, Azonancia, voľný verš.

-Tematické motívy: kresťanstvo, moderná civilizácia, putovanie, svet (kaleidoskop), detstvo, prítomnosť, starý a nový svet, život (paradoxy, kontrasty). Lyrický hrdina používa 2.os. sg.