Dramatická literatúra – absurdná dráma

Dramatická literatúra – absurdná dráma

Z histórie absurdnej drámy:

– začala sa šíriť po 2. svetovej vojne

– zrod vo Francúzsku

– zakladatelia – Samuel Beckett, Eugene Ionesco

– filozofické východisko:

– existencializmus (ako sa správať v hraničných situáciach)

– nihilizmus (odmieta všetko minulé)

– životný postoj – bezvýchodiskovosť, nezmyselnosť existencie

– experiment

1. Princípy absurdného divadla

– absencia jasnej (základnej) dramatickej zápletky

– dráma stojí na absurdných dialógoch (žiadna pointa, nezmysel, humor, opakovanie, smiešne hlúpe repliky)

– postavy sú nezakotvené v čase aj priestore (nič o nich nevieme)

– slovná komika (v rozhovore)

– očakávame logické pokračovanie, no príde hlúposť (moment sklamaného očakávania)

– využite gagov, situačná komika

– priestor na vyjadrenie kritiky a absurdity režimu (totalita), niektoré hry zosmiešňovali režim

2. Čakanie na Godota

3. L + S

Z histórie:

– 1959 – 1. verejné vystúpenie – Tatra revue

– 1960 – 1970 à pôsobili v Divadle na Korze (volali sa Divadlo Lasicu a Satinského, L + S)

– 1970 – zákaz vystupovania (10 rokov pauza)

– 80te roky – návrat s programom Ktosi je za dverami (kontrolované cenzúrou)

– objavili sa aj vo filmoch (S tebou ma baví svet)

– 90te roky – návrat Divadla L + S (až dodnes)

– diela: Nečakanie na Godota, Soireé, Hamlet, Nikto nie je za dverami, Náš priateľ René (využíva motív z prvého slovenského románu od J.I.Bajzu)

Znaky tvorby:

– vypustené dramatické postavy

– Lasica je intelektuál, Satinský je naivný, jednoduchý človek

– kontrast postáv, nerozumejú si – vzniká jazykový humor

– slovný humor, paródia (hlavne veľkých diel)

– improvizácia (priamo na javisku)

– irónia, sebairónia, nonsens (nezmysel)

– napätie medzi jazykmi (cudzie slová, slovenčina), postavy používajú nárečové slová, slovné hračky..

Soireé:

– rozdelené do dvoch častí. Prvá časť je dialóg o rôznych životných situáciách Medzi Satinským a Lasicom. Je rozdelená, na dve dejstvá. Pred začatím každého dejstva, no aj počas rozhovoru vyjde na scénu Zora Kolinská a zarecituje Báseň od Tomáša Janovica. Prvé dejstvo má tri výstupy, druhé dejstvo má dva výstupy. Druhá časť tohto diela Opisuje Hamleta v prevedení Lasicu a Satinského. Dôležité je pochopiť tú iróniu u autorov, vďaka ktorej je to dielo humorné.

– Dielo sa zakladá na dialógoch medzi postavami, je použitý bežný, každodenný, hovoroví jazyk. Preto repliky postáv obsahujú bežné, hovorové slová. Keďže toto dielo je písane ako rozhovor, v ktorom herci rozprávajú o všetkom možnom tak autori nechávajú na čitateľovi aby si spravil vlastný názor na všetko. Rozhovory sú písane tučným písmom. Nepodstatne veci alebo opísanie diania na pódiu sú písane normálnym písmom. V diele sa nachádza Zopár Básní od Tomáša Janovica, ktoré recitovala Zora Kolinská.

4. Radošínske naivné divadlo

História:

– vzniklo ako ochotnícke divadlo

– vznik 1963 v Radošíne

– 1970 presťahovanie do Bratislavy

– autorské divadlo (hrá iba jedného autora, Stanislav Štepka – cca 40hier)

– divadelné hry: Jááánošííík, Človečina, Pavilón B, Ženské oddelenie

Znaky:

– slovná komika (napätie medzi nárečím a spisovnou slovenčinou)

– humor, satira

– využívajú často známe text (paródia) – kombinujú so súčasnou slovenčinou, angličtinou, nárečím

– montáž vtipných dialógoch, scény, komentáre, pesničky

Jááánošííík:

– správa o hrdinovi, Hra na hrdinu

– poukazuje na to či naozaj potrebujeme hrdinu (kult osobnosti)

– aktualizačné prvky:

– občiansky preukaz (socializmus) si pýtajú počas colnej prehliadky

– Kozina (český zbojník)

– zbojnícky motív – Bohu dušu a nám dukáty!

– žijete v srdciach ľudu (hrdinovia)

– pozdrav – Hájniková žena (Hviezdoslav)

– idem do doliny mlynskej (STV)

– v Liptovskom Mikuláši sedí na syroch (Jánošík je zobrazený na syroch)

– záver: celé to hrajú blázni

– kompozícia:

– úvod (prológ), 8 scénok, epilóg

– názvy jednotlivých scénok sú názvy veršov, úryvky z ľudovej slovesnosti

– polemika o Jánošikovskej tradícii a jej využívanie

5. Václav Havel

O autorovi:

– pochádzal z podnikateľskej rodiny (vlastnili Lucernu)

– problémy so štúdiom

– popri zamestnaní dokončil s problémami školu

– problémy so zamestnaním (pomocný robotník)

– až v pražskej jari sa stáva asistentom divadelnej réžie

– štátna moc mu znemožnila študovať to čo vyštudoval

– predstaviteľ disidentov, Charty 77

– 3 krát bol odsúdený (strávil 5 rokov vo väzení)

– Pracoval aj v pivovare Trutnov

– po roku 1989 – politik

– prvý československý prezident

Tvorba:

– Záhradní slavnost (1964)

– Audience

– Vernisáž

– Poslední divadelný scenár – hra Odchádzení (filmový scenár, zachytáva odchod politika)

– všetky boli absurdné drámy

– ľudia sa báli hocičo povedať, doba udavačov

Audience:

– autobiografická hra (1975)

– 1. postava : Ferdinand Vaňěk (Havel)

– 2. postava: pivovarník (sládek)

– mašinéria moci, absurdita doby a režimu

– celá hra sa odohráva v Pivovare