Próza naturizmu (Chrobák, Švantner, Figuli)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: verca123
Typ práce: Ostatné
Dátum: 24.10.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 969 slov
Počet zobrazení: 2 157
Tlačení: 138
Uložení: 148

Próza naturizmu (Chrobák, Švantner, Figuli)

Próza naturizmu

- próza do ktorej sa dostali prvky lyriky – umelecké prostriedky

Naturizmus - literárny a umelecký smer hlásajúci návrat k prírode, zavrhujúci modernú civilizáciu

- snaha o prirodzenosť v umení

- rok nástupu 1937 predstavitelia: - Ľudo Ondrejov

- Dobroslav Chrobák

- Margita Figuli

- František Švantner

Znaky naturizmu:

  1. spojenie človeka s prírodou
  2. dôraz hodnôt domova (1. Miesto)
  3. Hlavné témy: Detstvo Láska

Priateľstvo Česť

Príroda Domov

  1. hrdina je často rozprávačom – silná bytosť vyčlenená z kolektívu
  2. svet sa delí na: - svet tam dole – dedina, mesto – zlo, závisť

- svet tam hore – príroda, hory – pokoj, láska

  1. rozprávkovosť - dobro víťazí nad zlom

- nadprirodzené bytosti

- magické čísla

  1. žánre: krátke epické útvary - poviedka, novela

- oproti historickému času je tu prírodno-biologický čas – kolobeh ročných období

- najvyšší stupeň lyrizovanej prózy je naturizmus

Ľudo Ondrejov

  • Slnko vystúpilo nad hory

- románová trilógia: 1. Zbojnícka mladosť

  1. Jerguš Lapin
  2. Na zemi sú tvoje hviezdy
  3. Zbojnícka mladosť

Hlavné postavy:Jerguš Lapin – čestný, odchovaný prírodou, vo všetkom je najlepší a neporaziteľný

Paľo Stieranka - jeho najlepší priateľ

Zuzka Košaľkuľa – jeho chvíľková platonická láska

Kompozícia: kapitoly - epizódy

Dej:

Odohráva sa počas jedného roka. Začína sa narodením Jerguša. Jerguš býva na samotke, ktorý sa volá Zbojnícky tanec. Autor opisuje detské šibalstvá s Jergušovými kamarátmi (chytanie sýkoriek, korčuľovanie). Jerguš ide spolu s kamarátmi pracovať do mestskej továrne, kde ich bijú – preto Jerguš odchádza, prichýli ho k sebe bača a stáva sa z neho zbojník, tak ako z jeho otca. Autor vykresľuje mesto ako miesto, kde nie je radosť. Príroda je ideál – naturizmus.

  1. Jerguš Lapin

- najväčšou hodnoutou je príroda, dej sa presúva do mesta a na front 1. sv. vojny

3 dejové línie: 1. Vysvetlenie otcovej smrti = legenda

  1. Príbeh lásky Jerguša k Zuzke = balada
  2. Línia skutočnosti

Dej:

Jerguš musí narukovať do armády. Spolu s kamarátom Ondríkom bojujú vždy v prvej línii. Ondríka zabijú a Jerguša to zasiahne až tak, že utečie z vojny. Doma ho čakajú vojaci, on im ujde a namiesto neho zoberú jeho matku. Jerguš sa vzdá a uväznia ho, kde ho bijú, neskôr utečie a hľadajú ho po celkom kraji. Nikdy ho nenájdu. Jerguš pripravuje povstanie v dedine a kvôli tomu zomrú jeho súrodenci Anka a Rudko. Jerguša napadne chlap, a Jerguš mu v sebaobrane vylúpne oko, zistí, že je to vrah jeho otca. Jerguš ide s Paľom pomstiť smrť svojich súrodencov, a tak zabije ich vraha. Sám sa prizná žandárom – ide na 2 roky do väzenia. V závere sa z Jerguša stáva roľník – „Bude obrábať neúrodnú Lapinovie pôdu.“

  1. Na zemi sú tvoje hviezdy

Jej hlavnou postavou je Ondrej Šimčisko, ktorého osudy sleduje autor od detstva až po smrť. Táto časť románu je kronikou 2. Svetovej vojny. V tejto časti už Jerguš vystupuje iba ako epizodická postava. Objavuje sa pod menom Tmavý Urda, počas SNP sa stáva vodcom partizánskej skupiny. Ťažko zranený Urda vyjde z posledných síl na horu, aby tam zomrel. Nájde a pochová ho jeho priateľ z detstva – iba on vie, že tajomný Urda bol Jerguš Lapin.

Dobroslav Chrobák

  • Drak sa vracia

Motto prebral od Josepha Condrada -Lord Jim:

„Je to novela o hľadaní stratenej cti, lásky a dôvery ľudí.“

- retrospektívny kompozičný postup

Kompozícia:1. Motto

  1. 12 kapitol
  2. epilóg

- rozprávačom je Eva Jariabková, ktorá je už starou mamou a rozpráva príbeh svojim vnúčatám

Hlavné postavy:Martin Lepiš Madlúšovie – Drak

Eva Jariabková

Šimon Jariabek

Dej:

Dej sa začína tým, že Šimon prichádza domov a oznámi Eve, že Drak sa vrátil do dediny. Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali, ako Draka milovala, ako ho dedinčania zbili a ako utiekol.

Drak bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste a vychoval ho. Nikto nevedel, odkiaľ sa Martin Lepiš Madlúšovie – Drak zjavil, lebo starý hrnčiar žil sám bez ženy. Martin má talent na hrnčiarstvo a pomáha starému hrnčiarovi. Keď starý hrnčiar Madlušovie umiera (našli ho v jame), dedinčania pripisujú Drakovi jeho smrť. S Drakom spájajú aj ďalšie udalosti, ako napríklad: suchotu, neúrodnosť, smrť dedinčanky na poli. Počas doby sucha celá dedina hladuje, a vidia Martina ako ide domov a vlečie za sebou akési vrecia. Mysleli si, že v tom má pšenicu, a tak prišli k nemu domov prepadli ho, a keď zistili, že to nie je pšenica ale hlina, obvinili ho, že premenil pšenicu na hlinu a zbili ho. Jedine Eva sa o neho starala, ošetrovala ho a aj s ním otehotnela. Drak po vyliečení odchádza bez rozlúčky a celé tie roky čakala, kedy sa jej vráti.

Keď sa drak vracia v horách vypukli požiare kvôli suchote, a všetok dedinský dobytok zostal uväznený v horách. Drak dobrovoľne prichádza s návrhom, že on zachráni čriedu. Ide s ním aj Šimon aby na neho dohliadol.

Musia previesť dobytok cez poľské hranice, a preto sa Drak dohaduje s Poliakmi, že im pomôžu. Šimon si myslel, že Drak dobytok predal Poliakom, a preto podpálil Drakovi dom a v dedine vyhlásil, že svoje dobytky už nikdy neuvidia. Neskôr sa Drak vracia s dobytkom, s Poliakmi i so svojou milou Zoškou a Šimon začína ľutovať, čo mu urobil. Drak mu odpúšťa, preto že on tiež ublížil Eve a tým pokazil život aj Šimonovi. Eva si uvedomí, že Martin ju nikdy neľúbil a že si nevážila to, čo vždy mala - lásku Šimona.

  • Kamarát Jašek

- drevorubač Sojčiak, ktorý rozpráva o utrpení a láske mladého rubára Jaška

- dej sa odohráva v horskom prostredí drevorubačov, ktoré predstavuje mravnosť dedinského človeka a jeho systém hodnôt: zdravie, sila, česť, práca

- do toho prostredia prichádza neznámy človek, ktorý iba naznačuje svoj osud, útek z väzenia, nikto ho nemá rád

  • Návrat Ondreja Baláža

Dej:

Ondrej Baláž sa vracia z vojny. V dedine nájde tabuľu s menami mŕtvych vojakov. Nájde tam aj svoje. Prichádza do svojho domu a zistí, že jeho žena už má iného muža, že ich spoločné dieťa im zomrelo na španielku. Ondrej predstiera, že je niekto iný, lebo vidí, že jeho žena je šťastná. Poprosí ju iba o jedlo, žena uvidí nôž, ktorý dala Ondrejovi na cestu, no on povie, že mu ho Ondrej odkázal pred smrťou, a že už je dávno mŕtvy. Upokojí ju, že mu nebola neverná a odchádza preč.

Margita Figuli *1909 - +1995

- národná umelkyňa, poetka vnútorného sveta ženy

- svoje prvé poviedky uverejňovala časopisecky – Elán, Živena

- má demokratické názory

- prvá kniha Pokušenie - zbierka poviedok

- skúma vnútorný svet ženy a jej miesto v živote

- prikláňa sa k emancipácii

  • Babylon

Historický román z obdobia Chaldeiskej ríše, pred jej dobytím Peržanmi

Hlavný motív: Hodnota lásky a človeka postavená proti nezmyselnosti vojny a smrti

„Múdrosť je mať oči, mať srdce, mať zem, ktoré vedia rozoznávať dobré od zlého, správne od nesprávneho, osožné od škodlivého, zbytočné od potrebného.“

  • Mladosť

- autobigrafické

-detstvo, ktoré prežila bez otca, ktorý odišiel na front

- oslava matky – ženy domova

  • Tri gaštanové kone

- ľúbostná dráma, ktorá vznikla na základe konfliktu majetku a lásky

- dej sa odohráva na Orave v dedine Leštiny

- Téma: vzťah úprimnej Magdalény Maliarikovej a jej dvoch nápadníkov:

  1. Tuláka- Petra – skupuje drevo na žilinskú pílu, vyhorel mu dom v Turci
  2. drsného boháča – Jána Zápotočného

Hlavné postavy:Magdaléna Maliariková

Peter – rozprávač – ja rozprávanie

Jano Zápotočný

3 podmienky:1. Vzdá sa tuláckeho života

  1. Postaví dom
  2. Zoženie 3 gaštanové kone, kde ich priviaže, tam sa zoberú

3 kone – symbol sily, vášne, odvahy, čistoty

Dej:

Jedného dňa sa Peter rozhodol, že pôjde späť na Oravu požiadať Magdalénu o ruku. Po ceste však stretne jej bratranca Jožka Greguša a zámožného Jana Zápotočného, ktorí práve pašovali kone z Poľska. Peter zistí, že Zápotočný sa chystá na pytačky k Magdaléne. Peter zisťuje, že Zápotočný nie je dobrý človek a musí si overiť, koho Magdaléna naozaj miluje.

Jej matka Maliarička ju už sľúbila Janovi, ktorý bol veľmi bohatý, zatiaľ čo jej otec by ju najradšej vydal za Petra, pretože ho mal rád ako syna.

Počas pálenia svätojánskych ohňov si Magdaléna s Petrom dali sľub, že sa Peter vzdá tuláctva, príde po ňu na troch gaštanových koňoch, keď ju bude mať kam uchýliť a ona bude čo najdlhšie odďaľovať sobáš so Zápotočným. Tento sľub si vypočul aj Jano a chcel Petra zabiť, pretože Magdaléna už bola sľúbená jemu. Oni dvaja ušli na koňoch na kraj lesa a Jana nechali tam. Tu sa rozlúčili a Peter odišiel do rodného Turca k Ujčinému a Ujčinej splniť svoj sľub.

Peter pracoval, ako len mohol, aby zarobil peniaze na dom a aspoň na kúsok poľa, aby mali s Magdalénou nejakú obživu. Raz sa mu darilo zarobiť a inokedy nie, ale zvládal to, pretože mu pomáhali chlapi z dediny. Keď mal dom, potreboval už len dva gaštanové kone, pretože jedného mal. Bol to požičaný kôň, s ktorým prišiel na Oravu a teraz si ho kúpil.

Keď prišiel na Oravu dozvedel sa nepríjemnú správu, že Magdaléna sa vydala za Jana Zápotočného, pretože ju v deň pálenia svätojánskych ohňov zneužil a ona s ním čakala dieťa, ktoré nakoniec ani neprišlo na svet.

Peter hľadal Zápotočného u neho doma, ale potom zistil od okoloidúcich, že je s Magdalénou na poli. Keď ta prišiel, Jano práve mlátil koňa, ktorého Magdaléna musela držať. Keďže to bola slabá a krehká žena, neudržala ho a spadla. Na to všetko Magdaléna ochorela tak, že si všetci mysleli, že zomrie. Zavolali aj dedinského farára, aby jej dal posledné pomazanie. Ale ako zázrakom sa Magdaléna začala už na druhý deň uzdravovať.

Jedného dňa, keď bol v dedine jarmok, začuli muži s Petrom v krčme krik. Zápotočného sestra kričala, aby išli s ňou k nemu. Všetci z krčmy a ostatní dedinčania, ktorí ju počuli sa nahrnuli pred Janov dom, kde Magdaléna držala koňa a Jano naňho vypaľoval slovo „TULÁK“. Magdaléna ho neudržala a kôň zabil Zápotočného.

Magdaléna sa vzdala majetku, ktorý zdedil. Petra si nechcela vziať, lebo tvrdila, že už nie je tou ktorou bývala. Nakoniec ju peter presvedčil a vzala si ho - spolu odišli do Turca.

„Ty si pre mňa taká Magdaléna, aká si bývala.“

František Švantner

  • Málka

- krátka poviedka

- 1. os. sg. – Ja rozprávanie

Hlavné postavy: Valach – rozprávač – chce sa oženiť s Málkou

Málka - malé, útle, ryšavé dievča; nemá vlastný názor

Michalčík - krčmár, Málka u neho pracuje

Šajban - Malkin brat, objaví sa nečakane, nevieme kde žil predtým, zabije Michalčíka (krčmára) pre peniaze a zahrabe v lese, peniaze potrebuje aby mohol utiecť do Ameriky a po čase mala odísť za ním aj Malka

Dej:

Malka slúžila u Michalčíka, ktorý mal obecnú krčmu. Malka je malé, útle, ryšavé dievča, ktoré sa zapáčilo valachovi, ktorý ju požiadal o ruku, no ona sa chcela pred sobášom opýtať brata. Keď raz príde valach do krčmy, Michalčíčka je vystrašená, lebo jej muž išiel na jarmok do Liptova a nevrátil sa – mal pri sebe veľa peňazí. S Málkou sa dohodli, že sa stretnú na druhý deň v Jamách a ona mu dá odpoveď.

Keď dorazil domov na salaš našiel tam Šajbana. Honelník mu potom povedal, že sa celé popoludnie o niečom rozprával s bačom. Druhý deň prešiel rýchlo a tak sa večer vybral valach do Jám. Chvíľu čakal, ale Malka neprichádzala. Vtom sa tam objavil honelník, ktorý doniesol od Malky lístoček. Valach však nevedel písať ani čítať a tak musel dať lístok prečítať Šajbanovi. Ten mu povedal, že Malka mu odkazuje, že zlato nemá kupovať, lebo ona sa ešte nechce vydávať. Valach zosmutnel a išiel radšej pásť ovce, aby zabudol na túto príhodu.

O nejaký čas za ním prišiel honelník, a povedal mu, že naňho niekto čaká v Jamách. Spoznal Malku a Šajbana a začal žiarliť. Počul ako sa rozprávajú a videl ako jej Šajban dáva zakrvavenú košeľu. Chcel sa obom pomstiť. Udal Šajbana za vraždu Michalčíka. Išiel za Malkou a rozpovedal jej čo spravil. Tu sa dozvedá, že je to jej brat. Valach utekal na salaš, aj ona sa rozbehla zachrániť brata. V tme bolo počuť len výstrel. On chcel zmiatnuť žandárov, potom prečkal do rána. Prichádza do koliby, kde nájde Malku v kaluži krvi - obetovala sa za vlastného brata.

  • Nevesta hôľ

Hlavné postavy:Zuna – (nevesta hôľ) predstavuje ženslú krásu a hrdosť

Libor – hájnik

On – vojak

Dej:

Obsahom diela je oslava prírody. O Zunu majú všetci muži v dedine záujem. Libor ju považuje za priateľku, vidí jej krásu a ľúbi ju. Krčmár ju chce, aby získal mlyn po svadbe s ňou. „On“ je mýtickou postavou, Zuna ho ľúbi, sníva o ňom, keď sa dozvie o jeho smrti, začne sa búriť a stáva sa Nevestou hôľ – čiže zomiera. Autor zámerne zvolil Zuninu najväčšiu lásku vojaka, pretože Zunina čostota je protikladom vojny.

Zuna a „On“ – mýtické postavy

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované tézy zo slovenského jazyka literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu