Ján Smrek

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 10.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 668 slov
Počet zobrazení: 40 587
Tlačení: 1 315
Uložení: 1 239

Ján Smrek

Vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v Zemianskom Lieskovom, študoval v Modre učiteľský ústav, redigoval Národné noviny, Slovenský hlas. Začal študovať na VŠ v Prahe, založil a redigoval časopis Elán, Smrek písal o láske, o radosti zo života o kráse, preto je predstaviteľom vitalizmu, vitae = život. 

Tvorba:

Odsúdený k večitej žízni
- básnická zbierka, je ozvenou čítania

Cválajúce dni
- radostná erotika, vzlet túžob, odvaha, sila

Cválajúce dni
Mladí ľudia sú mladí jazdci, ktorí uháňajú jako diví jazdci a možno niektorí sa držia iba chvosta

Dievča v rozkvety

Mladé dievča kaviarenské

Podľa Smreka je mesto veľké prepadlisko, a na zdravé dedinské dievča mesto zle vplýva

Mne dedinčanka stepilá

Básnik banuje, že odišiel z dediny, ľutuje do neba, obdivuje dedinčanky

Salome
Salome je tanečnica v bare, autorovi je smutno, keď sa ňu díva, pripadá mu jako tropický kvet vsadený do polárnych krajov, ľúto mu je takejto dievčiny, je mu ľúto že je všetkých a ničia

Ešte ráz kebych na svet prišiel

Nechce byť básnikom, chce byť učencom?, chce mať sestru, lebo ženy len na bohatstvo hľadia, chcel by sa narodiť v Paríži

Božské uzly

- stredobodom je ženy, láska, ale básnik zvážnel, stráca sa jeho hravosť

Iba oči

- naďalej uplatňuje princíp vitalizmu

Oči

Vyjadruje, že môže byť akokoľvek chudobný, ale má oči má duchovné bohatstvo 

Básnik a žena

Sú to úvahy o poézii, láske, živote ale aj o bolesti. Lásku k žene vyjadruje formou dialógu. Dialóg so ženou využíva vtedy, keď chce sám seba presvedčiť o správnosti vlastnej cesty, vlastného uvažovania. Zbierka je vymyslený ľúbostný príbeh básnika a ženy, ženy v príbehu síce konkrétnej, ale básnik vyjadruje lásku k žene vôbec. S ňou uvažuje o láske, šťastí, živote.

Skladá sa z týchto častí:

V zasneženom parku

Pokračovanie jarné

Letná noc na vode

Padajúce listy

Po desiatich rokoch 

V zasneženom parku

Autor stretáva krásnu neznámu, prihovorí sa jej, svet sa mu zdá krajší, veď žena ho pozná cez poéziu, číta jeho knižky. Vyčíta mu, že hoci je ešte mladý, už je pesimista. Básnik tvrdí, že „trocha lásky by ma premenilo“ Básnik je preto pesimista, lebo svet nevie oceniť dary ducha.

Pokračovanie jarné

Vzťah básnika a ženy sa prehlbuje, je to hlboký citový vzťah, je to romantická láska, tešia sa jeden na druhého, túžia byť spolu. Podľa básnika je takáto láska väčšia jako „prvý deň si padnúť do náručia“

Letná noc na vode
Člnkujú sa preciťujú svoju lásku, žena básnika miluje, lebo jej ukázal život v kráse.

Padajúce listy

Blíži sa čas rozchodu, milenci si uvedomujú, že im čas kradne, čo bolo krásne, sú si vedomí, že človeku ktorí sníva sa najkrajšie sny sa málokedy splnia. Láska je najkrajšia tá o ktorej snívajú. Človeku je najvzácnejšie to, čo nedosiahne ľahko, vedia že ich čaká skutočnosť žitia, studená a holá

Po desiatich rokoch

Básnik sa so ženou stretáva znovu po desiatich rokoch a znova v zime, obaja sú zrelší, skúsenejší, žena sa priznáva, že po celú dobu odlúčenia ho sledovala, čítala jeho poéziu. Básnik odôvodňuje, prečo píše o láske. Básnik píše prečo píše o láske, hovorí že ten kto stále pil sladké víno ospevuje blen, a kto lásky mal nadostač, ten na kolená sotva pred ňou padne. Bolí ho vedomie, že na svete nie je nič čo trvá večne, bojí sa novej lásky, že mu raz zovšednie a bolesť bude väčšia. Na otázku prečo sú jeho knižky samá láska, hovorí, že preto lebo ňou neoplýva. Na otázku prečo nepíše o bolesti hovorí že je jej dosť na svete. Básnik verí, že v živote je skrytých veľa krás, preto treba o krásu, o lásku zápasiť, nebáť sa rán, že sa nezahoja, básnik starne a bojí sa, že v jeho živote bolo veľa omylov, skončil svoje úvahy, vyprevadil ženu domov a keď ostal sám šepkal slovo žena.

Zrno

- píše o rodnej zemi, ospevuje prírodné krásy a píše o ľude

Zbierky počas vojny a po vojne: Hostina

Studňa

Verše sú naplnené vážnosťou doby, nepokojom básnika, vyjadruje rozličné vzťahy k žene a ľúbosti, ale jeho tón je vážny miestami má až tragický nádych.

Kvety

- O kráse, lyrická báseň

Bacardi

- Oslavuje nápoje, má protivojnový charakter.
“Ani nebude dobre na svete,
kým ruky, ktoré plnia náboje,
nenavrátia sa ku plneniu fliaš.
Prečo má tiecť len krv !
Nech tečú nápoje !
Nech miesto hromobitia kanónov
Znie krotký cengot čiaš”

Básnické zbierky: Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu