Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia vznikli v 14. storočí v Taliansku a trval do 17. storočia. Toto obdobie je charakteristické vznikom miest, novej spoločenskej vrstvy - mešťania, taktiež rozvoj remesiel, kultúry, obchodu a manufaktúry. Rovnako ide aj o rozvoj vedy - zistilo sa, že Zem je guľatá, rovnako tu boli aj nové objavy ohľadom vesmíru - Helicentrizmus- Slnko je stredom vesmíru, a že Zem sa točí, títo objavitelia odsúdený na smrť ako Bruno, Galileo bol vylúčený z koncilu, ďalšími predstaviteľmi Kopernik. 15. storočie bolo obdobím objavov - v roku 1492 objavil Columbus Ameriku, ďalšími objaviteľmi boli Despuči, Maglienš, Marko Pólo, Cook. Tieto objavné cesty mali veľký význam pre obchod a dovoz potravín (koreniny, zemiaky, kukurica - USA). Humanizmus a renesancia podporujú aj rozvoj vedy - kompas, pušný prach.

V 15. storočí vznikla aj prvá kníhtlač a to vďaka Jánovi Gutenbergovi. Humanizmus vychádza z filozofie racionalizmu, humanizmus a renesancia predstavujú nielen literárny smer, ale aj umelecký smer. Od feudalizmu sa prešlo do kapitalizmu a transformáciu od feudalizmu zapríčinila veľká buržoázna revolúcia. Kapitalizmus sa vyznačoval robotníkmi a buržoáziou.

HUMANIZMUS (humánus - ľudský)

do centra spoločnosti sa v tomto období dostáva žijúci človek a heslo "Carpedrien" - Užívaj dňa.

Myšlienka:

"Užívaj dňa, čo najmenej mysli na posmrtný život. "vyjadruje humanizmus a myšlienka "užívaj dňa čo najmenej, mysli na posmrtný život" charakterizuje obdobie stredoveku.

RENESANCIA (renesans - znovuzrodenie/obnova)

(z fr. renaissance – znovuzrodenie, obnovenie)

- mohutný umelecký a myšlienkový smer, ktorým sa ľudia vymaňovali zo stredovekého spôsobu myslenia

- snaha o oslobodenie človeka pomocou obnovenia (znovuzrodenia) kultúry antických národov (Grékov a Rimanov)

- zobrazovanie prirodzeného, radostného vzťahu človeka k pozemskému životu

- základnou ideológiou v Európe zostáva kresťanstvo

- renesančné umenie sa ostro vymedzovalo oproti gotike v pohľade na človeka, jeho pozemský život, telo, vzdelanie a kultúru

Znaky renesancie a humanizmu:

• návrat k prírode
• radosť zo života
• racionalizmus (správanie sa podľa rozumu, presviedčanie rozumom)
• senzualizmus (človek dáva do popredia svoje zmysly, o pravde sa môžme okrem rozumu presvedčiť aj zmyslami, zmyslové vnímanie sveta)
• individualizmus (človek sa stáva osobnosťou)
• národné jazyky (každý národ hovorí a píše svojim jazykom)

PREDSTAVITELIA

TALIANSKA RENESANČNÁ LITERATÚRA

Giovanni Boccaccio: Dekameron – novela

Francesco Petrarca: Spevník (Sonety pre Lauru) – básnická skladba (sonety)

FRANCÚZSKA RENESANČNÁ LITERATÚRA

François Rabelais: Gargantua a Pantagruel - román

François Villon: Malý testament, Veľký testament – lyrická a epická satirická poézia

ŠPANIELSKA RENESANČNÁ LITERATÚRA

Miguel de Cervantes y Saavedra: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – román/paródia na rytiersky román

ANGLICKÁ RENESANČNÁ LITERATÚRA

William Shakespeare: Hamlet, Romeo a Júlia, Othello, Sen noci svätojánskej,... (drámy)

TALIANSKA RENESANČNÁ LITERATÚRA

Giovanni BOCCACCIO 1313- 1375

Giovanni Boccaccio sa narodil v Paríži ako dieťa Francúzsky a Taliana. Jeho túžba stať sa básnikom narazila na odpor otca, ktorý chcel mať zo syna právnika (Giovanniho negatívny vzťah k tomuto povolaniu sa prejavuje tak, že všetky postavy právnikov v jeho novelách boli hlupáci). Počas štúdia sa zblížil s umelcami a filozofmi, a keďže bol príjemný, vtipný a pekný, získal si priazeň dám. Zamiloval sa do Márie d´Aquino, nemanželskej kráľovej dcéry, ktorá sa stala inšpiráciou pre jeho tvorbu. V mnohých príbehoch je ukrytá pod menom Fiammetta (Plamienok). Na konci života v strachu pre posmrtnou odplatou a pod vplyvom odmietavého postoja spoločnosti podrobil kritike humanizmus a zriekol sa vlastného diela. Je zakladateľom žánru novela (krátkeho epického príbehu).

DIELA:

Dekameron- cyklus stovky krátkych próz/noviel, rozprávaný počas 10 dní (z gr. déka = 10; hémerá = deň)

Francesco PETRARCA 1304- 1374

- taliansky básnik a prozaik; považovaný za otca humanizmu a predchodcu renesancie

Vo svojich dielach oživoval antickú vzdelanosť a napodobňoval antické vzory, preto aj väčšinu spisov napísal v latinčine. V latinčine je napísané aj dielo Potomkom, ktoré je Petrarcovou románovou autobiografiou v zmysle humanistických ideálov.

DIELA:

Spevník- Sonety pre Lauru-  zbierka veršov (sonetov)

Petrarca zanechal 365 sonetov venovaných Laure, ktorú podľa jeho vlastných záznamov po prvýkrát zazrel v Kostole svätej Kláry v Avignone. Jej identitu však nikdy neodhalil, čo viedlo k úvahám, že buď išlo o vydatú ženu, alebo je jeho Laura iba autorským výtvorom, alebo že Petrarca stvárnil konkrétnu osobu, Lauru de Neves, ktorá zomrela počas moru. Laura je ženský tvar slova „laurus“ čiže vavrín. Jej meno by v preklade znamenalo „Vavrínka“.

RENESANČNÁ DRÁMA

- námety: antika, stredoveké frašky (druh komédie; nepravdepodobné situácie a zápletky, hrubšia, niekedy aj násilná komickosť), talianskych renesančných poviedok

- najvýraznejšia osobnosť – William Shakespeare (predstaviteľ „alžbetínskeho divadla“)

ALŽBETÍNSKE DIVADLO

Génius W. Shakespeare tu zaznamenáva vrchol, ktorý nebol nikdy prekonaný. Existovali spoločnosti profesionálnych hercov, ktorí hrávali divadlo pred kráľovnou, aristokraciou, ale aj mešťanmi a chudobou. Mali buď vlastné budovy za hradbami, alebo hrávali v hostincoch. Predstavenia sa väčšinou konali popoludní v okrúhlej budove s otvoreným dvorom (tzv. jama) pre chudobu, okolo boli zastrešené galérie pre bohatých a šľachta sedávala na javisku. Herci používali jednoduché rekvizity ako nábytok, vetvičky, herecké kostýmy a uplatňovali gestikuláciu a mimiku. Neraz museli preukázať šermiarske schopnosti. Ženské úlohy ešte stále hrali muži.

ZNAKY ALŽBETÍNSKEHO DIVADLA

- divadlo sa hralo pred kráľovnou, šľachtou, mešťanmi aj chudobou;

- divadelné spoločnosti mali vlastné budovy, alebo predstavenia hrávali v hostincoch;

- budova divadla – arénový typ (jama – otvorený dvor, kde bolo pódium a miesto pre šľachtu, ostatní sedeli v galériách, ktoré obkolesovali pódium);

- hrali len muži;

- využívali sa rekvizity, kostýmy;

- dej bol dynamický – dôraz na akčnosť, často dopĺňaný o šermiarske súboje (herci boli vynikajúci šermiari)

William SHAKESPEARE  1564- 1616

-významný anglický spisovateľ, dramatik a herec.

William Shakespeare sa narodil ako tretie z ôsmich detí. Jeho otec bol v Stratforde považovaný za významného muža. Shakespeare pravdepodobne navštevoval Gymnázium Eduarda VI. v Stratforde. Ako osemnásťročný sa oženil s Anne Hathwayovou. Anne bola dcérou farmára zo Shothery a svadba sa konala neobvykle rýchlo. Dôvodom bolo zrejme Annine tehotenstvo. V roku 1583 sa im totiž narodila dcéra Susanna a v roku 1585 prišli na svet dvojčatá Hamlet a Judith. Shakespearov jediný syn, ktorého meno pripomína aj jedna z jeho najslávnejších hier, Hamlet, však zomrel v mladom veku.

 Shakespeare sa stal členom jednej z dvoch najznámejších divadelných skupín v Londýne, a po menej úspešnej kariére herca sa stal populárnym autorom dramatických textov. Zachovalo sa 18 divadelných hier, no Shakespeare ani jednu z nich neautorizoval. Dnešné súborné vydania jeho hier obsahujú 37 až 39 dramatických textov. Okrem toho sa venoval písaniu poém a sonetov. Sonety sú čiastočne adresované tajomnej žene, tzv. čiernej dáme, a čiastočne neznámemu mužovi.

Posledné roky svojho života Shakespeare strávil v rodnom Stratforde. Zomrel vo veku 52 rokov, 23. apríla (v predpokladaný deň jeho narodenia) v roku 1616. Jeho kolegovia herci a dramatici z Londýna sedem rokov po jeho smrti (1623) publikovali vyše 900-stranové súborné vydanie jeho hier (36 hier) a neskorší vydavatelia do tzv. shakespearovského kánonu pridali ešte jednu, resp. tri ďalšie hry. Vďaka súbornému vydaniu z roku 1623 sa jeho dielo zachovalo do dnešných čias. Shakespeare je pochovaný pred oltárom kostola Holy Trinity Church v mestečku Stratford-upon-Avon. Na stene neďaleko Shakespearovho hrobu je umiestnená jeho busta.

Znaky tvorby W. Shakespeara

- neobmedzenosť tém, času a miesta (narušil antickú jednotu miesta, deja a času v dráme);

- zobrazuje pozitíva aj negatíva ľudí;

- hrdinovia – jednotlivci, ktorí sú sami strojcami svojho osudu (činy vyplývajú z ich charakterov), nevzdávajú sa svojich ideálov (často pre ne musia zomrieť)

- postavy sú výrazné až extrémne;

- ženy rozhodujú samostatne o svojom živote;

- veršovaný jazyk sa strieda s prózou;

- nadčasové témy – túžba po moci, pokrytectvo, predsudky, ľudské vášne (láska, pomsta, hnev, žiarlivosť...), hlúposť;

- často sa využíva situačná komika.

DIELA:

Historické hry- Kráľ Ján, Richard II., Henrich IV. – 2 diely, Henrich V., Henrich VI. – 3 diely, Richard III., Henrich VIII., Eduard III.

Komédie- Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Veselé panie windsorské

Tragédie- Hamlet, Romeo a Júlia, Iulius Caesar, Othello, Kráľ Lear, Macbeth, Antonius a Kleopatra

Hamlet

- žáner: veršovaná tragédia

- kompozícia: 5 dejstiev (dielo však vyšlo vo viacerých verziách – napr. aj vo 4 dejstvovej)

- využitý aj zvláštny kompozičný postup – divadlo v divadle (herci – postavy z tragédie hrajú hru, ktorú upraví princ Hamlet)

- postavy: dánsky princ Hamlet, jeho matka Gertrúda, kráľ Claudius (Hamletov strýko), Ofélia (Hamletova milá), Leartes (Oféliin brat), Polónius (Oféliin a Leartesov otec), Horatio (Hamletov najlepší priateľ)

- miesto deja: dánsky zámok Elsinor

Príbeh mladého dánskeho princa Hamleta, ktorý je postavený pred dilemu, či uprednostniť osobný život, alebo povinnosť; stojí tu proti sebe vina a pomsta či trest, život v klamstve alebo smrť

- aby sa hlavný hrdina presvedčil o pravde, zavrhne osobné šťastie, lásku a vydáva sa za blázna

- autor oživuje antickú očistnú tragédiu s reťazou smrtí zúčastnených postáv

V duchu humanistických a renesančných ideálov kritizuje tmárstvo vo svedomí i v dušiach stredovekých ľudí, nič ľudské nemôže byť proti prírode. Zamýšľa sa nad hodnotou človeka – jednotlivca, ktorý nemôže byť šťastný vo svete lži a zločinu. V monológu Hamleta zaznieva strach z toho, čo bude po smrti – je to zmena po presvedčení stredovekého človeka, že smrť je začiatok lepšieho posmrtného života.

Obsah

Hamletova matka sa po smrti svojho muža vydala za jeho brata Claudia, čo znemožnilo Hamletovi nástup na dánsky trón. Keď sa od ducha svojho zavraždeného otca dozvedel. že vrahom jeho otca je Claudius (Hamletov strýko – otcov brat), uvedomil si, že musí konať (bojovať za právo na trón a súčasne odhaliť pravdu o vražde bývalého kráľa).

Hamlet stojí pred rozhodnutím – buď pomstí svojho otca a odhalí jeho vraha (s vedomím, že zrejme riskuje život), alebo bude žiť v prehnitom svete bez nároku na trón.

Hamlet: Byť a či nebyť – kto mi odpovie,

čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať strely a šípy zlostnej Šťasteny,

či pozdvihnúť zbraň proti moru bied

a násilne ho premôcť? Umrieť, spať –

to vari je náš vytúžený cieľ.

Spať – azda snívať – ale ľaká nás,

keď unikneme svetským krútňavám, čo v spánku smrti prisnije sa nám.

Váhame – práve táto obava

nám predlžuje strasti života.

Veď kto by znášal bič a posmech čias,

bezprávie tyranov a spupnosť pyšných,

žihadlá ohrdnutej lásky a ústrky,

čo schopný od neschopných utŕži,

keď ľahko iba jedným bodnutím

svoj pokoj môže nájsť? Kto na pleciach

by vláčil ťarchu života?

ŠPANIELSKA RENESANČNÁ LITERATÚRA

Miguel DE CARVANTES Y SAAVEDRA (1547-1616)

Dômyselný rytier Don Quiote de la Mancha

(El Ingenioso hidalgo Don Quijote de la Mancha)

- román; paródia na rytiersky a dobrodružný román

- využíva protiklad reality a ilúzie

- skladá sa z 2 dielov

- nemá pevnú dejovú líniu, je to súbor príbehov z dobrodružnej cesty rytiera a žánrových obrázkov, v ktorých sa v hyperbolickej podobe odrážajú reálne pomery v Španielsku; príbehy sú spojené motívom cesty a prítomnosťou dvoch hlavných postáv (chudobný šľachtic Quijano – premenoval sa na Dona Quijota a zbrojnoš Sancho Panza)

 Boj s veternými mlynmi.