Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: wanna (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 02.11.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 179 slov
Počet zobrazení: 1 839
Tlačení: 164
Uložení: 149

SVETOVÁ LITERATÚRA MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI

- prvá svetová vojna spôsobila v celej Európe hlboký spoločenský i duchovný otras; výraznú stopu zanechala v literatúre

- spisovatelia zobrazujúci vojnovú tematiku si kládli za cieľ opísať vojnové hrôzy a varovať pred nimi

- mnohí spisovatelia sa angažovali v protivojnovom hnutí

- po porážke Nemecka a rozpade Rakúsko-Uhorska vznikli nové štáty (Československo, Ju-hoslávia, Rakúsko a Maďarsko)

Expresionizmus (fr. expression – výraz)

- jeden zo smerov moderného avantgardného umenia prvej štvrtiny 20. storočia

- vznikol v Nemecku

Znaky:

  1. a) zobrazenie skutočnosti podlieha naturalizmu (detailné opisy aj tých najodpudivejších scén a zážitkov), realizmu (diela zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti; autori majú pesimistický a kritický postoj), romantizmu (postavy túžia po harmónii, po lepšom, krajšom živote, po láske; ide o romantický rozpor medzi túžbou/snom a skutočnosťou);
  2. b) psychika postáv je najdôležitejšia, stojí nad dejom (dominujú pocity bolesti, prázdnoty, bezmocnosti, zúfalstva a beznádeje)
  3. c) subjektívnosť autora (napísané v 1. os. sg.)
  4. d) častým kompozičným postupom je kontrast

NEMECKÁ LITERATÚRA

Erich Maria REMARQUE (1898 – 1970)

- vlastným menom Erich Paul Remark, pôvodne Kramer (zozadu Remark)

Na západe nič nové

- román patriaci do vlny protivojnových a pacifistických diel po prvej svetovej vojne

- celý dej sa odohráva na bojisku (Okrem zničenia životov, nádejí a ideálov mladej generácie zachytáva dovtedy nevídaný spôsob vedenia vojny – nálety bombardérov, bubnovú paľbu, zákopovú vojnu muža proti mužovi, šrapnely a míny, použitie bojového plynu.)

- vo chvíli ohrozenia života vojak prestáva byť dôstojníkom alebo pešiakom, vzdelancom alebo roľníkom, Nemcom alebo Francúzom – je len človekom, ktorý chce prežiť.

- veľmi presvedčivé sú každodenné scény zo života vojakov

- autor svoje postavy nevylepšuje, vojnu berú ako nutnosť, ako povinnosť, zabíjajú, aby neboli zabití; nie sú to neohrození hrdinovia, ale majú strach zo smrti a chcú prežiť

Chlapci nevyčítajú svojej krajine, že začala vojnu, nehovoria o príčinách, ale uvedomujú si jej dôsledky – hlavné osobné. Vyčítajú generácii svojich otcov a učiteľov, že všetku tú hrôzu, ktorá ich na fronte čakala, zabalili do vznešených fráz a nehovorili pravdu.

Román je výpoveďou hlavnej postavy Paula Bäumera (20-ročný gymnazista), ktorá je vo veľkej miere autobiografická. Celý román je jeho výpoveďou. Paul sa dostal na front ako dobrovoľník. Pod vplyvom triedneho učiteľa Kantorka sa prihlásila celá trieda. Siedmi sa do-stanú spolu do oddielu. Odišli z domu ako deti, keď sa vracajú na dovolenku, mesto svojho detstva takmer nespoznávajú. Sú odcudzení. Paulova matka zomiera na rakovinu. Rodiny sú zbedačené vojnou. Chlapci sú nasadení na západný front do zákopovej vojny, musia bojovať muž proti mužovi bodákmi. Stretávajú sa s modernými zbraňami a novou stratégiou: šrapne-ly, bomby, bojový plyn, bubnová paľba, zákopová vojna.

Posledných osem riadkov je informácia, že zomrel v októbri roku 1918.

„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa sprá-va z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové...“

FRANCÚZSKA LITERATÚRA

Romain ROLLAND (1866 – 1944)

- bol profesorom dejín na Ecole Normale a prednášal dejiny hudby na Sorbone. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné kompozície. Od roku 1912 sa venoval výhradne umeleckej činnosti.

Peter a Lucia

- najslávnejšiaprotivojnovánovela (komorný román), spracovaný realistickou formou

- proti úpadku morálnych a spoločenských hodnôt počas prvej svetovej vojny stavia lásku dvoch mladých ľudí, ktorí v závere tragicky hynú pod troskami chrámu

- vojna zasahuje do životov ľudí aj ďaleko od bojiska (dej sa odohráva v Paríži)

- dej je prerušovaný úvahami rozprávača, dvakrát sa objavuje tvár ryšavého dievčatka, ktoré vidí iba Lucia – ohlasovanie skorej smrti; funkcia rozprávača (v 3. os. sg.) je tu veľmi silná; rozprávač je všadeprítomný, vševysvetľujúci

- málo klasických dialógov – prevažujú pasáže s rozprávaním, opisom a úvahou

- ohraničenie vzťahu – krvou na začiatku a smrťou na konci – vytvára dojem fatality (osudo-vovsti); smrť dvojice je nevyhnutná

- vojna sa pripomína vojenskou výrobou vo fabrike, kde pracuje Luciina matka, zranenými ľuďmi pri bombardovaní, výbuchom v tesnej blízkosti Petra a Lucie – tento výbuch spôsobil, že Peter chce zmeniť doteraz platonický vzťah, lebo si nevie predstaviť odchod na front bez toho, aby mu Lucia patrila ako žena; dohodnú sa, že si budú patriť na Vzkriesenie

Dej príbehu „trvá od stredy 30. januára do Veľkého piatka 29. marca 1918“ a odohráva sa v Paríži. Rozpráva o zrodení a rozvíjaní sa lásky meštianskeho syna Petra a dcéry robotníčky v továrni, nedoštudovanej výtvarníčky Lucie. Po náhodnom stretnutí v metre vzklíči medzi nimi náklonnosť. Žijú iba svojimi nežnými citmi, obaja veľmi často myslia na to, že Peter odíde. Na Veľký piatok vojdú do kostola sv. Gerváza, aby si vypočuli hudbu. Zahynú pod padajúcim pilierom.

 STRATENÁ GENERÁCIA (LOST GENERATION)

označenie pre generačne blízku avantgardnú skupinu amerických básnikov a prozaikov, ktorý začali tvoriť v 20. rokoch 20. storočia

- videnie autorov bolo ovplyvnené zážitkami z prvej svetovej vojny a pocitom kultúrnej vykorenenosti Američana v Európe, pocitom neschopnosti zaradiť sa po vojne do života

- základnou témou diel je sklamanie a skepsa, rozklad ľudských a spoločenských hodnôt a hľadanie východiska v úteku do prírody alebo ku kultúre

- maličkosti každodennosti (jedlo, alkohol...) nahrádzajú trvalé hodnoty

- hrdinami sú jednotlivci stratení v labyrinte sveta, sú to obyčajne rozporuplní, silno citovo založení ľudia, ktorí nikde nenachádzajú zakotvenie

patria sem Ernest Hemingway, William Faulkner, John Dos Pasos

AMERICKÁ LITERATÚRA

Ernest HEMINGWAY (1899 – 1961)

- americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (1954) a Pulitzerovej ceny (1953)

- je považovaný za jedného z najdôležitejších autorov amerického realizmu

- bol novinárom a vojnovým korešpondentom

Zbohom zbraniam

román s voľnou kompozíciou a autobiografickými črtami

príbeh nešťastnej mileneckej dvojice amerického poručíka Fredericka Henryho a ošetrovateľky Catherine Barkleyovej

– dej sa odohráva na talianskom fronte prvej svetovej vojny

Americký poručík Frederick Henry je ranený v boji o Piavu. Dostane sa do poľnej nemocnice, neskôr bol operovaný v Miláne. Sestrička Catherine Barkleyová tam dostala miesto. Brala si nočné služby, aby mohla byť s Henrym. Dlho nemohol chodiť. Henry nebol dobrý pacient, dostal žltačku a sestra u neho našla fľaše alkoholu. Prišiel o kúpeľnú liečbu, kde chcel byť s tehotnou Catherine. Zažije ešte raz vojnu zblízka, keď jeho zdravotnícky oddiel sprevádzal sanitné vozy. Priateľa zabili, jemu hrozila smrť, nechcel riskovať. Jediná cesta je byť obyčajným, cítiacim človekom. Rozhodne sa opustiť front – dezertovať. Odcestoval za Catherine. Prezradili mu, že sa ho chystajú zatknúť, a preto sa spolu rozhodli opustiť Taliansko. Utekajú cez Ženevské jazero na člne celú noc. Museli sa preplaviť 35 kilometrov. Usadili sa vo Švajčiarsku, kde ho nemohli stíhať, pretože to bola neutrálna krajina. Termín pôrodu sa priblížil. Dieťa sa narodilo mŕtve a Catherine po cisárskom reze vykrvácala a zomrela. Henry opúšťa hotel sám.

ČESKÁ LITERATÚRA

Jaroslav HAŠEK (1883 – 1923)

- žil bohémskym životom. Zblížil sa s anarchistami, pôsobil v niekoľkých časopisoch, obchodoval so psami, vystupoval ako kabaretný konferencier. Počas vojny dezertoval, prešiel k čs. légiám a nakoniec vstúpil do Červenej armády. Po návrate domov sa uchýlil do ústrania.

Na kritiku vojny, armády a jej veliteľov si zvolil humor a satiru.

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války

Román podáva satirický obraz rozkladajúcej sa rakúsko-uhorskej administratívy, neudržateľ-né pomery v armáde, kde vládne alkoholizmus, nemorálnosť a všeobecný chaos, vysmieva sa systému vojenského zdravotníctva a súdnictva, neušetrí kritiky ani hlavy pomazané – cisára a jeho príbuzných.

Hlavnou postavou románu je heroikomický typ hrdinu Josef Švejk, chovateľ psov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu