Trópy príklady

TRÓPY

Trópy predstavujú skupinu výrazových prostriedkov, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovania z jedného javu na iný.

Prenášanie významu slov v trópoch sa môže uskutočňovať trojako:

1. na základe podobnosti (napr. metafora),
2. na princípe vecných alebo logických súvislostí (napr. metonymia),
3. na základe kontrastu (napr. irónia).

K trópom zaraďujeme metaforu, metonymiu, antonomáziu, iróniu, hyperbolu, synekdochu, symbol, personifikáciu, prirovnanie, epiteton, parabolu, perifrázu.

EPITETON (básnický prívlastok) – vyjadruje príznak podstatného mena; vyjadruje hodnotiaci vzťah autora k pomenovanému faktu

1. epiteton constans (stály prívlastok) – tvorí stabilné spojenie s podstatným menom

/...ej, ktože bude dnes večer milovať moje líčka červené?/

1. epiteton ornans (ozdobný prívlastok) – prívlastok väčšiny substantív, ktoré v texte oživuje a konretizuje

/Les sa zachmúril. Stromy nôtili žiaľnym, hlbokým hlasom, čudné, chmúrne žalmy./

METAFORA – obrazné pomenovanie založené na prenášaní pomenovaní

- vzniká zámenou jedného slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením, a to na základe vonkajších podobností javov, vlastností, pohybu, funkcie a pod.

/Kvapky horúceho neba tu cinkajú ako vosk. Moje srdce vedľa teba rozbehnutý Veľký voz./

genitívna metafora – spája slová pochádzajúce z významovo vzdialených oblastí; často je založená na kontraste alebo protikladnosti

/hoci dni sťa slzy voskovíc

ešte po prúdoch sa rinú

sestra radosť hojdá ma

jak dáma krinolínu./

SYNESTÉZIA – druh metafory; spojenie dvoch pojmov, ktoré označujú rôzne zmyslové vnemy /ostrá vôňa, ťažký vzduch/

ALEGÓRIA – druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja, ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo

(INOTAJ) – stretneme sa s ňou najmä vo zvieracích bájkach; alegorické vyjadrovanie je príznačné pre biblické texty

PERSONIFIKÁCIA – neživým predmetom sa prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudí; predmety ožívajú a konajú ako ľudia

/Mesto spí. Rieka veselo poskakuje./

HYPERBOLY – slová alebo slovné spojenia, ktoré majú zveličujúci význam; obrazné pomenovania patriace k metonymii

– expresívne zvýrazňujú určitú vec, jav alebo vlastnosť

/Zem dupotom a nebo rykom sa otriasa./

METONYMIA – obrazné pomenovanie založené na prenášaní pomenovania javov na základe vnútornej väzby medzi nimi

- 4 druhy:

1. Namiesto pomenovania ľudí sa použije výraz, ktorý označuje priestor, miesto, kde ľudia žijú alebo pracujú. /Štadión zaburácal./
2. Namiesto priameho pomenovania času možno použiť predmet, vec, jav, ktorý je s ním v nejakom vzťahu.

/Hodina odbila a čaj je okovaný a my ňou chabí, tápaví./

1. Môže vyjadriť vzťah obsahu a formy, vlastníka a vlastníctva. /čítať Kukučína, vypiť fľašu, živiť sa rukami/
2. Zamieňa príčinu za následok alebo následok za príčinu.

ANTONOMÁZIA – druh metonymie, pri ktorom sa namiesto mena známej osoby použije opis alebo charakteristická vlastnosť

1. Vlastné meno významnej osoby nahradí všeobecným pomenovaním, ktoré vyjadruje charakteristickú vlastnosť danej osoby

/Komenský – učiteľ národov, Krištof Kolumbus – objaviteľ Ameriky, franský kupec Samo – zjednotiteľ Slovanov/

1. Vlastné meno sa môže stať pomenovaním pre istý typ človeka, ktorý ma vlastnosti známeho nositeľa

/mudrc – Sokrates, zvodca – Don Juan, silný človek – Herkules, zradca – Judáš/

SYNEKDOCHA – druh metonymie založený na prenášaní pomenovaní na základe kvantitatívnych vzťahov medzi javmi

/Spisovateľ sa živí perom./

pars pro toto /A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, ty verná rodná hruda kamenistá, pás poľa zemiakového, pokorný ovsík chudoby.../

totum pro parte /Celá dedina sa náhle zježila a vystrčila tisíc tykadiel proti neviditeľnému nepriateľovi./

SYMBOL – každý znak, ktorý vzniká na základe zaužívaného označenia

/čierna mačka – nešťastie, kominár – šťastie, ľalia – nevinnosť, kotva – nádej, srdce – láska, kríž – kresťanstvo/

PRIROVNANIE – má vlastnosti metafory, ale v metafore sú slová v prenesenom význame, v prirovnaní majú priamy význam

– má 3 časti: porovnávaný člen, porovnávajúci člen a spoločná vlastnosť

– najčastejšie spojky: ako, sťa, ani, sťaby, než /vlečie sa ako slimák, pracuje ako včielka/

– bezspojkové prirovnanie /Ja stojím stĺpom vo stíne dlhom osamelého topoľa./

ANTITÉZA – prirovnanie rozvinuté protikladom; máva tri časti: 1. obraz, konštatovanie, 2. popretie, 3. nový obraz, nová skutočnosť

/...narástlo mi žitko zeleno na dvore. Nebolo to žitko, lež bola to pšenička, nepúšťaj, Anička, zvečera Janíčka./

PARABOLA – podobenstvo je rozvinuté prirovnanie udalosti alebo javu k situácii, ktorá sa vyskytuje častejšie; mravoučný záver

PERIFRÁZA – opisné, nepriame pomenúvanie, ktoré má znaky metonymie; autor nepomenuje predmet, človeka alebo pojem priamo, ale zvýrazňuje jeho najtypickejšiu vlastnosť alebo použije opis

/krásavica na Dunaji; čierny kontinent/

IRÓNIA – druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny, pejoratívny význam /Ty si ale „šikovný“!/

SARKAZMUS – uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autorským postojom

/Žena: To už nie je chlap – to je pavúk! Pavúk, čo sa chytil do vlastných sietí. Ja chcem žiť s chlapom. Pavúci sa mi hnusia...!/