Vedecko-fantastická próza, fantasy literatúra, detektívny román

Vedecko-fantastická próza, fantasy literatúra, detektívny román

Sylaby:

• Vysvetlite rozdiel medi sci-fi, detektívkou a fantasy. V jednotlivých ukážkach vyhľadajte znaky týchto literatúr, pričom sa zamerajte na typické motívy (prostredie, postavy, konflikty).
• Rozlíšte druhy opisu, ktoré sú využité v ukážke č. 1.

Fantastická literatúra

- Jedným z rozvíjajúcich sa žánrov je fantastická literatúra – SF (angl. Speculative Fiction,
Speculative Fabulation). Pozor, nemýliť si skratku SF so skratkou sci-fi!

- Fantastická literatúra je pojem označujúci literárne diela, ktoré literárnu skutočnosť vytvárajú
pomocou vymyslených a skúsenosti nezodpovedajúcich predstáv o svete a živote. Mnohotvárna je
najmä fantastická literatúra založená na vymyslených témach, nejestvujúcich krajinách, moriach,
miestach, na námetoch a deji vyvolávajúcich pocity hrôzy a strachu (horor).

- javy, ktoré zobrazuje reálne neexistujú, pravdivosť faktov je vylúčená, obsahujú prvky
fantastickosti

- prvky fantastiky nájdeme už v starovekých eposoch, mýtoch (mytológia)

- Fantastická literatúra je zastrešujúci pojem pre niekoľko žánrov, v ktorých autori cielene využívajú
fantáziu na únik z reality, skutočnosti..

Žánre fantastickej literatúry (fantastiky, SF)

1. Vedecko-fantastická literatúra (vedecká-fantastika, sci – fi)
2. Fantasy

1. Horor

Vedecko-fantastická literatúra, sci-fi

– žáner fantastickej literatúry, ktorý čerpá námety z poznatkov vedy a techniky a umelecky spracúva
predstavy o budúcich vynálezoch, nových svetoch a možných dôsledkoch pokroku techniky.

- neobyčajné tempo rozvoja zaznamenala v 20. storočí.

Jej zakladateľom je Jules Verne - francúzsky spisovateľ

• Je autorom mnohých vedecko-fantastických románov
• Mnohé z toho, čo písal vo svojich dielach sa neskôr stalo skutočnosťou.

Diela: napr.: Dva roky prázdnin, Cesta na Mesiac, Cesta do stredu Zeme, Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Cesta okolo sveta za 80 dní 

Cesta na Mesiac – túžba po objavovaní nového ženie ľudí k stále vyšším métam a núti ich bádať, skúmať, poznávať, objavovať. Román napísaný v roku 1866!!! Prvý skutočný let na Mesiac - 1969

Fantasy

– populárny umelecký žáner založený na iracionálnej fantastike s tematickými zdrojmi v mýte, mágii,
nadprirodzených prvkoch

- Je to typ fantastickej literatúry, ktorý využíva postupy rôznych dobrodružných, magických,
heroických, rozprávkových, legendárnych a hororových námetov.

- fantasy literatúra stvárňuje imaginárne svety (vymyslené – nie reálny svet), na rozdiel od vedecko-
fantastickej literatúry buduje literárny obraz ako svet bez prírodovedného a technického poznania,

- výrazne stiera hranice medzi magickým a skutočným, iracionálnym a historickým.
- Postavami fantasy literatúry preto môžu byť rôzni démoni, škriatkovia, víly, hovoriace dinosaury...

- tajomnosť

- Časté je tematické klišé o boji dobra so zlom.

K najznámejším dielam fantasy patria J. R. R. Tolkien: Hobit, Pán prsteňov, Michael Ende: Nekonečný príbeh, C. S. Lewis: Letopisy Narnie, Joanne K. Rowlingová: Harry Potter

John Ronald Reul Tolkien

• vytvoril vlastný rozprávkový jazyk, kt. sa stal impulzom na vytvorenie imaginárneho sveta Stedozeme. Tá sta stala miestom, na ktorom sa odohrávali fantastické príbehy hobitov čarodejníkov, elfov a iných fantastických bytostí. Tento svet predstavil čitateľovi v diele Hobit, ktorý je východiskom pre trilógiu Pán prsteňov (1. Spoločenstvo prsteňa, 2. Dve veže, 3. Návrat kráľa)

Detektívny román

- detektívny román - založený na napínavom príbehu postupne odhaľujúcom istý zločin

- podstatou je vyriešenie zločinu, najčastejšie vraždy a zistenie totožnosti páchateľa

- román s tajomstvom

- 20. str. bleskový vývin

• Najobvyklejší je typ tajomstva v románe je rozprávanie o predchádzajúcej situácii (tajomnej záhade, vražde). Tajomstvá prinášajú najprv falošné riešenia; moment rozuzlenia je prechod od falošného riešenia k správnemu riešeniu.
• Zápletka /začiatok/ v detektívke býva zamotaná viacnásobne.
• Základom detektívky je štandardizovaná postava „veľkého detektíva“. Určuje rytmus Je v predstihu pred všetkými ostatnými účastníkmi, vyšetrovanie dovedie ho do úspešného konca.
• Veľký detektív - má mnoho predurčených vlastností, vedie to až k nude a preto si autori preňho vymýšľajú rôzne ornamentálne vlastnosti, aby ho individualizovali a tak by pre čitateľa bola zaujímavejšou. ( napr.: Herkule Poirot – od Agathy Christie vystupuje ako komický starosvetský salónny panák s navoskovanými fúzikmi, kt. má príšernú angličtinu s fr. prízvukom.)
• Prednosťou detektíva je: pozorovacia a dedukčná schopnosť
• Detektívny román umožňuje čitateľovi prežiť dobrodružstvá, s ktorými sa v bežnom živote nestretáva. Zábezpekou je, že spravodlivosť vždy zvíťazí.

Pôvodca dnešnej detektívky – romantický americký básnik Edgar Allan Poe (deduktívna logika)

sir Arthur Conan Doyle

• škótsky spisovateľ
• Autor mnohých slávnych diel o výnimočnom detektívovi Sherlockovi Holmesovi
• Prvá poviedka o Sherlockovi - Štúdia v červenom
• Vydal zbierku poviedok – Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa
• Známym je aj román – Pes baskervillský – najznámejší román o Holmesovi

Sherlock Holmes - je jeden z najslávnejších fiktívnych detektívov na svete. Býval na Baker Street 221b v Londýne. Holmes mal všestranné záujmy, napr. hru na husle, chemické pokusy, streľbu z revolvera a box. Bol vysoký, chudý, mal prenikavé oči a tenký orlí nos. Známy je tiež svojou sklenenou fajkou a cestovnou čiapkou s dvomi šiltmi. Jeho úhlavný nepriateľ bol profesor Moriarty.

Na riešenie svojich niekedy až kurióznych prípadov používa naozaj svojské metódy. Ako vraví aj sám Sherlock, niekedy ho inšpiruje jeho verný spolubývajúci a asistent Watson svojím nesprávnym postupom a posunie ho o krok vpred. Vo svojom obľúbenom kresle si vytvára atmosféru rozmýšľania, pri svojom prenášaní sa do mysle páchateľa. Jeho hypotézy sa takmer vždy dotýkajú pravdy.

Agatha Christie

• anglická autorka detektívnych románov
• Vytvorila postavu Hercula Poirota, malého, trocha výstredného a márnomyseľného Belgičana, žijúceho v Anglicku.
• Detektívny román Vražda Rogera Acroyda bol doslova bestseller. Svojou originalitou, premyslenou zápletkou a občasným humorným nadhľadom patrí toto dielo medzi najlepšie autorkine práce.

- Nová kvalita detektívneho žánru –Američan Raymond Chandler - autor „drsnej školy“ (ulice veľkomesta, kde vládne organizovaný zločin; brutálni profesionálni zabijaci spletení so skorumpovanými policajtmi, politikmi a zbohatlíkmi; do príbehov vstupuje krutosť, ...detektívka sa stáva analytickým sociálnym románom s tragickým konfliktom moci, bezohľadnosti a osobnej morálky, pričom právo ustupuje do úzadia)

Vytvára postavy veľkých detektívov – (tvrdý a osamelý chlapík, drsný a poctivý vykonávateľ neocenenej práce, ktorý má mnoho predurčených vlastností. Najznámejšie dielo Dáma v jazere.

Ukážka č. 1: John Ronald Reuel Tolkien – Spoločenstvo prsteňa

Hobiti sú nenápadný, ale prastarý národ, v minulosti početnejší než dnes. Milujú totiž mier, pokoj a žírnu, obrobenú pôdu. Najradšej žijú na usporiadanom vidieku s usporiadanými hospodárstvami. Nerozumejú a nikdy nerozumeli ani nemali radi mechanizmy zložitejšie ako kováčske mechy, vodný mlyn či ručné krosná, hoci s náradím vedia zaobchádzať zručne. Už za pradávnych čias boli spravidla plachí, báli sa „Veľkých ľudí“, ako nás nazývajú a dnes sa nám vystrašene vyhýbajú a čoraz ťažšie ich zazrieť.

Už pred prechodom do hôr sa hobiti rozčlenili na tri pomerne odlišné plemená - na Chlponožcov, Srdnatcov a Belavcov. Chlponožci boli počerní, menší, útlejší, bezbradí a chodili bez čižiem. Ruky a nohy mali pekne tvarované a obrátené a najradšej sa zdržiavali na vysočine a na horských úbočiach. Srdnatci boli rozložitejší a statnejší. Nohy a ruky mali väčšie a uprednostňovali roviny a brehy riek. Belavci mali svetlejšiu pleť i vlasy a boli vyšší a štíhlejší ako ostatní. Mali radi stromy a zalesnené kraje.

Ukážka č. 2: Arthur Conan Doyle – Štúdia v červenom

„Čo na to poviete?“ zvolal detektív s výzorom komedianta, ktorý predvádza svoje číslo. „Na toto sme zabudli, lebo to bolo v najtmavšom kúte a nikomu nezišlo na um, že sa treba pozrieť aj ta. Vrah to napísal vlastnou krvou. Pozrite na tú škvrnu, kde krv stekala! To celkom vylučuje samovraždu. Prečo si vybral práve tento kút? Poviem vám. Pozrite na sviecu na krbe! Vtedy svietila a v tom prípade bol tento kút najjasnejšou časťou steny, nie najtmavšou.“

Ukážka č. 3: Agatha Christie – Vražda Rogera Ackroyda

„Mám tušenie, že prv než zomrela, nechala mi niekde nejaký odkaz. Nemôžem to tušenie ničím dokázať, ale som si tým takmer istý.“

 Potriasol som hlavou. „Nechala vám nejaký list alebo odkaz?“ spýtal som sa ho.

„Som si istý, Sheppard, že nechala. A čo viac, cítim, že keď sa po zrelej úvahe rozhodla pre smrť, chcela, aby to všetko vyšlo najavo, aj keď len preto, aby sa pomstila človekovi, ktorý ju vohnal do zúfalstva. Verím, že keby som bol býval pri nej, keď zomierala, bola by mi povedala, kto to bol, ba myslím, že by ma bola požiadala, aby som sa a každú cenu postaral o to, aby z toho nevyšiel so zdravou kožou.“

Pozrel na mňa. „Vy veríte v predtuchy?“

„Ale hej, v istom zmysle. Ak, ako ste povedali, príde nejaká správa...“ Zarazil som sa. Dvere sa ticho otvorili a vošiel Parker s podnosom, na ktorom ležalo niekoľko listov.

Ukážka č. 4: Joanne K. Rowlingová – Harry Potter 7

„Kde je profesor Snape?“ opýtalo sa iné dievča pri Slizolinskom stole.
„Aby som použila ľudové porekadlo, po anglicky zmizol,“ odpovedala profesorka McGonagallová a Chrabromil, Bifľomor a Bystrohlav prepukli do smiechu.
Harry prechádzal okolo Chrabromilského stola a stále hľadal Rona s Hermionou. Keď ich obchádzal, ľudia sa za ním otáčali a začali si šepkať.
„Okolie hradu je momentálne chránené,“ pokračovala profesorka McGonagallová, „ale je nepravdepodobné, že vydrží, pokiaľ ho ešte neposilníme. Týmto vás žiadam , aby ste jednali rozumne a rýchlo a poslúchali svojich prefektov – “
Jej posledné slová pohltil iný hlas, ktorý sa rozozvučal po Veľkej sieni. Bol vysoký, chladný, ale zreteľný. Nebolo možné povedať, odkiaľ je počuť. Zdalo sa, akoby prichádzal zo samotných stien. Rovnako ako netvor, ktorému kedysi velil, aj on tu mohol nečinne ležať celé storočia.
„Viem, že sa pripravujete na boj.“ Medzi študentmi sa ozvali výkriky zdesenia, niektorí sa navzájom chytili za ruky a v hrôze sa rozhliadali po zdroji hlasu. „Vaša snaha je zbytočná. So mnou nemôžete bojovať. Nechcem vás zabiť. K Rokfortským učiteľom som prechovával vždy veľký rešpekt. Nechcem rozlievať čarodejnícku krv.“
V Sieni sa teraz rozhostilo úplné ticho. Také, ktoré ich zvieralo v ušiach, zdalo sa príliš intenzívne na to, aby ho mohli pohltiť steny okolo.
"Vydajte mi Harryho Pottera," ozval sa znovu Voldemortov hlas, „a nikomu sa nič nestane. Vydajte mi Harryho Pottera a ja nechám školu na pokoji. Vydajte mi Harryho Pottera a budete odmenení. Máte čas do polnoci.“