Charakterizujte literárne prejavy boja proti totalite vo svetovej literatúre

Charakterizujte literárne prejavy boja proti totalite vo svetovej literatúre 

a)    Charakteristika témy

TÉMA:  TOTALITA – „úplnosť“ – nadvláda, útlak, často vynútený násilím, dokonca aj mocenským aparátom štátu

(zákony, polícia, vojsko, ...)

SPOLOČENSKÁ TOTALITA                                                                                

• storočie má skúsenosti s rôznymi totalitami
• prvý krát zasahuje počas sv. vojny
• po prvý krát sa objavuje v období hospodárskej krízy (USA)
• v medzivojnovom období sa objavujú aj prvé literárne diela, ktoré zobrazujú človeka, ktorý stojí zoči-voči štátnemu mechanizmu a v podstate je úplne bezbranný; k takýmto dielam jednoznačne patrí dielo FRANZ KAFKA: PROCES

NAJ TOTALITY                                                                                                                      FAŠIZMUS

• téma fašizmu sa riešila v rámci veľkej témy sv. vojny

KOMUNIZMUS

• je to trochu iný problém – svoje negatíva ukázal už pred sv. vojnou, ale po roku 1945 je na strane víťazov
• dokonca expanduje a svoj systém prezentuje ako spoločenskú alternatívu – v takejto pozícii upevňuje totalitný systém

TÉMA TOTALITY V LITERATÚRE

- po roku 1945 sa téma totality stala témou literárnou

• téma prináša viacero problémov – v slobodnom svete sa realizuje bez obmedzení ALE! mnohokrát chýba osobná skúsenosť,

sprostredkované informácie a najmä v období studenej vojny sa uprednostňuje kritika východu a prihliadajú sa totalitné tendencie vo vlastných krajinách

• v socialistickom svete je táto téma tabu (viac menej zakázaná) – ak sa uplatňuje, tak len v historických hraniciach, nikdy nie ako opis súčasnosti
• k tejto téme sa vyjadrovali autori neoficiálnej literatúry – v mnohých prípadoch znamenali tieto diela koniec literárneho života 

b)    autori a diela: 

ALEXANDER SOLŽENICYN : Jeden deň Ivana Denisoviča

AUTOR    -   jeden z najznámejších ruských spisovateľov

• má osobnú životnú skúsenosť so systémom GULAGOV (pracovné tábory), ktoré umelecky využil
• vďaka svojim knihám z tohto prostredia sa stal jedným z najvýznamnejších a najprenasledovanejších ruských spisovateľov
• jeho situácia sa nakoniec riešila emigráciou a do Ruska sa vrátil až v 90.tych rokoch
• jeho návrat bol prekvapivý – z bojovníka za slobodu sa stal ruský nacionalista

DIELO     - psychologická novela

• témou je realita pracovných táborov gulagov
• začína písať už počas svojho pobytu v gulagu
• text vyriešil až začiatkom 60.tych rokov, ale v upravenej verzii
• v 70.tych rokoch je vyradená z verejných knižníc
• až v polovici 70.tych rokov vyšla autorská verzia knihy
• neskôr začali vychádzať aj ďalšie jeho diela ( najznámejší román je RAKOVINA)

• Sibír, Gulag, zima okolo roku 1951
• hlavnou postavou je väzeň č.854 – IVAN DENISOVIČ ŠUCHOV
• je to obyčajný človek, ktorý sa do tábora dostane bez roho, aby niečo spáchal
• ako vojak sa dostal do nemeckého zajatia, podarilo sa mu ujsť a vrátiť sa, ako náhle zistia, že bol v zajatí, dostáva sa do rúk tajnej polície, kde je donútený priznať, že je nemecký agent a vrátil sa splniť úlohy
• bol odsúdený na 7 rokov nútených prác
• teraz je v tábore už ôsmy rok a ešte dva ho čakajú (trest mu bol niekoľkokrát predĺžený), on sám neverí, že to budú len tie 2 roky alebo, že sa ich vôbec dožije
• dej sa odohráva v priebehu jedného jediného dňa – od budíčka až po večierku
• nájdeme tu obrazy nezmyselnej brutality – niekoľkonásobné nezmyselné nástupy a prehliadky, hlad (dve jedlá denne), fyzické týranie, ťažká vyčerpávajúca práca, vzťahy medzi väzňami, medzi dozorcami, ...
• jediným cieľom, na ktorý je sústredený každý väzeň je PREŽIŤ TENTO DEŇ
• Ivan zaspáva spokojný – nedostal sa do konfliktu s dozorcom, získal trochu jedla, nestal sa mu úraz, neochorel, ... PREŽIL!

GEORGE ORWELL

AUTOR   -   predstaviteľ anglickej literatúry

• známy novinár, publicista, spisovateľ, autor mnohých textov, ale známy sa stal najmä dvoma (Farma zvierat, 1984)

1984

DIELO     -    román je antiutopistický  („svet, aký by nemal byť“)

• názov vznikol jednotnou výmenou 1948/49 - 1984
• v románe môžeme vidieť dve línie:

1. OBRAZ TOTALITNEJ SPOLOČNOSTI

• svet je rozdelený na tri superveľmoci – Oceánia, Eurázia, Eastázia
• príbeh sa odohráva v Londýne
• systém/zriadenie, ktoré vládne sa nazýva ANGSOL (Anglický socializmus)
• v spoločnosti vládne strana, ktorá má vnútornú štruktúru pyramídy (moc je sústredená v rukách niekoľkých jednotlivcov)
• najväčší počet obyvateľov tvorí masa proletov (ovládaná, bezprávna ALE! relatívne osobne slobodná)
• celá skupina straníkov je ovládaná IDEOPOLÍCIOU, kde vodcom je Veľký Brat, ktorý všetko vidí
• spoločnosť sa snaží o maximálne ovládnutie človeka – prostriedkom má byť NEW SPEAK („Nový jazyk“/“Nová reč“) – je to

nový oficiálny jazyk, jediný jazyk, ktorého slovná zásoba sa zmenšuje – je zúžený na primárne významy slov, nepozná vedľajšie významy a tým obmedzuje slobodné myslenie, nežiaduce výklady slov, „myslenie“ medzi riadkami – teda všetko, čo je považované za ideozločin

• vzťah mocnosťami je permanentnou vojnou, ktorá má často charakter jadrovej vojny
• príčiny vojny sú už dávno neznáme, spojenectvá sa striedajú, vojna sa stáva normálnym stavom
• každodennou súčasťou života sú tri základné heslá: VOJNA JA MIER! SLOBODA JE OTROCTVO! NEVEDOMOSŤ JE SILA!
• súčasťou upevňovania morálky sú rôzne spolky (antisexuálna liga mladých) a hodiny alebo týždne nenávisti (v rámci nich prebiehali akcie v ktorých bol presne definovaný nepriateľ a vzťah k nemu)
• strana zasahuje aj do osobných životov ľudí (vyberá partnerov, rozhoduje o rozvodoch, ...)

1. „PRÍBEH“ SAMOTNÝCH POSTÁV

• hlavnou postavou je WINSTON SMITH - žije osamote, pretože so súhlasom strany sú s manželkou odlúčení, ale nemal súhlas na rozvod ani na ďalší vzťah; pracuje na ministerstve pravdy („MINITRUE“), jeho pracovnou náplňou je dávať „včerajšie“ agentúrne správy do súladu so súčasnosťou, pretože strana a Veľký Brat sa nikdy nemýli – v podstate mení dejiny, likviduje kolektívnu pamäť a s hrôzou zisťuje, že už ani on si nepamätá na minulosť (detstvo, rodinu, tovary, ...)
• vzhľadom na to, že má vzťah k minulosti spácha ideozločin – zadováži si zošit a začne si písať denník
• v práci sa zoznámi s mladou kolegyňou, s ktorou sa začne tajne stretávať, miesto ich stretnutí sa stane Stalinárstvo v proletárskej štvrti
• tu vedú rozhovory, čítajú necenzurované knihy a stále viac sú odhodlaní skontaktovať sa s Bratstvom (čo je opačné hnutie)
• stanú sa obeťou policajných provokatérov
• obaja sú zatknutá odlúčení, podrobení tvrdému fyzickému mučeniu, po ktorom nasleduje „vymývanie“ mozgov (liečba elektrošokmi), ktoré WINSTONA donútia vzdať sa Júlie, svojich ideálov a naučí sa milovať Veľkého Brata

FARMA ZVIERAT

• chápeme ju ako bájku a súčasne alegóriu
• ukazuje ako „žije“ revolúcia (vzniká, prebieha, upevňuje sa, mení sa na teror a likviduje samú seba)

• starý brav si tesne pred smrťou zvolá všetky zvieratá farmy a zverí im svoju životnú filozofiu – ANIMALIZMUS
• v nej vysvetlí nepriateľstvo medzi zvieratami a človekom, vykorisťovanie človekom a túžbu po slobode
• zvieratá si túto filozofiu osvoja a na farme zorganizujú revolúciu – vyženú ľudí, úspešne sa ubránia pred susedmi
• vzniká prvá farma zvierat
• princípy spolužitia pripomínajú komunu – všetky zvieratá sú si rovné, spoločne pracujú, majetok je spoločný, výsledky práce sú spoločné, snažia sa rozvíjať farmu, učia sa čítať a písať ALE! postupne sa k moci dostáva skupina prasiat – sú inteligentnejšie, veľa vecí riadia a organizujú a nadobudli pocit, že tvoria vyššiu vrstvu

• okolo ich vodcu Napoleona vzniká akýsi kult osobnosti, tvrdo sa vysporiadal s opozíciou
• zvieratá držia v strachu pomocou potravy, tvrdých pracovných noriem a „osobnej stráže“, ktorú tvoria špeciálne vychované psy
• príbeh končí pesimisticky – zvieratá sa majú horšie ako v minulosti, vrstva prasiat sa úplne podobá ľuďom a dokonca sú prekrútené aj základné princípy animalizmu – „VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ SÚ SI ROVNEJŠIE!“