Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe svetových autorov

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 15.02.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 175 slov
Počet zobrazení: 1 181
Tlačení: 114
Uložení: 118

Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe svetových autorov 

Viď. tabuľka nižšie 

Henri Barbusse

Romain Rolland

Erich Maria Remargue

(vlastné meno Erich Paul Kramer – pseudonym – vlastné meno odzadu)

Ernest Hemingway

Francúzsky básnik, prozaik a publicista, spoluzakladateľ skupiny Clarté (Jasno), organizátor medzinárodných protivojnových kongresov.

Francúzsky prozaik, dramatik, hudobný a literárny kritik, jediný pacifista medzivojnovej literatúry, pôsobil ak profesor dejín hudby na Sorbonne.

Nemecko-švajčiarsky autor. Patrí k najobľúbenejším autorom 20. storočia.

Americký spisovateľ, je považovaný za spisovateľa Stratenej generácie a za jedného z najdôležitejších autorov amerického realizmu. Bol novinárom a vojnovým korešpondentom. V roku 1961 spáchal samovraždu.

Narodenie:

17. máj1873
Asnières-sur-Seine, Francúzsko

Úmrtie:

30. august1935
Moskva, ZSSR

Narodenie:

29. január 1866

Clamecy

Úmrtie:

30. december 1944

Vézalay

Narodenie:

22. jún1898, Osnabrück, Nemecká ríša

Úmrtie:

25. september1970, Locarno, Švajčiarsko

Narodenie:

21. júl1899, Oak Park, štát Illinois, USA

Úmrtie:

2. júl1961, Ketchum štát IdahoUSA

Životopisné údaje:

Henri Barbusse pochádzal z rodiny žurnalistu. Študoval literatúru a filozofiu. Po ukončení štúdií pracoval ako šéfredaktor časopisu Je sais tout. Do jeho života výrazne zasiahla 1. svetová vojna. V čase jej vypuknutia sa H. Barbusse liečil v pľúcnom sanatóriu, napriek tomu sám požiadal o zaradenia do armády. V roku 1914 odišiel dobrovoľne na front. Krátko po nástupe si uvedomil negatíva vojny a prežíva obrovské sklamanie. Navyše sa mu zhoršuje zdravotný stav, kvôli čomu ho odvelili do 2. línie, neskôr do kancelárie štábu a v roku 1916 do vojenského lazaretu, kde prežil medzi ťažko ranenými vojakmi. Na udalosti 1. svetovej vojny reagoval v ďalších rokoch svojho života vo svojej literárnej a publicistickej tvorbe a organizovaním rôznych protivojnových a protifašistických vystúpení. V roku 1917 sa stal spoluzakladateľom združenia ARAC (Association Républicaine des Anciens Combattants – Republikánske združenie frontových vojakov). V roku 1919 spolu s R. Rollandom (francúzsky prozaik, dramatik, publicista) založil hnutie a časopis Clarté (Jasno). Spoločne organizovali medzinárodné protivojnové kongresy. Od roku 1923 bol členom FKS.

Životopisné údaje: Romain Rolland sa narodil v roku 1866 v burgundskom mestečku Clamecy v rodine notára. Už v útlom veku prejavoval veľké nadanie, rozhodla sa v roku 1880 jeho rodina presťahovať sa do Paríža, aby mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Tu vyštudoval v rokoch 1886-1889históriu na elitnej škole Ecole Normale Supérieure a potom pokračoval v štúdiu dva roky v Ríme, kde zahájil svoju literárnu činnosť. V rokoch 1893-1912 bol profesorom dejín na Ecole Normale a prednášal dejiny hudby na Sorbone. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné kompozície. Od roku 1912 sa venoval výhradne umeleckej činnosti.

V roku 1904 začal Rolland pracovať na svojom kľúčovom diele, románe Ján Krištof, ktorý vyšiel v roku 1914 a za ktorý bol v roku 1915 ocenený Nobelovou cenou. Finančnú sumu spojenú s cenou však Rolland z väčšej časti venoval na zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou. Svoje humanistické a pacifistické názory Rolland prejavoval prácou v novovzniknutom Červenom kríži a ovplyvňovaním verejnej mienky početnými esejami z oblasti politiky, filozofie, divadla a hudby. Veľmi rýchlo sa tak dostal do kultúrneho povedomia Európy.

Romain Rolland zomrel v roku 1944 v Burgundsku, v mestečku Vézelay blízko svojho rodiska

Životopisné údaje:

Narodil sa 22. júna 1898 v severonemeckom mestečku Osnabrück v rodine kníhviazača Paula Remarka a jeho ženy Anny Marie. Vyrastal spolu so svojimi sestrami Ernou (*1900, †1978), Elfriedou (*1903, †1943) a o dva roky starším bratom Theodorom († 1901). Rodina Paula Remarqua patrila k nižšej strednej vrstve, často sa sťahovala. Povinnú školskú dochádzku skončil Erich v roku 1912 a neskôr, na želanie matky, nastúpil na učiteľský seminár.

Zaujímala ho poézia, výtvarné umenie a hra na klavíri. Na radu priateľa, básnika a maliaraFritza Hörstemeiera sa začal venovať písaniu. Jeho prvotina bola Von den Freuden und Mühen der Jugendwehr – 1916 a po nej nasledovalo dielko Ja a ty (Ich und Du - 1918).

Životopisné údaje:

Narodil sa v rodine vidieckeho lekára Clarenca Edmondsa Hemingwaya a speváčky Grace Hallovej Hemingwayovej. Bol prvým synom a druhým dieťaťom v rodine. Mal staršiu sestru Marcelline a po Ernestovi nasledovali Ursula, Madelaine, Carol a druhý syn Leicester. Rodina žila pokojným životom vyšších vrstiev. Hemingway vyrastal vo veľkom viktoriánskom dome, ktorý patril jeho ovdovenému starému otcovi z matkinej strany, Ernestovi Hallovi. Jeho matka bola veľmi citlivá žena a výborná hudobníčka (pokúšala sa vybudovať si kariéru ako operná speváčka), ktorá dúfala, že jej syn zdedí po nej lásku k hudbe a bude kráčať v jej šľapajách. Jeho otec zas miloval prírodu, bol lovcom a vášnivým rybárom, a túto lásku k prírode a lovu vzbudil aj v svojom synovi. Hemingwayovu lásku k prírode podporovali tiež časté pobyty v ich dome Windemere, ktorý sa nachádzal na brehu Walloonskeho jazera v Michigane, v ktorom trávili väčšinu letných prázdnin. Vďaka týmto skorým kontaktom s prírodou si Hemingway vybudoval celoživotný hlboký vzťah k prírode, safari, poľovačkám a dobrodružným výpravám. Keď mal 10 rokov, zúčastnil sa safari v Afrike, kde si ho pod svoje krídla vzal Theodore Roosevelt. Jeho vzťahy s rodičmi boli veľmi komplikované. S otcom vychádzal veľmi dobre, no jeho vzťah k matke bol problematický; neskoršie sa o nej vyjadroval veľmi zle. Jeho matka túžila po dvojičkách, no keď im neboli dopriate, tak sa rozhodla obliekať i česať obe svoje najstaršie deti (Marcelline a Ernesta) do dievčenských šatočiek, aby tak vzbudzovala dojem, že sú dvojičky, hoci Marcelline bola o osemnásť mesiacov staršia. Toto jej správanie ovplyvnilo Hemingwaya na celý život a premietlo sa nielen do jeho vzťahu k matke, ale i v jeho neskoršej tvorbe.

Účasť autora vo vojne:

Bol priamym účastníkom I. svetovej vojny, napriek vysokému veku veril jej pokrok a spravodlivosť. V roku 1914 odchádza dobrovoľne na front, krátko po nástupe si uvedomuje negatíva vojny a prežíva obrovské sklamanie. Z frontu písal listy žene, ktoré neskôr vydali ako Listy H. B. svojej žene. 

Keď začala vojna, Barbusse sa liečil v pľúcnom sanatóriu, napriek tomu požiadal o zaradenie do armády a bol poslaný na frotn. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval, takže ho odvetili do 2. línie, potom do kancelárie štábu a v roku 1916 do vojenského lazaretu, kde prežil rok medzi ťažko ranenými vojakmi.

Barbusse stále nosil zápisník kam si zapisoval rôzne udalosti, postrehy.

Účasť autora vo vojne:

Romain Rolland nebol priamym účastníkom I. svetovej vojny, bol pacifistom, teda nesúhlasil s vojnou a zabíjaním. Zastával riešenie konfliktov nenásilnou cestou, duchovnú nezávislosť. Dobrovoľne emigroval do Švajčiarska, za čo si vyslúžil pomenovanie „vlastizradca“

Účasť autora vo vojne:

Bol priamym účastníkom vojny. Po vypuknutí 1. svetovej vojny štúdium prerušil, bol povolaný k vojsku a 22. novembra 1916 narukoval do nemeckej armády (Reichswehr). Bol pridelený k 78. pechotnému regimentu. Výcvik absolvoval v kasárňach v Caprivi pri Osnabrücku a Celle. 12. júna 1917 bol prevelený na západný front do Ham-Lengletu, ale opustil ho už 31. júla1917, kedy bol zranený črepinami z granátu na ľavej nohe, pravom ramene a krku. Z 309. poľnej nemocnice Sv. Jozefa v Thorhute bol preložený do nemocnice Sv. Vincenta v Duisburgu, kde si čas krátil písaním básní a autobiografického románu Kútik snov – 1920. Koncom októbra bol z nemocnice prepustený. Vrátil sa k svojej jednotke v Osnabrücku, no skôr, než boli prevelení na západ, Nemecko podpísalo prímerie. Začiatkom nového roku - odmenený Železným krížom prvej triedy, začal znova navštevovať seminár a univerzitu vo vestfálskom Münsteri, ktorú doštudoval 25. júna1919. Z armády bol prepustený 5. januára 1919 a pri tejto príležitosti sa zriekol všetkých svojich vojenských vyznamenaní.

Účasť autora vo vojne:

Hemingway sa ako 18 –ročný dobrovoľne prihlásil do ambulantných zborov Červeného kríža, odcestoval na talianksy front, kde sa čoskoro ocitol uprostred kvavých bojov. Povinnosti si plnil príkladne. Bol ťažko ranený (pozdĺž celej nohy mu ostali jazvy). Dvoch talianskych vojakov, ktorí boli s ním, zabilo, tretiemu odtrhlo nohy. Keď Hemingway nadobudol vedomie, pokúsil sa na chrbte odviesť beznohého kričiaceho Taliana zákopového obväzisťa. Keď sa potkol, objavil ho svetlomet a ozvala sa guľometová paľba. Trafili ho ešte dvakrát, do nohy a do kolena. Prešiel do cieľa, no Talian už bol mŕtvy. O rok neskôr sa vrátil do USA. Hrôzy vojny a následná dezilúzia boli najpodstatnejším zážitkom, ktorý formoval jeho osobnosť a vnímanie sveta. Pod vplyvom zážitkov sa rozchádza s náboženskými istotami.

Ocenenie Nobelovou cenou:

Autor nebol ocenený Nobelovou cenou

Ocenenie Nobelovou cenou:

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1915 za dielo Ján Krištof – román,

Ocenenie Nobelovou cenou:

Autor bol dva krát nominovaný na Nobelovu cenu (september 1929, 1930), nikdy ju nezískal.

Ocenenie Nobelovou cenou:

Nositeľ Nobelovej ceny za jedno jediné dielo – Starec a more. Túto cenu si nikdy neprevzal.

Prehľad tvorby:

Do literatúry vstúpil zbierkou symbolických básní Plačky - 1895

Romány:

My ostatní – 1914

Listy H. B. svojej žene – 1914 – 1917

Oheň – časopisecky 1916

Peklo – 1918

Rozličné správy – 1928

Čo bolo, bude – 1930

Eseje:

Svetlo v priepasti – 1920

Nôž medzi zubami – 1922

Reportáže:

Kati – 1926

Hľa čím sa stalo Gruzínsko – 1929

Rusko – 1930

Kritické eseje: Zola - 1930

Prehľad tvorby:

Drámy:

Sv. Ľudovít

Víťazstvo rozumu

Divadlo revolúcie

Štrnásty júl

Príde čas, ...

Biografie:

Beethovenov život

Hudobníci minulosti

Hudobníci prítomnosti

Cesta za hudbou minulosti

Michelangelov život, ...

Romány:

Ján Krištof

Očarená duša

Dobrý človek ešte žije

Novela:

Peter a Lucia

Preľad tvorby:

Romány:

Na západe nič nového - 1929

Cesta späť - 1931

Traja kamaráti - 1936

Víťazný oblúk – 1945

Čas žitia, čas umierania - 1954

Nebo nepozná obľúbencov - 1961

Noc v Lisabone - 1962

Tiene v raji - 1971

Zbierky poviedok:

Nepriateľ – 1931

Prehľad tvorby:

Romány:

Slnko aj vychýdza – 1926

Jarné riavy – 1926

Zbohom zbraniam – 1929

Mať a nemať – 1937

Komu zvonia do hrobu – 1940

Cez rieku a do tieňa stromov – 1950

Ostrovy v prúde – 1970

Rajská záhrada – 1986

Poslední safari – 1999

Pod Kilimandžárom – 2005

Zbierky poviedok:

Tri poviedky a desať básní – 1923

V našich časoch – 1925

Muži bez žien – 1927

Víťaz nič nezíska – 1933

Piata kolóna a prvých prvých 49 poviedok – 1938

Novely:

Starec a more - 1952

Obsah diela:

OHEŇ

Príloha č. 1

Obsah diela:

PETER A LIUCIA

Príloha č. 2

Obsah diela:

NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO

Príloha č. 3

Obsah diela:

ZBOHOM ZBRANIAM

Príloha č. 4

Literárny žáner:

Protivojnový román, román - denník

Literárny žáner:

Protivojnová novela

Literárny žáner:

Protivojnový román

Literárny žáner:

Protivojnový román

Rok vydania:

1916

Rok vydania:

1920

Rok vydania:

Časopisecky 1928

Knižne 1929

Rok vydania:

1929

Hlavná téma:

Život vojakov vo vojne, ktorí prežívajú na fronte ťažké chvíle, pocity sklamania, hnevu a rozhorčenosti. Vrcholom sú drsné a bojové scény, obrazy ľudského utrpenia, umierania, umierania ľudí, krviprelievania. Zachytáva priebeh vojny na francúzsko-nemeckom fronte. Rozhovory a pocity vojakov vo vojne a odpor voči nej.

Hlavná téma:

Príbeh lásky dvoch dospievajúcich ľudí vo víre vojny.

Svetová vojna bola tou najväčšou chorobou minulého storočia. A len útek do chvíľkovej radosti pomáha zdrveným ľudom aspoň na okamih zabudnúť na hrôzy krviprelievania a nezmyselnej nenávisti.

Hlavná téma:

Román je výpoveďou o tom, ako sa chlapčenská gymnaziálna trieda pod vplyvom profesora Kantorka dobrovoľne prihlásila na front. Je to jeden z mála románov, ktorých sa dej odohráva na bojisku. Mladí chlapci nie sú neohrozenými hrdinami, ktorí bojujú za vlasť, nie sú zabijakmi z presvedčenia, ale spočiatku vojnu berú len ako dobrodružstvo, únik zo školských lavíc a možnosť stať sa hrdinami. Až na fronte si uvedomujú, čo vojna znamená, že hlavným sa stáva len prežitie, boj a strach o vlastný život.

Hlavná téma:

V diele ,,Zbohom zbraniam“ nám autor podáva obraz romantickej lásky Cathrin a Frederika v pozadí 1.svetovej vojny a život na fronte. Odcudzuje nezmyselnosť vojny, označuje ju ako symbol chaosu, zbytočného umierania a ničenia ľud. hodnôt v kontraste s láskou. Poukazuje na to, že pred vojnou sa nedá ujsť, lebo vojna nás zasiahne nielen fyzicky ale aj psychicky.

Hlavné postavy:

Nie je žiadna hlavná postava – príbehy hovoria o celom bojovom družstve.

Hlavné postavy:

Peter a Lucia

Hlavné postavy:

Paul Bäumer a jeho spolužiaci

Hlavné postavy:

Frederick Henry, Catherine Berklyová

Charakteristika hlavných postáv:

Príloha č. 1

Charakteristika hlavných postáv:

Príloha č. 2

Charakteristika hlavných postáv:

Príloha č. 3

Charakteristika hlavných postáv:

Príloha č. 4

Autobiografické prvky:

Autor vychádzal z osobných zážitkov, pocitov a skúseností, vďaka čomu sa mu podarilo veľmi pravdivo vykresliť atmosféru vojny a ukázať reakcie ľudí v kritických situáciách ich správanie tvárou v tvár smrti. Najviac pozornosti venoval príbehom, ktoré prežívali v zákopoch nemecko-francúzskeho frontu radoví vojaci, väčšinou mladí ľudia, ktorým do života krutým spôsobom zasiahla vojna.

Autobiografické prvky:

R. Rolland pomocou hlavných postáv hovoril o vojne, pomocou nich sa pokúsil vykresliť zničenú mentalitu parížanov.

Vyjadril svoj odpor k vojne.

Autobiografické prvky:

Je to príbeh autorovej generácie, takže jadro je tu autobiografické. Autor je jedným zo študentov gymnázia, ktorí tento príbeh rozpráva. Rozpráva príbehy, ktoré zažije skupina z jeho triedy. Zachytáva aj príbehy ostatných ostatných spolubojovníkov.

Autobiografické prvky:

Autor je tu samotným rozprávačom (Frederick Henry), použil tu svoje zážitky z 1. svetovej vojny, kde sa zaľúbil do zdravotnej sestry (Catherine Berkleyovej).

Obraz 1. sv. vojny:

Zobrazuje priamo obraz vojny

Obraz 1. sv. vojny

Zobrazuje nepriamy obraz vojny

Obraz 1. sv. vojny

Zobrazuje priamy obraz vojny

Obraz 1. sv. vojny

Zobrazuje priamy aj nepriamy obraz vojny

Téma lásky:

V tomto diele autor venuje pozornosť všedným dňom vojny, náladám a rozhovorom medzi vojakmi na fronte, ktorí prežívajú pocity sklamania a rozhorčenia pri stretnutí s obdivovateľmi vojny. Opisuje drsné bojové scény, obrazy ľudského utrpenia a smrť z fyzického vyčerpania a duševného rozkladu.

Téma lásky:

R. Rolland dielo kompozične vystaval na kontrastoch:

láska – vojna; láska - smrť; mladosť - smrť.

Tento príbeh je akousi hrou o láske a smrti. A láska tu slúži ako jedna zo zbraní, ktorými bojuje proti vojne.

Hlavným konfliktom v diele je ľudská láska dvoch mladých ľudí proti nezmyselnej vojne.

Téma lásky:

V tomto diele nie je téma lásky, pretože autor sa viac venuje študentom, ktorí sa dostali na front pod vplyvom triedneho učiteľa, kotí mal veľa pekných rečí aká je to česť bojovať. Na vojne zisťujú, že vojna je celkom iná. Zachytáva pocity, myšlienky, city hlavného hrdinu, ale aj ostatných vojakov.

Téma lásky:

Hemingway v románe obžalúva vojnu, ktorej krutosť je nepredstaviteľná. Láska v tejto dobre nemá nádej na prežitie. Nezmyselné zabíjanie, ktorého strede prežívajú Henry a Catherine svoju ľúbostnú idylku, v podstate spôsobuje smrť dieťaťa a v konečnom dôsledku ničí i to najdôležitejšie – ľudskú lásku ako jedinú možnú cestu k záchrane pred vojnovými hrôzami (smrť Catherine)

Záver:

Toto dielo vzniklo na základe listov, ktoré posielal žene z frontu. Kompozícia diela pozostáva z postupne spájaných príbehov, ktoré sa odohrávajú v zákopoch, na bojisku, ale aj počas dovolenky v zázemí. Dôležitú úlohu pri dynamizácii deja v Barbussovom románe Oheň plnia dialógy. Autor použil jednoduchý kompozičný postup reťazenia zážitkov a drobných príbehov. Postupnou gradáciou deja a myšlienky dospel k účinnej záverečnej pointe. V jazykových prostriedkoch aj v celkovom ladení rozprávania bol úsporný, so sklonom k expresivite výrazu

Záver:

Novela zachytáva krátky vzťah študenta Petra a amatérskej maliarky Lucie. Dej trvá od stredy večera 30. januára do Veľkého piatku 28.marca 1918. Všade no vôkol týchto mladých ľudí zúri neľútostná vojna. Po náhodnom stretnutí v parížskom metre sa do seba zaľúbia. Ich láska sa čoraz prehlbuje pri každom stretnutí, lebo vedia že, Peter bude musieť o šesť mesiacov nastúpiť na odvod do armády. „Petra povolali j vojsku s jeho spolužiakmi, osemnásť ročnými deťmi. Vo Veľkonočnom týždni ich láska vrcholí, keď sa majú zasnúbiť. Na Veľký piatok v Chráme Svätého Geraisa. Počas zásnub v chráme padne jedna z bômb na strechu chrámu a stĺpy pochovajú dvoch mladých ľudí Petra a Luciu spolu s ich láskou. " A v tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier."

Záver:

Dej sa odohráva na francúzsko-nemeckom fronte počas 1. svetovej vojny. Podáva nám obraz o osude a pocitoch Stratenej generácie na bojiskách 1.svetovej vojny. Odcudzuje nezmysel vojny. Vojna robí z ľudí stroje na zabíjanie. Dáva do kontrastu vojnu, ktorá zabíja ľudí a na druhej strane krásu prírody a domov. Toto dielo zobrazuje utrpenie vojakov na fronte. Mnohý z týchto vojakov vošli do zákopov rovno zo školských lavíc.

Záver:

Frederick pomáha počas 1. svetovej vojny ako veliteľ vodičov sanitiek. Jeho priateľ ho zoznámi so zdravotnou sestrou Catherine. Henry má ťažké poranenie nohy a je dopravený do americkej nemocnice v Miláne. Tam sa znova stretáva s Catherine a začína to medzi nimi iskriť. Vyznávajú si lásku, no prišla v nesprávnom čase. Ušli spolu do Švajčiarska, pretože Catherine je tehotná. Sú ubytovaní v malom drevenom domčeku, kde prečkali zimu. Na jar sa vrátili do mesta, kvôli pôrodu, narodilo sa im však mŕtve dieťa. S ním zomrela aj Catherine.

Špecifiká diela:

Román vyšiel najskôr na pokračovanie v novinách, knižné, necenzurované vydanie bolo ocenené Goncourtovou cenou. Kniha mala veľký ohlas, za autorovho života vyšla vo viac než 60 prekladoch.

Autor neznášal redakčné zásahy a do knihy zámerne zaradil kapitolku Hrubé slová, kde vysvetlil potrebu použitia argotu

Špecifiká diela:

Dielo po prvý raz vo svetovej literatúre prináša pacifistický názor na vojnu.

Rozpad mravných ideálov a spoločenských princípov prináša vo vedomí mladých ľudí dezilúziu, pocit rozvratu a bezvýchodiskovosti, na ktorý by mohla byť liekom láska. Týmto sa približuje k myšlienkam „stratenej generácie“. Vojna prvýkrát zasahuje do života miliónov civilistov.

Špecifiká diela:

Autor okrem zničenia životov, nádejí a ideálov mladej generácie (opäť myšlienky „stratenej generácie“) zachytáva dovtedy nevídaný spôsob vedenia vojny, napr. nálety bombardérov, bubnovú paľbu, zákopovú vojnu muža proti mužovi, steč, šrapnely a míny, použitie bojového plynu.

Špecifiká diela:

Tretí román v poradí, v ktorom na základe vlastných vojnových zážitkov obžalúva vojnu, ktorej krutosť je nepredstaviteľná. Týmto sa román zaradil do skupiny antimilitaristických románov, ktoré ostro reagujú proti vojne. Hrôzy vojny a následná dezilúzia boli najpodstatnejším zážitkom, ktorý formoval autorovu osobnosť a vnímanie sveta. Týmto sa zaradil do skupiny autorov „stratenej generácie“. Pod vplyvom vojnových zážitkov sa rozchádza s náboženskými istotami.

Henri Barbusse - OHEŇ

Je to denník bojového družstva s naturalistickými scénami z bojísk 1. svetovej vojny. Román nemá fabulu, ani hlavného hrdinu. Autor vychádzal z osobných zážitkov, pocitov a skúseností, vďaka čomu sa mu podarilo veľmi pravdivo vykresliť atmosféru vojny a ukázať reakcie ľudí v kritických situáciách, ich správanie tvárou v tvár smrti. Najviac pozornosti venoval príbehom, ktoré prežívali v zákopoch nemecko – francúzskeho frontu radoví vojaci, väčšinou mladí ľudia, ktorým do života krutým spôsobom zasiahla vojna. Vojaci prežívajú na fronte ťažké chvíle, pocity sklamania, hnevu, rozhorčenosti. Boja sa o život, túžia po domove a rodine, po odchode z frontu. Vrcholom románu sú drsné bojové scény, obrazy ľudského utrpenia, umierania ľudí, krviprelievania.

Romain Rolland – PETER A LUCIA

Dej začína bombardovaním Paríža. Ľudia sa utekajú ukryť do metra, počuť výbuchy bômb, vidieť ranených a krvácajúcich ľudí. Medzi nimi je aj Lucia a Peter, ktorí sa dovtedy nepoznali. Peter sa náhodne dotkne v metre Luciinej ruky a „keď zdvihol oči, videl, že je to Ona“. Peter po dňoch zúfalstva a ničoty dostal opäť chuť do života, neustále na dievča spomínal. O niekoľko dní ju opäť stretol. V nasledujúcich dňoch boli ich stretnutia čoraz častejšie, ich vzťah sa prehlboval a zaľúbenosť bola čoraz intenzívnejšia. Peter a Lucia žili iba svojimi citmi a svojimi snami. Vedeli však, že je nad nimi hrozba Petrovho odchodu na front. Dohodli sa, že nebudú naň myslieť. Cítili k sebe veľkú lásku, ktorá ich svojou silou prekvapovala, dokonca nevedeli ani vypovedať, prečo sa milujú.

Vo veľkonočnom týždni mala ich láska vyvrcholiť. Dohodli sa, že na Veľký piatok zájdu do Chrámu sv. Gerváza, aby sa oddali jeden druhému a vypočuli si krásnu hudbu. Opäť začne bombardovanie Paríža. Peter a Lucia sa k sebe túlia v chráme a „vtom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier“. Peter a Lucia umierajú.

Peter Aubier - mladý, inteligentný, priateľský, trpezlivý, 18-ročný chlapec, ktorý vo svojom najkrajšom veku – v detstve spoznal, čo je to vojna. Napriek tomu, že okolo neho zúri vojna dokázal sa zaľúbiť do dievčaťa menom Lucia. Pretože je mladý nevenuje veľkú pozornosť vojne, ale Lucii, ktorú nadovšetko ľúbi a r zhodne sa s ňou oženiť.

Lucia - mladé, nadané, šikovné, citlivé, skromné dievča, ktoré má talent na maľovanie (obrazov – gýčov, portrétov). Tak ako Peter ľúbi ju, ľúbi aj ona Petra. Nepochybujú o svojej láske. Navzájom sú si oporou a celým svetom.

Erich Maria Remargue – NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO

Paul je už rok vo vojne, keď sa príbeh začína. Predstavuje sa v okamihu, kedy jeho jednotka po návrate z boja oddychuje na pokojnom úseku za frontom. Rozpráva príhody z desaťtýždňového výcviku plného šikanovania pod vedením tyranského desiatnika Himmelstossa, budovania zákopov na západnom fronte i prvé bojové stretnutia.

Do kompánie sa dostal aj s niektorými svojimi spolužiakmi. Medzi vojakmi sa vyvinulo pevné priateľstvo na život a na smrť.

Paulov spolužiak Kemmerich je v nemocnici, má amputované obe nohy a umiera. Paul neskôr navštívi jeho matku a klame, že jej syn zomrel rýchlou a bezbolestnou smrťou.

Vojaci sa dostávajú na front, tu zažívajú nepredstaviteľné hrôzy. Na front prichádza aj Himmelstoss. Tjaden a Kropp sa s ním pohádajú a dostanú 3 dni basy. Himmelstoss má na fronte strach... Bojovať na front šli v lete, vracajú sa v neskorú jeseň a zo 150 vojakov ostalo 32. Westhus zomrel na zásah do chrbta. Paul sa pomerí s Himmelstossom, lebo vidí ako pomáha niesť Westhusa. Počas oddychu sa Paul, Kropp, Leer a Tjaden zoznámia s troma francúzskymi dievčatami, opijú Tjadena a ostatní traja strávia s dievčatami noc.

Paul dostane po dvoch rokoch dovolenku a cestuje domov. Dozvedá sa, že je jeho matka chorá a otec tvrdo pracuje, aby zarobil na operáciu. Zisťuje, že ľudia v Nemecku vôbec netušia, aká je vojna strašná, ale ani on sám o nej nechce hovoriť. Jeho izba a knihy sú mu cudzie, má obavy že keď sa vráti domov nastálo, nebude sa vedieť zaradiť do života, už sa teší späť-na kamarátov.

Po dovolenke sa hneď nevracia na front. Skamaráti sa s ruskými zajatcami, úprimne ich ľutuje. Neskôr sa prihlási na prieskum, stratí sa a prvýkrát zabije vojaka vlastnými rukami.Vojak pri ňom umiera a Paul má výčitky. Tie pomaly vyprchajú, keď ho nájdu jeho kamaráti. Spolu s Kroppom strážia francúzsku dedinu a obaja sú ranení. Dostávajú sa do lazaretu, Paul sa vylieči, ale Kropp príde o nohu. Po čase sa dozvedáme, že Detering dezertoval. Nemeckí vojaci už vedia, že vojnu prehrajú, s napätím čakajú na koniec. Kat je ranený do holene, Paul ho odnesie k sanitárom, ale tí konštatujú smrť. Paul im sprvu neverí, ale potom si všimne, že Kata zasiahla črepina do hlavy, keď ho niesol.

Nakoniec sa dozvedáme, že Paul zomrel v októbri 1918 ako posledný zo skupiny v pokojný deň, keď sa správa z frontu obmedzila iba na slová: Na západe nič nového...

Tým, že zomrel ku koncu vojny, bola jeho smrť absolútne zbytočná.

Paul Bäumer - hlavná postava, rozprávač. Pochádzal z chudobnej nemeckej rodiny. Keď spolu so svojimi spolužiakmi narukoval na vojnu, mal iba 18 rokov. Je citlivý, priateľský, pomáha ostatným. Do vojny šiel, lebo veril, že ide brániť svoju vlasť, ale rýchlo stráca svoje ideály. Priznáva, že keď idú vojaci na front, menia sa na krvilačné beštie a zabíjajú, len aby sami prežili. Počas odpočinku v tábore spolu s kamarátmi uvažuje o tom, pre koho je vlastne vojna prospešná, že oni k svojim vojnovým nepriateľom nepociťujú nenávisť, a takisto sa zamýšľajú nad tým, čo budú robiť po vojne. Bojí sa o svoju budúcnosť, vie, že ostane vojnou navždy poznačený, cíti sa stratený.

Ernest Hamingway – ZBOHOM ZBRANIAM

Fredericko Henry bol mladý Američan, poručík v službách Talianska. Koncom leta toho roku bol na dovolenke. Po návrate ho jeho priateľ Rinaldi zoznámil so svojou priateľkou Catherine. Hneď pri ich zoznámení sa dali vycítiť, že Catherine Henryho neberie ako Rinaldiho, ale že je pre ňu niečo viac. Henry za ňou začal chodiť častejšie až do sa do nej zaľúbil. O niekoľko dní Henry spolu s ďalšími vojakmi odošli ku Plave, kde mal byť útok. Tu bol zranený. Najprv ho zobrali do poľného lazaretu, neskôr ho previezli do Milána na operáciu, kde bola nová nemocnica. O pár dní sem prišla pracovať Catherine. Brala všetky nočné služby, len aby boli čo najviac spolu. Keď Catherine otehotnela, Henry už vedel celkom dobre chodiť. Chceli ísť spolu na dovolenku, ale nevydarilo sa im to. Catherine síce odišla, ale Henry dostal žltačku a keďže sestra Van Campenová našla u neho veľa fliaš od alkoholu, prišiel o dovolenku aj o kúpeľnú liečbu. Po návrate na front bol zaradený do Bainsizzu a odtiaľ mal prejsť do Poedenone s troma sanitárnymi autami. Po ceste sa zaradili do veľkej kolóny. Henry našiel vedľajšiu cestu. Prišli k sedliackemu domu, najedli sa a chceli ísť ďalej, ale jedno auto sa im zaborilo do blata, a nevedeli ho vytiahnuť. Tak išli pešo. Pri moste museli byť opatrný, pretože tam boli Taliani a jedného z nich aj zastrelili. Ostali traja, jeden sa vzdal. Oni dvaja prešli v noci popri moste a zaradili sa do veľkého zástupu vojakov. Peišli k policajtom, ktorí si vybrali aj Henryho a chceli ho zastreliť. On sa nedal a utiekol- dezertoval z armády. Vlakom išiel do Milána, ale Catherine tam nebola. Odišiel za ňou do Stresy. Tu sa ubytovali v hotely. V jednu noc prišiel barman a povedal Henrymu, že ráno ho chcú zatknúť. S Catherine sa odplavili na člne do Švajčiarska. Plavili sa 35 km celú noc. Tu boli veľmi šťastní. Najprv bývali v drevenom domčeku a na jar odišli do hotela. V jednu noc prišli na Catherine bolesti. Odviezli ju do nemocnice a bolesti mala celý deň. Jej pôrod bol veľmi ťažký a lekári museli pristúpiť na cisársky rez. Dieťa sa však narodilo mŕtve a Catherine po dlhom krvácaní zomrela.

Frederick Henry - Americký dôstojník, ktorý sa dobrovoľne prihlási do talianskej armády k ambulančnej jednotke.(šofér). Jeho poslanie vo vojne je neurčité, bezperspektívne. Henry si svoje vojenské remeslo vykonáva v neustálom presvedčení, že táto vojna nemá s ním nič spoločného, nevidí sa mu nebezpečnejšou než vojna v kine. A tak odpoveď na otázku, prečo Henry prišiel dobrovoľne bojovať do Talianska, veľmi výstižne charakterizuje rovinu Hamingwayovského rozprávania: „Nie vždy je na všetko vysvetlenie. Neviem, nemal som rozum. “Je veľmi odvážny a priateľský, má mnoho známych.. Z osamelosti uprostred cudzieho, nepochopiteľného sveta ho vyslobodzuje náhodná známosť s Catherine. Na konci diela sa Frederik rozhodne zabudnúť na vojnu, čo je výsledkom jeho dozrievajúcej skúsenosti:“ Uzavrel som separátny mier.“

Catherine Barkleyová – anglická ošetrovateľka, ktorá sa v Taliansku zoznámi s Frederikom Henrym. Spočiatku ho navonok odmieta, no postupne mu sama vyjadruje svoju lásku a náklonnosť. K Henrymu je priama, otvorená a je mu celý čas oddaná. Je rozumná, vie si zachovať chladnú hlavu v komplikovaných situáciách. Keď Henry odchádza na front, je odhodlaná sama sa postarať o seba i dieťa, ktoré čaká. Kvôli Henrymu sa vzdá svojej práce a priateľky , aby s ním mohla utiecť do Švajčiarska. Pred smrťou sa zachová veľmi odvážne, nebojí sa jej.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Henri Barbusse


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu