Výrazné ženské postavy v dielach slovenskej a svetovej literatúry: A. Karenina, Sophiina voľba, Pygmalion

Výrazné ženské postavy v dielach slovenskej a svetovej literatúry: A. Karenina, Sophiina voľba, Pygmalion- zaradiť autorov k literárnemu obd., analýza diel, charakteristika postáv, porovnať ich zmýšľanie, spoločenské postavenie a jeho obraz v dielach

Žena je večnou inšpiráciou pre autorov, je múzou pre básnikov. V histórii sa stretávame s množstvom románov i básní, v ktorých sa autori inšpirovali ženou.

Grécka dráma: Sofokles: Antigona

• Výraznou ženskou postavou je Antigona, koná z vlastnej vôle a presvedčenia, odmieta poslúchnuť kráľa, ktorý nechce pochovať jej brat, ktorý zahynul v boji. Nedá sa zastrašiť ani vlastnou smrťou a urobí to, čo pokladá za správne. Svoj osud ukončí hrdo – v hrobke spácha samovraždu obesením sa na šál.

Humanizmus a renesancia

Anglická dráma Júlia a Rómeo : Shakespeare

• Dve znepriatelené rodiny: Cappuletovci a Montecchiovci: predstavitelia Júlia a Rómeo,
• Júlia sa rozhodne bojovať za svoju lásku a odmieta sa vydať za Parisa, ktorého jej vybral otec. Naschvál užije odvar, ktorý ju na 24 hodín uvedie do stavu bezvedomia, takže vyzerá ako mŕtva. Júliin brat Lorenzo má celú situáciu vysvetliť Rómeovi, no list, ktorý mu napísal sa k nemu nikdy nedostane. Ráno si všetci myslia, že Júlia zomrela, preto aj pre Rómea život stráca význam. Taktiež siahne po jede a v Júliinej hrobke ho vypije. Keď sa potom Júlia prebúdza, zisťuje tragickú skutočnosť a zabije sa jeho mečom.

Andrej Sládkovič: Marína

Obdobie: romantizmus

Žáner. Lyricko-epická báseň

je skladba, ktorá sa dá rozdeliť na dve časti:

1.) lyricko-epická – opis lásky k Maríne (Márii Pišlovej), príchod zvodcu (motýľa, neskôr hada)

2.) reflexívno-symbolická – úvahy, láska nadobúda spoločenský charakter (láska k vlasti)

Sládkovič tvrdil, že láska k žene muža posilňuje , Štúr ho za to kritizoval

Využíva anaforu: možno mi...

Napriek strate svojej lásky skladba končí optimisticky – básnikovi ostávajú spomienky a láska k vlasti. Uznáša sa na poslaní človeka, ktorým je zaplniť svoj život krásou. Sládkovič sa týmto považuje za básnika životného optimizmu.

Skladba je napísaná v 10-veršových strofách.

Božena Nemcová: Babička

Novela, romantizmus

spomienka na babičku, ktorá trávi posledné roky svojho života u dcéry a pomáha jej starať sa o deti a hospodárstvo, svojimi múdrymi radami si získa i kňažnú;

v diele sa objavuje i tragická láska Víktorky, ktorá narušuje idylický život na vidieku; pomätená hodí svoje dieťa do rieky, pretože jej milenec nežije

babička je zidealizovaná postava, stelesňuje životadarnú silu a energiu ľudu, harmonická osobnosť, ideál ľudstva

„Kto u mňa neprijme chlieb a soľ, ten nie je hoden, aby som mu stoličku ponúkla" – nepokorí sa pred panstvom, ukazuje svoju múdru životnú filozofiu

Realizmus

O. Hviezdoslav: Hájnikova žena

Lyricko-epická skladba, jambický verš

Hájnikova zidealizovaná žena Hanka Čajková,

Podobnosť s rozprávkou: boj dobra a zla, dobro víťazí;

Príbeh lásky a tragédie trojice mladých ľudí: Hana, Michal Čajka – jej muž, zeman Viláni – ako sok;

Dej je založený na kontraste dvoch svetov a to „sveta chalúp“ a ,,sveta kaštieľov“, to znamená, že autor postavil proti sebe ľud a pánov – opäť rieši problém zemianstva a útlaku ľudu; zastáva sa obyčajných ľudí.

Terézia Vansová: Sirota Podhradských

príbeh meštiackej dievčiny Violy Podhradskej, ktorá svojou ženskosťou a mravnosťou prekonáva ľudské zlo navôkol a nachádza nakoniec životné šťastie (láska, očistenie otcovho mena).

Suchá ratolesť

Hlavná hrdina je na svoju dobu vzdelaná – navštevovala dievčenský ústav v Ba, krásna, vydala sa veľmi mladá, pretože sa chcela dostať do spoločnosti, čo sa jej však nesplnilo. Manžel na ňu nemá čas, angažuje sa v národných vecoach a venuje sa hospodárstvu; ona sa cíti zanedbávaná, a hoci sa stará o dcéru a chovanicu, nič to nemení na jej osamlosti. Vzrušenie a dobré spôsoby jej do života prinesie Rudopoľský; nakoniec však v sebe nájde odvahu a povie mujžovi, čo jej na ich vzťahu chýba; hranicu mravnosti by neprekročila,;

Kukučín: Dom v stráni

ZÁPLETKA: láska Katice a Nika – ľudí z dvoch rozdielnych spoločenských vrstiev, medzi ktorými je obrovská priepasť, preto sa aj rozídu. Vyvíja sa od zaľúbenia, cez prehĺbenie vzťahu, prechádza do vytriezvenia, roztržka sa napokon končí zmierením.

S. Timrava: Za koho ísť

Vyjadruje tu autorka kritický pohľad na slovenskú dedinu

Láska v jej podaní je bez ilúzií a sentimentu

S iróniou sa zameriava na psychické reakcie hrdinky a jej vnútorný svet

Vydajachtivá Lujza opovrhuje dedinou, vezme si za muža dedinského učiteľa Mišova – predstaviteľa vidieckej inteligencie

Ťapákovci

Jedna z najkritickejších poviedok slov. literatúry, kritika starého v nových časoch

Postavy sú psychologizované, sú dejiskom irónií:

• Iľa pracuje ako dedinská pôrodná babica, no sama nemá deti; snaží sa zmeniť život zaostalých Ťapákovcov,
• Anča pracuje šitím čepcov pre nevesty, no sama je už na vydaj stará (má okolo 30 rokov)

navonok je drsná a nesúhlasí s Iľou; vo vnútri je však citlivá a možno podobná Ili

• Iľa „kráľovná“ – energická, navonok panovačná; jediná aktívna postava
• Anča „zmija“ – jedovatá a zlobná, pretože je mrzáčka (ochorela na lámku)

Tajovský: Mamka Pôstková

je sociálna poviedka opisujúca ťažký život čestnej, statočnej a pracovitej 65-ročnej dedinčanky.

• Mamka Pôstková kontrastná postava: fyzicky slabá ↔ morálne silná žena

Statky – zmätky

je sociálno-realistická dráma kritizujúca honbu za majetkom, lakomosť, chamtivosť a neveru. Názov drámy (s

vypusteným slovesom – elipsa) naznačuje hlavnú myšlienku diela: statky, majetok sú príčinami zmätkov

v medziľudských vzťahoch troch rodín

Dej je rámcovaný Vianocami, trvá jeden rok. Zuzka sa z tichej a ústupčivej dievčiny mení na vyspelú ženu, ktorá

odmieta Ďurka prosiaceho o druhu šancu a volí si cestu samostatne vychovávajúcej matky ich dieťaťa.

Ľudmila Podjavorinská: Žena

je spoločenská novela, obraz jedného z najkrajších ženských typov slovenskej literatúry Ivy Zaťkovej.

• Iva Zaťkova múdra, obratná, citlivá, len navonok tvrdá žena, ale v hĺbke srdca citlivá a vnímavá; život berie taký, aký je
• Štefan Zaťko povaľač a slaboch, pod Iviným cieľavedomým vplyvom sa mení k dobrému, uvedomuje si svoju zodpovednosť voči rodine

Svetový realizmus – Francúzska literatúra – Guy de Maupassant – Guľôčka

Prostitútka, ktorá má ale dobré srdce. Cestuje v dostavníku s ľuďmi, ktorí vedia, čím sa živí a pohŕdajú ňou. Keď je dostavník napadnutý vojakmi, Guľôčka sa obetuje a uspokojí ich potreby, čím celú spoločnosť zachráni. Vo chvíľach jej rozhodovania sú ku nej všetci milí. Akonáhle sa však dostavník opäť pohne, chovajú sa všetci tak, ako keby im ani nikdy nebola zachránila život. Opäť ňou pohŕdajú.

Lev Nikolajevič Tolstoj: Anna Karenina

Motív nevernej ženy bojujúcej za emancipáciu v nevhodnej dobe - nezrelej

Jej muž vidí zmysel života v kariére, ona sa mu pomstí tým, že mu je neverná; pretože sa netají svojím vzťahom na verejnosti, pobúri cársku spoločnosť

Anna bojuje za emancipáciu v čase, keď spoločnosť nie je na to pripravená, opovrhuje ňou a ona ten tlak neunesie; jej postava predstavuje vzburu proti pokryteckej spoločnosti

Udalosti sa však obrátia proti nej: spoločnosť pred ňou zatvorí dvere, nie však pred jej priateľom, s Vronským čaká dieťa – nádej že sa všetko skončí dobre, nakoniec o dieťa príde a spácha samovraždu

Moralizmus: zúfalstvo doženie Annu k samovražde, nepochopenie okolia,

Psychologizmus: sme svedkami toho, čo sa odohráva v Anninom vnútornom svete a čo ju dovedie k samovražde

Charlotte Brontë: JANA EYROVÁ

je romanticko-realistický román s autobiografickými črtami. Zobrazuje príbeh siroty Jany Eyrovej, jej lásku

i životné prekážky.

Jana predstavuje zdanlivo útlu, slabú a nežnú bytosť, avšak zároveň ženu, ktorá má sen o osamostatnení a vymanení sa z mužského područia; prestavuje mravnú čistotou a silu, ženu, ktorá podriadi svoje túžby a bolesti zdravému rozumu

• Jana Eyrová sirota, neskôr pracuje ako guvernantka u pána Rochestra a zamiluje sa do neho, po smrti jeho ženy pri požiari sa zoberú

Na vtedajšie pomery pokrokový román: zobrazuje pokrokovú mladú ohnivú ženu, zobrazuje aj prvky realistické – postavy nie sú ideálne, romantizmus: hlavná hrdinka sa vzbúri proti nespravodlivosti

Slovenská medzivojnová próza – Milo Urban – Živý bič

Ilčička – vdova, pracovitá, bola to dobrá matka, ktorá žila len pre svojho syna, zároveň však bola tvrdá a nepoddajná. Hoci nechcela o svojho syna prísť, nedovolila mu neísť na vojnu, aby ho nepovažovali za zbabelca. O syna príde, s týmto faktom sa nevie zmieriť, nenávidí pánov,v závere sa pometie

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

Jula - Malé dievča s utrápenými očami,skromná, tichá, pokorná , má postihnutú pravú ruku, od pleca až po lakeť vyschnutú. Keď Jula svojim trom sestrám povedala, že sa bude vydávať, zbili ju a Jozefovi vyčítali, že si ju berie iba zo súcitu a že je len mrzáčka. Nechceli aby sa vydala, lebo Jula bývala s nimi v dome, riadila celú chalupu a starala sa im o deti. A preto si Jula celý život myslela, že sa nevydá. Myslela si, že je na svete len preto, aby slúžila svojmu okoliu. Kaď sa stala Makovou ženou, splnil sa jej sen, sen nesplniteľný. V manželstve sa mu snažila vyhovieť, obskakovala ho, slúžila mu. Všade cítiť jej pokoru, ale aj bojazlivosť. Jozefovi lásku dávala, avšak od neho sa lásky Jule nedostávalo. Za krivdu sa oplácala dobrom. Jozef jej celý život nevedel prejaviť svoju lásku, a preto aj predčasne umiera pri pôrode svojho druhého dieťaťa Jula je v románe vykreslená veľmi realisticky. Je to jedna z najkrajších ženských postáv v slovenskej literatúre. Cítime tu motív inovati, je to paralela s jej smrťou.

Próza natualizmu – František Švantner - Nevesta hôľ

Zuna – Liborova detská láska, ktorú celá dedina odsudzuje, lebo si myslia, že je pobehlica. Jediný Tavo vie, že je to čistá, nepoškvrnená bytosť. Je to poloreálna, polomýtická postava, stelesňuje živelnosť, silu a krásu horskej prírody. Najprv je reálna a potom splynie s prírodou. Jej matku znásilnili traja vojaci a od nich počala Zunu. Nemá rada nästojčivosť (Libor na ňu nalieha a chce si ju privlastniť). Je neprístupná, nepolapiteľná – ako príroda.

Margita Figuli – Tri gaštanové kone

Magdaléna – miluje Petra, no vie, že sa nemôžu vziať, sľubuje mu, že ostane verná tri roky, pokým sa pre ňu nevráti na troch gaštanových koňoch. Po návrate Magdalény domov však na ňu čaká Zápotočný, ktorý ju znásilní a Magdaléna s ním otehotnie, čo ju prinúti vziať si ho. Porodí predčasne, dieťa im zomrie a Magdaléna chradne. Jano si uvedomuje, že tento vzťah bol vynútený, svoju zlosť si vyvŕšuje na Magdaléne a koňoch, ktoré symbolizujú jej lásku k Petrovi. Napriek tomu, že sa pre ňu Peter vracia, odmieta dodržať svoj sľub, lebo je vydatá. Svoje šťastie nachádzajú až po Zápotočného smrti, kedy sa v tichosti vezmú a Peter si ju odnesie do Turca.

Svetový naturalizmus: Emil Zola: Nana

Nana príbeh peknej dievčiny, ktorá sa vplyvom spoločnosti stala prostitútkou

téma: odhalenie vysokých vrstiev parížskej spoločnosti

 idea: Človek ovládaný pudmi sa stáva posadnutým a úplne zabúda na všetko ostatné: česť, rodinu, majetok, ...

 jazyk: najtvrdšie slová, vulgarizmy

 odsudzuje neveru, pudovosť, zvrhlosť a túžbu po bohatstve, odhaľuje najšokujúcejšie fakty o spoločnosti, poukazuje na hnilobný proces ľudstva vyvolaný nízkymi mravmi

dráma: Ivan Stodola: Bačova žena

• Zložitý psychologický konflikt – ťažký vnútorný zápas, pripomína antickú tragédiu, kritika spoločnosti

Hl. postavou je Eva Muranicová: žena dvoch mužov, prvého „ stratila“ po tom, čo išiel za prácou do Ameriky, vydala sa druhýkrát, stará sa o dvoch synov, nerozumie si s Ondrejovou matkou, jej prvou svokrou, ktorá verí, že syn žije, jej druhého syna považuje za panharta a jeho otca za zlého človeka.

Ondrej sa však predsa vráti a ona sa nevie rozhodnúť, s ktorým z nich zostať žiť. Spoločenské problémy a vnútorný psychologický boj ju dohnali ku samovražde. Milujte mi moje deťúrence, teraz ma už obidvaja máte.“, lebo nevidí iné východisko a keď jej vzali synov, ostala sama.

Barč Ivan: Matka

Žáner: dráma, expresionizmus; slov. medzivojnová literatúra

Materinská láska, obeta, bratovražda

Hl. postava je vdova Anna Pavlíčková – matka, muž zahynul pri banskom výbuchu, stará sa o dvoch synov; má zvláštnu vlastnosť, dokáže predvídať budúcnosť, má predstavy. Aj pred nešťastím pri ktorom zahynul jej manžel cítila, že sa dačo stane, ale všetci ju vysmiali a muž šiel do roboty, aj keď ho odhovárala. Teraz má vidiny, že jeden brat zabije druhého. Dráma sa odohráva v jednej uzavretej miestnosti, postavy sú zovreté osudom. Tajomne pôsobia matkine predtuchy a vízie. Hra obsahuje významný prvok fatalizmu (niečo, čo sa deje z moci vyššej a zmení náš osud).

Dedina jej nerozumie, myslí si o nej, že je bláznivá a že nemá oboch svojich synov rovnako rada. Ona je však silná osobnosť a dokáže sa povzniesť nad verejnú mienku. Obetuje sa, aby zabránila bratovražde.

Rudolf Jašík: Námestie sv. Alžbety

Žáner. román

Autor dielo uvádza mottom :“Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do hrobu.“ Už tento citát prezrádza, že ideovo – tematickým ťažiskom diela je LÁSKA. V tomto prípade ide o lásku medzi osemnásťročným Igorom Hamarom a židovským dievčaťom Evou Weimannovou, ktorá sa však nemohla naplniť pre neľudskosť fašizmu.

 Približuje osudy židovského obyvateľstva u nás v čase ich prenasledovania, transportov, zabíjania – v čase fašizmu.

• Tragická láska dvoch mladých ľudí, chamtivosť doby, fanatizmus vojny, autor využíva metaforu, priamu i nepriamu reč na vykreslenie charakteru postáv a ich pocitov
• Láska nemá šancu, Eva je zastrelená fašistami;

Alfonz Debnár: Sklený vrch

Psychologický román písaný formou denníka, striedanie minulosti a prítomnosti. Názov Sklený vrch – symbol, hľadanie zmyslu života. Autor vykresľuje vnútorný svet ženy a jej vzťah k 3 mužom: baladické prvky ako v rozprávke, kde princ blúdi aby našiel šťastie

Ema Klassová prostredníctvom denníka sa snaží vyrovnať so svojou minulosťou, čiastočne zatajenou pred manželom. Jej výpoveď je akousi spoveďou, cez ktorú sa snaží nadobudnúť rovnováhu v súčasnosti. Sklený vrch je symbol nedosiahnuteľnosti a čistoty. Keď sa Eva zbaví ťarchy minulosti, dosiahne na vrchol vrchu. Baladickosť v románe je popretkávaná prítomnosťou, ktorú Eva vníma ako ťaživú a musí sa s ňou vyrovnať. Nakoniec zomiera, nehoda sa jej stane osudná, zomiera odhodlaná a vyrovnaná s minulosťou.

 Až potom jej muž čítaním denníka všetko pochopí a nájde svoju cestu k ľuďom.

americká literatúra po r. 1945: Wiliam Styron: Sophiina voľba

žáner: psychologický román,

téma: vplyv nacizmu na život jedinca;

Ako názov naznačuje, ide v románe o voľbu hlavnej hrdiny. Prvýkrát sa rozhoduje, či sa zapojiť do organizovaného odboja v Poľsku, odmieta. Druhá voľba má kľúčový význam pre jej celoživotnú tramu. Postaví ju pred ňu nemecký doktor v koncentráku, keď je nútená vybrať zo svojich dvoch detí – dcéra a syna, koho pošle na smrť, aby zachránila druhé dieťa a seba. Rozhodne sa nechať si syna, lebo si myslí, že má väčšiu šancu prežiť. Tretia voľba je rozhodnutím zviesť vrchného veliteľa osvietčimského tábora, ktorá tak chce zachrániť svojho syna. Tento pokus zlyhá a prehlbuje jej bezmocnosť a zanecháva stopy na jej duši. Záverečná voľba je jej pokusom zbaviť sa ťarchy života, pretože sa jej nepodarilo vyrovnať sa s minulosťou, preto si zvolí smrť spolu so svojim milencom .

Alberto Moravia: Rimanka

Žáner: psychologický román, neorealizmus

Rozprávačkou príbehu je hrdinka románu

Na historickom pozadí politického boja a fašistického odboja ide o psychologické vykreslenie postavy dievčaťa, ktoré vlastná matka núti stať sa prostitútkou, aby si zaistila ľahší život

• poslednou kvapkou, ktorá Adrianu k prostitúcii priviedla, bolo zistenie že domnelý snúbenec a milenec je už ženatý.

Adriana sa oslobodzuje a opúšťa svet, v ktorom sa ocitla až vďaka svojmu dieťaťu, ktoré jej dalo novú silu a nádej. Adriana v závere románu pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť.

Súčasná próza

Waris Dirie: Púštny kvet

• Neuveriteľný príbeh so skutočnosti

Hlavnou hrdinkou je známa topmodelka, ktorá rozpráva svetu svoj príbeh o ceste zo Somálska, kde ju rodina podrobila obriezke až na svetové móla

• Jej životný osud ju nezlomil a rozhodla sa bojovať za práva žien na sexualitu
• Prácu modelky ukončila, aby sa venovala tomuto problému a oboznámila s ním svet okolo seba.
• Stala sa veľvyslankyňou OSN v boji proti ženskej obriezke a založila fond na pomoc proti tomuto rituálu, ktorý sa využíva na výstavbu nemocníc a škôl v Somálsku