Literárna moderna

Literárna moderna 

Svetová moderna: Koniec 19. St. je v znamení veľkých zmien, ústiacich do chaosu a dezorientácie. Vznikajú sociálne problémy, pesimizmus a beznádej. Spoločenská situácia sa odrazila aj v literatúre. Nové umelecké smery sú výrazom hľadania nových ciest v umení prostredníctvom slobody jednotlivca. Parnasizmus- francúzsky lit. Smer, ktorý sa snažil o dokonalú krásu lit. Diela. Umenie si musí postačiť samo osebe. Za ideál krásy pokladali antickú lit. Impresionizmus- umelecký smer ktorý sa snažil zachytiť okamžitý dojem. Názov smeru je odvodený od názvu obrazu Clauda Moneta Dojem, východ slnka. Vyjadruje bezprostrednosť a spontánnosť. Prejavuje sa hlavne v lyrike. Symbolizmus- Základným výrazovým prostriedkom sa v lit. Stalo nepriame pomenovanie- symbol, ktorý slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu (napr. srdce- láska, holubica- mier...). V lit. Sa prejavoval prenášaním významu. Dekadencia- pohŕdala dobovou meštianskou kultúrou a jej tradíciami. Siahala k tabuizovaným témam- erotika, morbidita, neúctivý vzťah k Bohu a oslava Satana. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Charles Baudelaire (fra): Kvety zla, Mrcina, Malé básne v próze
• Paul Verlaine (fra): Bádnické umenie, Saturnské básne, Galantné slávnosti, Múdrosť
• Jean Arthur Rimbaud (fra): Pobyt v pekle, Iluminácie
• Walt Whitman (USA): Steblá trávy

► Slovenská lit. Moderna: Začiatok 20. Storočia znamenal pre Rakúsko- Uhorsko a konkrétne pre Slovensko rozvoj priemyslu a hospodárstva, avšak zhoršoval životné podmienky slovenských roľníkov. Zbedačený ľud sa začal masovo vysťahovávať za prácou do Ameriky, Austrálie a pod. Vypuknutie prvej svetovej vojny znamenalo zhoršenie podmienok pre rozvoj hospodárstva. Mladí básnici pochopili modernosť ako nový vzťah k tradícii národnej literatúry, lebo ju nielen prekonávali novými umeleckými postupmi, ale hlavne ju neodvrhovali. Opisovali stavy vlastného vnútra, citové túžby. Svoju tvorbu uverejňovali v časopisoch Prúdy, Dennica atď. Písali ju pod vplyvom slovenských romantikov i francúzskych prekliatych básnikov: Baudelaira, Verlaina, Rimbauda. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Ivan Krasko (slo): Nox et soliduto (Noc a samota), Verše, Otcova roľa
• Janko Jesenský (slo): Verše, Zo zajatia, Verše II., Po búrkach, Proti noci, Na zlobu dňa, Malomestské rozprávky, Pani Rafiková, Bozk, Otroci, Koniec lásky, Slovo lásky, Demokrati

► Prekliati básnici: Najvýznamnejšími predstaviteľmi nových smerov sú tzv. prekliati básnici. Kritizujú dobovú spoločnosť, kladú dôraz na vlastné a nezvyčajné skúsenosti.

► Charles Baudelaire: položil základy európskeho symbolizmu. Kritizoval hlúpu meštiansku spoločnosť doby, nenávidel ju, búril sa proti nej. Pretože Baudelaire nenašiel v osobnom živote a spoločnosti svojich čias uspokojenie, priklonil sa k pesimizmu. Narodil sa v úradníckej rodine. Nedokončil stredoškolské štúdiá. Počas revolúcie bojoval na barikádach v Paríži. Jeho spisovateľské začiatky sú spojené s romantizmom.

► Paul Varlaine: Predstaviteľ symbolizmu. Žil bohémskym životom, túlal sa spolu s Rimbaudom Európou, pričom opustil kvôli nemu manželku a novonarodené dieťa. Pri jednej z hádok Verlaine Rimbauda postreli a bol na dva roky uväznený.

► Jean Arthur Rimbaud: Najčítanejší autor z prekliatych básnikov. Ako malého ho považovali za geniálne dieťa. Bol veľmi tvrdohlavý a dva krát utiekol z domu. Po incidente s Verlainom bol znechutený literatúrou a skúšal rôzne zamestnania v Indii, Egypte a Habeši. Ťažko chorý sa vrátil do Francúzska, kde mu amputovali nohu a zomrel na gengrénu. Jeho tvorba je plná obrazných pomenovaní, metafor, zvukov a farieb. Jeho básne vychádzali iba v časopisoch.

►► Poznámky:

• Nihilizmus- myšlienkový smer vyjadrujúci presvedčenie, že nič na svete nemá absolútnu hodnotu alebo platnosť.
• Voluntarizmus- filozofický smer, pokladajúci vôľu za základnú zložku poznania, za najvyššiu podstatu bytia alebo za rozhodujúci základ vedomia, psychiky.
• V dejinách svetovej literatúry sa počet prekliatych básnikov voľne rozširuje o amerického spisovateľa E. A. Poea
• V dekadentnej lit. Dominoval subjektivizmus, individualizmus, pesimizmus. Autori spracovávali tému smrti, rozkladu, erotiky.

►►► Rozbor významných diel:

Mrcina: Je to báseň, v ktorej sa štíti miernych výrazov a ženu tu vykresľuje ako tú najohavnejšiu mrchu (či zdochlinu). Báseň sa začína oslovením akejsi ženy, s ktorou raz bol na prechádzke, a s ktorou na ceste uvidel odpornú mrcinu. Táto mrcina, ktorá kedysi dávno bola nádherným tvorom, teraz už páchla až natoľko, že aj žena, ktorá ju uvidela, hneď omdlievala. Vyvrcholenie básne je autorovo prirovnanie mrciny k žene. Aj keď teraz je nádherná ako anjel, potom bude vyzerať ako obyčajná zdochlina...

Otcova roľa: Autor opisuje pravdepodobne sám seba. Pripadá si ako tulák. V 1. strofe je lyrický opis prírody. Autor opisuje svoj rodný kraj, a ten je symbolom pôdy predkov. Má národný význam. Básnik si uvedomuje, že patrí k ľudu, ktorého život bol po stáročia plný bied a krutých krívd. Želá si vzburu proti dlhoročnému útlaku. V závere má básnik strach, aby sa doba poddaných nevrátila.