Román – charakteristika, druhy (Joyce, Dostojevskij, Puškin, Dreiser)

Román – charakteristika, druhy (Joyce, Dostojevskij, Puškin , Dreiser)

Román: je to veľká epická forma. Zaberá široký
okruh života, dlhé časové rozpätie. Objavuje sa tu kategória rozprávača, ktorý
nám podáva dej.

Romány môžu mať aj viac dielov: dilógia (2), trilógia (3), alebo
románový cyklus (epopeja).

• Romány sa delia jaj podľa deja. Pikareskný román. Jeho hrdina je ľudový šibal, tulák, ktorý putuje po miestach a zažíva dobrodružstvá.
• Psychologický román, dôležitá je tu zložka psychiky postáv.
• Antiromán, má svoj pôvod vo Francúzsku, snaží sa potlačiť základné znaky románu.
• Prvý slovenský román – Jozef Ignác Bajza – René mládenca príhody a skúsenosti.

Alexander Sergejevič Puškin ( 1799 - 1837) pochádzal zo šľachtickej rodiny, v detstve ho pestúnka vychovávala v ľudovom, národnom duchu. Mal manželku Natáliu Gončarovovú, o ktorú sa zaujímal aj cár. Za písanie proti nemu bol neskôr vyhnaný. Cár poslal za Puškinom d’Antesa, ktorý ho vyprovokoval k súboju, v ktorom Puškin zomrel. Natália potom odišla na Slovensko do Brodzian k svojej sestre.

Vo svojej tvorbe prešiel cez klasicizmus a romantizmus až k realizmu. Všetky diela tvoril v atmosfére cárskeho útlaku, preto majú prvky lásky k človeku a nenávisti k dobe. Začiatky jeho tvorby označujeme ako romantizmus Byronovho typu, ku ktorému sa však neskôr postavil kriticky (napríklad v diele Cigáni). Jeho najznámejšie diela: Eugen Onegin (veršovaný román), Kapitánova dcéra (historický román, v ktorom čerpá námet z Pugačovovho povstania, prejavuje v ňom vieru v človeka a ľudskosť), Boris Godunov (dráma), Belkinove povesti. Poetické diela: Dedina, Voľnosť, Čaadajevovci, Medený jazdec, Bachčisarajská fontána, Cigáni.

Eugen Onegin

Hlavné postavy: rodina Larynovcov, sestry Tatiana a Oľga, Lenskij, Onegin. Je to Puškinove najvýznamnejšie dielo, dostáva sa v ňom až k realizmu. Podarilo sa mu vytvoriť krásne postavy - hlavne dvoch mladých šľachticov - Onegina a Lenského. Obaja sú tzv. zbytoční ľudia, ktorí žijú len pre svoje záujmy a pre spoločnosť ešte nič nevykonali. Dej sa začína ich spoločným príchodom z cudziny na veľkostatok, kde sa stretli so susedmi Larynovcami. Tí mali dve dcéry - melancholickú Tatianu a spoločenskú, veselú Oľgu. Do nej sa zaľúbil Lenskij. Tatiana sa zaľúbila do Onegina a svoje city mu vyjadrila v liste (jedna z najznámejších častí knihy). Onegin ju však odmietol. Neskôr, na plese, ktorý usporiadali Larynovci na Oľgine narodeniny, začal Onegin dvoriť Oľge. Lenskij ho preto vyzval na súboj, v ktorom sám zomrel. Onegin potom odišiel do cudziny a Tatiana sa z nešťastnej lásky vydala za staršieho dôstojníka Gremina (žili v Moskve). Raz, keď sa Onegin z cudziny vrátil, stretol sa s Tatianou na plese. Z Tatiany už bola krásna a vysoko postavená žena. Onegin sa vtedy znovu zaľúbil, ale Tatiana bola Greminovi verná.

Boris Godunov

Dráma, v ktorej autor využíva historickú tému a čerpá z tzv. ruských bylín. Vyzdvihuje tu úlohu ľudu, rozoberá problém následníctva. Následníka trónu Dmitrija dal Godunov zavraždiť a stal sa tak následníkom trónu. Jeden mních o tom vedel, preto sa prezliekol za Dmitrija (Dmitrij Samozvanec). Celé dielo vyznieva ako polemika s dekabristami, ktorí s ľudom nepočítali.

James Joyce (1882 Dublin - 1941 Zürich) patril do skupiny mladých spisovateľov žijúcich po 1. svetovej vojne, ktorí chceli veriť v niečo iné ako bol pokrok; vojna otriasla ich vierou v ľudí a bolo pre nich ťažké veriť v budúcnosť, keď vedecký pokrok vo vojne znamenal skazu.

Joyce bol Ír, vychovaný bol v jezuitskom kolégiu (kláštornej škole). Študoval na lekárskej fakulte, ale pre literárne záujmy ju nedokončil. V roku 1902 odišiel do Paríža, neskôr aj do Terstu a Zürichu; živil sa tam ako učiteľ angličtiny v jazykových školách. Hoci žil dlhý čas v cudzine, Írsko bolo preňho stále dôležitou umeleckou inšpiráciou. Trpel na ťažkú očnú chorobu, vďaka čomu mal dobre vyvinutý zmysel pre akustickú stránku jazyka. V čase, keď mu zlyhal zrak, sa sústredil na zvukovú stránku slov a nerešpektoval gramatické pravidlá výstavby vety. Jeho umelecký jazyk sa vyznačuje množstvom novotvarov a cudzích slov z viac ako 40 jazykov; jeho diela sú preto veľmi ťažko preložiteľné.

Zbierkou Komorná hudba (1907) sa predstavil ako básnik a prejavil v nej schopnosť pre dobrú zvukovú výstavbu verša. V próze sa spočiatku prebíjal pomerne ťažko. Jeho prvá kniha poviedok Dublinčania (1914) vyvolala veľký rozruch v meštiackych kruhoch dublinskej spoločnosti pre kritický obraz života v tomto meste. Ďalšími známymi románmi sú Portrét mladého umelca (1916), Odysseus (Ulysses; 1922) a Finneganovo prebúdzanie (1922 - 1939; v tomto diele vystupňoval svoje experimentovanie).

Dublinčania

Zbierka obsahuje realisticky až naturalisticky podané príbehy zo života prostých Dublinčanov, ktoré sú plné lyrizmu a symboliky (jeseň, súmrak, temné farby). Nachádzajú sa tu aj portréty jednotlivcov, ktorí sú chytení do vlastnej pasce. Joyce v zbierke často zobrazuje kontrast medzi fantáziou a životnou realitou. Poviedky tematicky pokrývajú detstvo, mládenectvo, dospelosť a spoločenský život. Jednotiacim prvkom je paralýza postáv a ich márne úsilie uniknúť zo začarovaného kruhu. Rozprávanie príbehu sa začína „in medias res“, atmosféru autor vôbec nenavodzuje. Cez iróniu a sarkazmus preniká do diela autorov súcit s hrdinami.

Portrét mladého umelca

Autor tu využíva asociatívnu metódu (voľné rozprávanie na základe snových prvkov). Alegorickou formou podáva obraz celého ľudského rodu podľa antického mýtu Daidalos a Ikaros; rozoberá problém hriechu, náboženstva a ateizmu, predkladá večný rozpor medzi materiálnom a duchovnom a medzi svetom a umením.

Ústrednou témou je rozoberanie vývinu ľudského vedomia a svedomia na postave Stephena Dedalusa. Autor sleduje jeho psychologický, mravný a názorový vývin od útleho detstva až po sformovanie do zložitej osobnosti počas vysokej školy. Ako Daidalos, aj on chce vzlietnuť zo sveta prízemnosti, pretvárky a chvíľkových opojení k vyšším métam, ktoré predstavuje umenie. Zmieta sa v pochybnostiach, hľadá, váha a osciluje medzi Bohom, ženou a službou národu, aby nakoniec pochopil, že jeho údelom je samota.

Odysseus

Týmto dielom vzbudil Joyce najväčšiu pozornosť. Sujet (dej) diela je jednoduchý - ide o príbeh dvoch Írov z meštiackeho prostredia (Stephen Dedalus a Leopold Bloom) počas jedného dňa v Dubline. Autor utvára ironickú paralelu medzi zážitkami dvoch mužov a Homérovou Odyseou. Ako starogrécky hrdina putuje Bloom z miesta na miesto a prežíva samé nehrdinské dobrodružstvá. Stephen tu predstavuje Telemacha, Leopold Odysea a jeho žena Penelopu.

Joyce tu vytvoril nový spôsob písania. Predstavuje myšlienky a pocity v nepretržitom toku a úplne rozbíja staršiu formu rozprávania - vedľa seba kladie naturalistické motívy a surové a symbolické tematické zložky. Najviac virtuozity prejavil v štylistických postupoch. Uplatnil časové presuny, techniku vnútorného monológu a prúdu vedomia, pre ktoré našiel aj adekvátne jazykové vyjadrenie. Pokúša sa zachytiť myšlienkové procesy skôr, než sa myšlienka sformuje do vety.

Theodore Dreiser (1871 - 1945) bol americký prozaik, dramatik a novinár. Vyšiel z tradícii kritického realizmu., jeho názory ovplyvnila aj darwinova teória prirodzeného výberu a učenie Emila Zolu - zakladateľa naturalizmu. V začiatkoch písal na základe filozofie pesimistického determinizmu a naturalistickou metódou. Narodil sa v meste Terra Haut (v štáte Indiana) ako predposledný z 13 detí drobného pletiara nemeckého pôvodu. Jeho rodičia boli hlboko kresťansky založení, čo ho neskôr viedlo proti náboženstvu a ortodoxnosti. Rodina žila v biede a musela sa sťahovať za prácou (v rámci Indiany). Dreiser pracoval ako robotník a neskôr ako reportér časopisu Globe. Ako novinár pôsobil do roku 1911, zomrel v roku 1945 v Hollywoode.

Jeho prvotinou je román Sestra Carrie (1900), ktorý v čase vydania spôsobil veľký rozruch, kritika ho ostro odsúdila a nakoniec musel byť stiahnutý z predaja. Ďalšími známymi dielami sú Jennie Gerhardtová (1911) a Americká tragédia (1925).

Sestra Carrie

Hlavná hrdinka, Carrie Meeberová, prichádza z vidieka do veľkomesta za vidinou bohatstva a úspechu. Dosiahne hereckú slávu, ale cena za kariéru je príliš vysoká - vedie síce úspešný, ale citovo prázdny život. Dreiser v tomto románe porušil konvencie vtedajšej morálky - jeho „nemravná“ hrdinka zostala nielen nepotrestaná, ale splnili sa jej aj túžby (stala sa herečkou). Román znamená vpád naturalizmu do americkej tvorby a začiatok novej epochy americkej literatúry.

Jennie Gerhardtová

Je to príbeh dievčaťa, ktoré chudoba privedie až k nelegálnemu vzťahu. Postupne sa stáva obeťou dobre situovaných mužov - najskôr ju zvedie senátor Brander a po jeho smrti si z nej fabrikársky syn Lester urobí milenku. Jennie sa im podvolí, aby finančne zabezpečila svoju rodinu. Na rozdiel od Carrie z predchádzajúceho románu žije bohatým duševným životom a má vyššie morálne zásady než väčšina žien vyššej americkej spoločnosti (v tom spočíva irónia jej príbehu). Dreiser týmto románom hlboko zasiahol pokojnú hladinu svedomia vtedajšej strednej vrstvy.

Americká tragédia

Dreiser napísal toto dielo na základe skutočnej udalosti, ktorá sa stala v New Yorku (Chester Gillette utopil svoju milenku, pretože mu prekážala v kariére). Chestera stvárňuje v románe Clyde Griffitts, ktorý je synom potulných kazateľov. Túži sa vymaniť z biednych pomerov, jeho veľkým snom je dosiahnuť bohatstvo a spoločenský úspech a preniknúť tak do vyšších spoločenských kruhov. Po čase sa stáva vedúcim oddelenia v strýkovej továrni na výrobu golierov. Zaľúbi sa do robotníčky Roberty Aldenovej, ale ich láska nezostane bez následkov. Clyde pomaly postupuje v spoločenskom rebríčku a zoznámi sa so Sondrou Finchleyovou, dcérou bohatého továrnika. Zrodí sa ich spoločná láska.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821 - 1881) bol veľkou osobnosťou ruskej literatúry. Bol tvorcom a zároveň zakladateľom psychologických románov. Pochádzal z rodiny moskovského štátneho lekára. Jeho otec mal veľký statok, ale k podriadeným bol krutý, preto ho dobili na smrť. Dostojevskij mal epilepsiu a bol nervovo labilný.

Vyštudoval vojenskú inžiniersku školu v Petrohrade. Počas štúdii navštevoval Petroševského revolučný krúžok. Za to bol odsúdený na trest smrti, nejaký čas strávil aj v Petropavlovskej väznici, kde boli politickí väzni. V poslednej chvíli mu cár zmenil trest na tzv. katorgu (nútené práce na Sibíri) a na verejnú pohanu. Tieto zážitky sa odrazili vo všetkých jeho dielach.

Diela: Biedni ľudia (kontrasty života petrohradského obyvateľstva), Obec Stepančikovo a jej obyvatelia (dielo so satirickým charakterom), Ponížení a urazení (je tu zobrazená premena feudála na meštiaka, je to ostrý sociálny protest, ktorého pôsobenie však autor oslabil), Zápisky z mŕtveho domu (skúsenosti z väzenia); novely: Dvojník, Biele noci; najznámejšie romány: Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovovci

Zločin a trest

Rodion Raskoľnikov je schopný mladý muž. Jeho matka a sestra žijú len z veľmi skromnej penzie, ale aj napriek tomu ho podporujú pri štúdiách. Raskoľnikov býva u zlej starej úžerníčky. Pri pohľade na ňu si uvedomuje, že na rozdiel od neho nie je nikomu potrebná, a tak sa ju rozhodne zavraždiť. Svoj čin tiež motivuje tým, že jej odstránením oslobodí ľudí vydaných na jej milosť a nemilosť a zároveň vyrieši možnosť dokončenia vlastného štúdia na univerzite. V tomto čase má Raskoľnikov rozpoltenú osobnosť - jedna časť mu hovorí, že nemá zabiť, druhá to ospravedlňuje. Keď Raskoľnikov zabije starenu, príde aj jej sestra, preto zabije aj ju. Ukradnuté peniaze ukryje. Autor túto vraždu skúma aj z psychologického hľadiska - zamýšľa sa nad tým, či má človek právo zabiť iného človeka. Prichádza k záveru, že nie.

Raskoľnikov sa po svojom čine dostáva do osamotenia, trápia ho výčitky, je vnútorne nešťastný. Návrat k ľudskosti mu umožní iba láska biedneho dievčaťa - Soni Marmeladovovej. Tá je prostitútkou, aby mala z čoho uživiť svoju rodinu. Na jednej strane je skazená, na druhej obetavá. Raskoľnikov ňou najskôr opovrhuje, ale po vražde sa za ňou odhodlá ísť a zdôverí sa jej so svojim činom. Raskoľnikov tvrdí, že súdnictvo hubí ľudí, preto sa odmieta priznať. Soňa v ňom však vypestuje túžbu očistiť si dušu, preto sa nakoniec prizná. Odsúdia ho na nútené práce a Soňa odchádza spolu s ním.

„Raskoľnikova idea“ - idea neohraničenej slobody, vlastnej tým, ktorí sú schopní vládnuť spoločnosti a na ceste za mocou sa nezastavia pred ničím.

Obsah úryvku z čítanky:

1. časť: Raskoľnikov prišiel za úžerníčkou, aby jej odovzdal záloh, čo však bola iba zámienka, v skutočnosti ju chcel zabiť, aby jemu aj iným dlžníkom nemohla znepríjemňovať život. Balíček so zálohom naschvál silno zaviazal, aby odpútal jej pozornosť. Keď sa starena otočila k oknu, vytiahol sekeru. Najprv sa začal báť a zakrútila sa mu hlava, ale keď sa k nemu starena opäť otočila, bez váhania jej dvakrát udrel sekerou do temena. Z jej vrecka si zobral kľúče a utekal do spálne. Keď nimi začal otvárať bielizník, napadlo mu, že by mal radšej odísť, ale vedel, že to už nemá zmysel. Na chvíľu si pomyslel, že starena by ešte mohla žiť, preto išiel späť za ňou. Ale tá už bezvládne ležala v kaluži krvi. Vtom si všimol, že má niečo zavesené na krku. Rozrezal šnúrku a zobral si od nej plný mešec.