Dedinské prostredie

Porovnajte obrazy postáv z dedinského prostredia v tvorbe SK realistov (M.Kukučín, J.Gregor-Tajovský, B.Slančíková-Timrava). Posúďte ukážku z hľadiska slohového postupu realistických prvkov a jazyka. Identifikujte rozprávača 

Znaky: objektívne, realistické zobrazovanie, prítomnosť, vidiecke prostredie každodenný život, soc. problémy, dedina asociál, diferencovanie na bohatých a chudobných, postavy jednoduché s jednoduchým jazykom,

-krátke epické žánre: poviedky, novely, kresba, črta

-spisovatelia: kronikári: verne reprodukovali život, kritici: pri zobrazovaní reality vnášali svoj kritický postj

-poézia: sylabický veršový systém, rovnaké rozloženie prízvukov, nové formy básnenia

J.Gregor-Tajovský: predstaviteľ SK kriticke realistickej lit., narodil sa v Tajove, podľa rodiska si zvolil umelecké meno, najstarší z 10 detí, vyrastal u starého otca –bol to veľký dobrák, pracovitý, veselý, získal si jeho srdce, lásku, úctu -venuje mu najkrajšie zo svojich poviedok (Žliebky, Prvé hodinky, Do konca)
-pôsobil ako učiteľ -nechcel byť nástrojom pomaďarčovania SK detí, bol bankový chodník v peňažných ústavoch
-počas 1.sv. vojny sa dostal do Ruského zajatia a vstúpil do ČS légií

Všíma si osud najchudobnejších, súcití s ich usudom, ich pracovitosť (taký bol starý otec)

Zbierky: Omrvinky, Z dediny, Žliebky, Do kúpeľa

Rozprávky: Pastierča, Do konca, Čo ho zabilo

Besednice: Maco Mlieč, Apoliena

Spod kosy (vrcholné prózy): Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková, Tŕpky, Zbohom

Hry: Ženský zákon, Statky-zmätky, Nový život, Matka, Hriech, V službe,

Po prevrate: Blúznivci, Smrť Ďurka Langsfelda

Ženský zákon: hra je založená na ľúbostnej zápletke 2 mladých ľudí, kt. musia bojovať o svoju lásku
-pomocou tejto zápletky autor odkrýva mamonársku morálku, kt. sa šírila na SK dedine spolu s kapitalizmom
-ukazuje na postave Mary Maleckej, kt. bráni svojmu synovi oženiť sa s chudobným dievčaťom Aničkou Javorovou a núti ho do manželstva bez lásky s bohatou richtárovou dcérou
-predstaviteľom zdravých mravných síl SK ľudu je Jano Malecky, jeho zásahom sa hra šťastlivo končí
Statky-zmätky: najlepšia Tajovského hra -kritický pohľad na otázku majetku a koristníctvo bohatých sedliakov

-bohatí Palčíkovci (koristníci) si chcú zachovať majetok a získať lacné pracovné sily. Nahovoria deti príbuzných, Ďurka Ľavka a Zuzku Kamenskú, aby sa zobrali a prišli k nim na gazdovstvo pracovať. Po ich smrti mali Ď a Z zdediť ich majetok. Ď, jeho rodičia a Z matka ochotne súhlasia, túžia po majetku. Opakom sú Z otec, brat a švagor. Netúžia po živote bez práce, sú chudobní ale hrdí a statoční. Z sa pod tlakom vydá za Ď bez lásky. Ď ľúbi Betku, Z to vie, po svadbe sa objavujú rozpory, Ď behá do krčmy za B, žiada od Palčíka, aby mu prepísal majetok. Dostane sa s ním do konfliktu. Z je skromná, pracovitá, tichá až utiahnutá -Palčíkovci zvaľujú vinu na ňu. Z rozhodne od Ď odísť a on si privedie B. B je veselá, vyvára, vypeká, spočiatku je dobre, neskôr, keď Palčíkovci zistia, že z komory ubúda, dochádza medzi mladými a starými k hádke. Mladí chcú peniaze alebo pôdu, preto Palčík vyháňa Ď streľbou z revolveru. K rozporom došlo i medzi Ď a B, B odišla ešte skôr, ako Palčík vyhnal Ď, a to vtedy, keď si Z so švagrom prišla po veci, B nechcela dať, Ď sa zastal Z, nech si veci berie, B sa nahnevala a odišla. Keď sa Z narodil syn, prišiel za ňou Ď, chcel sa k nej vrátiť, Z mu dovolila navštevovať syna, nechce s ním žiť

Maco Mlieč: autor rozoberá soc. problematiku, vyjadruje súcit so zanedbaným, zaostalým, nevedomým sluhom MM -prišiel do služby k bohatému richtárovi ako 18r. Celý život robil za jedlo, šaty, strechu nad hlavou a tabak, spočiatku ho platil, pustol, stal sa inventárom gazdu, nevedel koľko má rokov, bol hrdý na sluhovskú vernosť, že mu gazda neplatí, lebo si bol istý, že ho má kto pochovať. Jeho životná filozofia bola statočne robiť a zomrieť. M pracoval pri koňoch, staral sa o ne ako o vlastné, keď boli spotené, radšej ich zakryl a sám mrzol. Raz sa koč prevrátil a M si zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice -nechcel prísť o dobrú lacnú pracovnú silu. Preložil ho ku volom, neskôr ku kravám . Na konci života, keď M cítil smrť, sa dovliekol za gazdom, aby sa s ním porátal, či mu ešte nemá dosluhovať. Gazda sa robí spravodlivý, z čistého kalendára vyčítal 13 zlatiek na pohreb, chcel mu ich dať, M ich odmietol, chcel, aby ho riadne pochovali. Ráno ho v kravíne našli mŕtveho, gazda mu vystrojil pohreb s kňazom i odobierkou, takže ho obec pochválila, sluhovia v dedine si šepkali, že ho mal za čo pochovať, je to náznak sociálnej nespravodlivosti

Mamka Pôstková: typický obraz chudobnej dedinskej ženy, jej trápenie, hmotný nedostatok, nešťastie. Vyjadruje súcit s mamkou Pôstkovou častým použitím zdrobnelín. Drobná, stará, zoschnutá, 65r. žena, nevedela čítať a písať, chodila do banky splácať dlžobu a úroky. Úradníkovi ju bolo ľúto, poradil jej, aby si úrok predplatila, myslel, že umrie do roka, dlžobu rozdelil na ostatných dlžníkov. Chcel sa jej zbaviť. MP je statočná, nechce zomrieť s dlhom. MP mala trápenie s mužom, málo usilovným, chorľavým ožranom. Keď umrel, išla do roboty, ale bohatý gazda ju obral o úspory, prišla domov bez peňazí, zlomila si ruku, jej syn a nevesta boli ožrani a vyžierali ju, musela sa s nimi rozísť, najala si komôrku, piekla chlieb, chudobným ho dávala zadarmo, dostala sa do dlžôb. MP nechcela umrieť s dlhom na svedomí, predala perinu a dlh splatila

M.Kukučín: -vl. menom Matej Bencúr, narodil sa v roľníckej rodine, študoval na gymnáziu a medicínu

-v tomto období vrcholí jeho krátka próza, pracuje v spolku Detvan, upevňuje svoju vieru v ľud

-odchádza na ostrov Brač, pracuje ako lekár, oženil sa z dcérou obchodníka Pericou, tu napísal román Dom v stráni

-potom odišiel do Južnej Ameriky, Argentíny a Chile, pôsobil ako lekár chorvátskych vysťahovalcov

-po 1.sv. vojne sa vracia na SK, nepáčia sa mu tu pomery, vracia sa do Chorvátska

-charakter. znakom jeho tvorby je to, že dáva hrdinovi šancu na nápravu, nehaní ho

Dedinské poviedky: Dedinský román, Dedinský jarmok, Rysavá jalovica. Z teplého hniezda

Praha: Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Veľkou lyžicou, Mladé letá, Na podkonickom bále, Mišo I., Dies irae (dni hnevu)

Brač: Dom v stráni, Prvá zvada, Mišo II. /Amerika: Mať volá /Divadelné hry: Bacúchovie dvor, Obeť

Neprebudený: husiar Ondráš Machuľa, mentálne zaostalý, matka ho chráni pred hnevom otca, osirie, ujme sa ho teta

-pasie husi, zadrieme a sníva sa mu sen, že je rytierom, vyslobodí princeznú zo zajatia draka. Sen preruší Zuzka, kt. prináša O obed. Z žartuje, zalieča sa mu -u O vzbudí nádej na spol. budúcnosť. Ako neprebudený v nej vidí princeznú zo sna. On sa pripravuje na svadbu, dá si ušiť šaty, nosí budúcej svokre darčeky –zabáva sa na ňom celá dedina. Z je sľúbená Janovi, začína mať obavy. V deň svadby Z a J, O teta ho zamkne do komory, aby predišla škandálu –dostane sa von, ale je neskoro. Myslí si, že Z sa vydala, lebo prišiel neskoro. V šope nastáva požiar, každý hasí, Z si myslí, že požiar je to boží trest. V šope boli husi O -rozbehne sa po ne, kde nakoniec umiera v náruči so svojou obľúbenou húskou

Rysavá jalovica: odsúdenie negatívneho vplyvu alkoholu, idea tolerancie, trpezlivosti

-humoristické situácie spojené s Mrhanovským jarmokom. Adam Krt šiel na jarmok predať krpce, kúpiť jalovicu a drobnosti do domácnosti. Keď všetko okrem jalovice vybavil, po ceste sa pripojil k susedovi Adamovi Trnkovi. Dohodnú sa na kúpe, jalovicu priviažu pred krčmu a idú to zapiť. T žena, kt. si hľadala muža, jalovicu odviedla domov. Keď vyšli pred krčmu a nenašli jalovicu, pohnevali sa a rozišli. AK cesta domov: netrafil domov, manželka Eva ho vyhrešila, odišiel z domu. Trnkovci medzitým doviedli kravu, E oľutovala, že muža vyhnala, začali ho hľadať, našli ho na píle, kde robil, aby mohol žene vrátiť peniaze za kravu a pijatiku. Napravil sa, prestal piť. V závere sa autor nevysmieva ostro, ale láskavo

Dies irae: autor tu ukazuje honbu za majetkom na starom úžerníkovi, skupáňovi Sýkorovi

-richtár Zima v mladosti zviedol chudobné dievča a oženil sa s bohatou dievčinou. Má dorastajúcu dcéru, hanbí sa pred ňou, má výčitky svedomia, preto sa rodine zdôverí a začne nový život. S v dedine nenávidia, lebo je bezcitný, iba zhŕňa peniaze, keď sa na dedinu valí cholera, je proti postaveniu nemocnice a márnice, odopiera pomoc chudobným. Jana vyhnal z domu, dal ho na vojnu, lebo ho podozrieval z krádeže peňazí. Druhému synovi, Jurovi, zakazuje chodiť za richtárovou dcérou Evou, lebo sú zadĺžení. Keď je chorý, leží u Z, otec ho ani nepríde pozrieť, keď mu však ukradli peniaze aj so zrnom, je nešťastný a zlomí ho to viac, ako keby stratil syna. Raz, keď ide po ulici, stretne ženičku, kt. má doma veľa detí, spýta sa jej na zmysel života, ona mu odpovie, že zmysel jej života sú deti, zamyslí sa, ako nečestne nazhŕňal peniaze. Hl. myšlienka je vo vnútornom monológu S, po monológu sa hrdina napraví, dáva požehnanie synovi, volá ho domov, záver je šťastný

Keď báčik z Chochoľova umrie: autor zobrazuje problém hynutia zemianstva, jeho zániku

-Aduš Domanický je skrachovaný zeman, chodí po jarmokoch, vychvaľuje sa majetkom -chváli sa, že keď báčik umrie, zdedí jeho majetok -Báčik z Chochoľova bol brat A matky a bol Chochoľovskýcm farárom

-na jarmoku sa stretne s Ondrejom Trávom -typ novodobého sedliaka, kt. zanedbáva gazdovstvo, dá sa na kupčenie

-keď počuje, ako A vychvaľuje svoj jačmeň, chce ho kúpiť, dá mu preddavok. Po jačmeň si Ondrej hneď nepríde, A zatiaľ peniaze minie. Jačmeň nemal. Keď príde k A, vidí, v akej biede žije, v duchu sa rozlúčil s peniazmi aj s jačmeňom. Žiada A, aby mu peniaze vrátil. Sluha poradí O, aby si pýtal jasene, kt. rastú pred domom. A si uvedomí, že jeho jediný majetok sú tie 4 jasene v záhrade, pod kt. sú pochovaní jeho rodičia a starí rodičia. Uprosí Trávu, že mu peniaze poctivo vráti. Začal pracovať, peniaze vrátil, vyšlo najavo, že keď báčik umrel, nezanechal mu nič, A ho musel pochovať na vlastné N

Dom v stráni: o sedliakoch, zemanoch, podnikateľoch. Autor ukazuje, že priepasť medzi nimi je nepreklenuteľná

-sedliakov predstavuje dobrý gazda a patriarcha Mate Berac. Má v rodine rešpekt, poslúchajú ho, jeho dospelý syn chce odísť do Ameriky, lebo otec mu stále hovorí, čo má robiť

-Šora Anzuľa Dupčicová a jej syn Niko sú predstavitelia statkárov

-na brehu mora, na stráni, žije M so svojou rodinou. Mladosť strávil na mori, keď si zarobil peniaze, oženil sa, mal 3 deti Ivana, Matiju a Katicu, kt. slúžia v meste

-prídu na hody domov, idú na dedinskú zábavu k Bobicovcom

-Katica sľúbila Paškovi, že sa zaň vydá. Dievčatám sa tam nepáči, zastavia sa na zemianskej zábave u Dupčicovcov

-Nikovi sa K zapáčila na prvý pohľad, vyzval ju do tanca -po zábave N K vyhľadal, vyznal jej lásku a začali sa spolu stretávať -K spočiatku s ním chodí z vypočítavosti, už na tanci to pokladala za vyznamenanie, že si ju N všimol

-N presviedča o svojej láske i svoju matku, kt. pozná syna a neverí, že vytrvá -chce vyskúšať jeho vernosť, s MB sa dohodnú, že mladým v láske brániť nebudú. Mladí musia sami prísť na to, že sa k sebe nehodia

-ŠA bola ženou bývalého námorníka, neurodzeného. Vybrala N inú, dcéru svojej priateľky, jemné, inteligentné, urodzené dievča, Doricu, kt. dala aj na výchovu, platila jej školu

-zorganizovala slávnostnú hostinu, všetci boli na obede, iba K len na káve, na kt. sa mali dievčatá dostať do sporu. Tam sa ukázalo, že K sa do panského domu nehodí. Rozdiel videl aj N -už nie je presvedčený o svojej láske, jeho vzťah k nej ochladol, najmä potom, čo si predstavil, aká bude, keď bude staršia, že bude ako jej matka, chamtivá, vypočítavá. Napriek tomu bol rozhodnutý si ju vziať, aby dokázal svoj vzťah k ľudu, svoju snahu zblížiť sa s ľudom

-Mate, kt. neverí panským vrtochom, na smrteľnej posteli všetkých zavolá k sebe a situáciu rázne dorieši, prejaví želanie, aby sa K vydala za Paška, čo K z lásky prisľúbi, D a N praje šťastnú budúcnosť

-autor chcel rozchodom N a K dokumentovať rozdiel medzi vrstvami obyvateľstva

B.Slančíková-Timrava: hl. predstaviteľka lyrizovanej prózy, študovala na dievčenskej škole, v Dolnom Kubíne ako spoločníčka, pracovala ako učiteľka v materskej škole. Ona a jej súrodenci vydávali vl. časopis, Halúzka

-písala poviedky zo života vidieckej inteligencie, dedinu opisuje reálne, postavy sú char. pri mene, poviedky majú monografický char., chudobný myšlienkový svet dedinčanov, dedinčania sa cítili cudzincami v spol., nevyužití a nepochopení, odsudzovala lásku budovanú na majetkových záujmoch

Skúsenosť: autobiogr. novela, autorka opisuje seba ako spoločníčku vdovy maďarónky, kritizuje POH, Vajanského

Dedinské poviedky: Na jednom dvore, Mocnár, U Kanátov, Ťapákovci, Marino súženie, Skon Paľa Ročku,

Po prevrate: Skon Paľa Ročku, Všetko za národ , Dve doby, Záplava

Tá zem vábna: zobrazuje problém vysťahovalcov, odchádzali s nádejou do vysnívanej Ameriky, na záver Jano Fazuľovie píše domov: „A tu nie je tak, ako ľudia vravia, tu je veľmi tvrdo a ťažko.“

Ťapákovci: témou diela je zaostalosť ľudí na dedine, symbolom zaostalosti, lenivosti je Ťapákovská rodina, žijú podľa starých tradícií, v chyži sa tlačia 16, proti zastaralému spôsobu života, lenivosti bojuje nevesta u Ť, žena Paľa Žartovníka, Iľa Kráľovná, vyvyšuje sa, že je vzdelanejšia, má 2m. kurz v RS pre pôrodné baby. Nechce život spútaný patriarchálnymi zvyklosťami. Chcela by zmeniť Ť, keď sa jej nedarí, odíde do služby. Od Ť sa odlišuje aj Anča –zmija- pracovitosťou. Bola od detstva mrzáčka, lámka jej pokrivila údy. Nenávidí I, závidí jej krásu, zdravie, smiech, veselosť, je cieľavedomá, srditá, zlostná, ale iróniou osudu vyšíva nevestám čepce so zlosťou, lebo nevestou nebude. Nenávidí celý svet, lebo jej nedoprial radosť, nedoprial jej byť milovanou. Timrava kritizuje I, že sa podlieza pánom. V dedine sú proti tomu, aby robila 2 služby, preto odíde od rektorov. Muž ju volá späť, I sa nechce vrátiť, donúti Paľa, aby si pristavili k I rodičovskému domu nejaké izby u Jablonckov. I zmenila iba svojho muža. Ť sa naďalej tlačili v izbe, vždy orali v ten istý deň. A vyšíva aj ďalej, žije spomienkami na Jana Fúzakovie

Skon Paľa Ročku: autorka zobrazuje život dedinského človeka, Paľo bol pracovitý, žil s matkou a otcom, tí pili, otec zomrel, P sa neskôr oženil so Zuzou, kt. mal veľmi rád, chýr o ich láske sa šíril poza chotáre. P si dokaličil ruku, aby nemusel ísť na vojnu, aby Z nevydali. Z bola z bohatšej rodiny, bola sklamaná, lebo sa aj pri P chcela mať tak, ako doma, P naháňala do roboty, aby postavil dom, keď ochorel, neuznala mu to, a tak sa postupne P protiví. P často šíril myšlienky proti kňazom a pánom, keď ležal na smrteľnej posteli, chcel umrieť uzmierený so všetkými. Dôkazom odpustenia farára mala byť polievka od farára. Chcel sa zmieriť i so svojou matkou, lebo ju udrel, lebo pomáhala druhým, jemu nie, odpustila mu, prišla ho pozrieť, zomrel spokojný

Hrdinovia: témou diela je 1.sv. vojna a postoj ľudí k nej. Názov je myslený ironicky, hrdinami nie sú páni, kt. majú plné ústa rečí o hrdinstve a vlastenectve, ale ľud svojím odporom k vojne. Notár Laci Baláň povzbudzuje ľudí do vojny, ale keď dostane predvolanie, vymýšľa si choroby, nájde si kamaráta, kt. mu pomôže oslobodiť sa, a on sa znovu stáva hrdinom. Podnotár Širický sa do vlasteneckých rečí nezapája, ale uvedomuje si, že vojna nič dobré ľuďom neprináša, berie životy, oberá o majetok -keď ho predvolajú, ide, a zahynie pri záchrane nepriateľského vojaka. Je predstaviteľom inteligencie, pozná zlo, ale nemá dosť síl postaviť sa proti tomu. V dedine sú aj ľudia, kt. sa vojna osobne nedotýka, ale keď počujú správy z vojny, sú zhrození. U Matvejov stále vyhráva gramofón. Stará Matvejová hovorí, že vojna je boží trest za rozkoše ľudí -to jej ľudia zazlievajú. Ďuro išiel na vojnu, tam padol. Zuza sa potešila, že vojna oddelila Ďura od Anky, že ona ju kedysi oddelila od Ď. A je vdova, jej muž zomrel pred 2 rokmi, ostali jej 2 deti. Má výhodu, lebo muža pochovala doma, po kresťansky. Jej švagor Jano, hoci je slabý, musí narukovať, A sa ujde viac roboty, lebo aj slúžka odišla, tú držala len láska k J. Anča má nádej, že ak J padne, budú dediť jej deti. Katka Stoličková mala muža pijana, stále ju posielal do hrobu, bil, bola rada, že odišiel, vrátil sa a bol ešte horší. Lízin otec bol notár, žil po pansky, ušiel do Ameriky, preto matka nedovolila Líze ľúbiť Širického. Keď išiel Širický do vojny, nedovolila sa im rozlúčiť, z rozlúčky spravila oslavu hrdinu. O 3r. už nikto nespomína na vojnu, veľa ľudí padlo, veľa je nezvestných, padli najbližší príbuzní aj páni. L preložili, lebo si zanedbávala povinnosti. Jedna jej priateľka odchádza za ošetrovateľku.