Humor a satira u slovenských spisovateľov

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: margita (21)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 18.01.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 897 slov
Počet zobrazení: 858
Tlačení: 71
Uložení: 70

Uveďte 3 SK spisovateľov, kt. uplatnili humor a satiru vo svojich dielach na kritiku spoločnosti. Analyzujte úryvok z hry Stanislava Štepku, nájdite vtipné repliky, nárečové prvky, originálne vyjadrenia

J.Chalupka: zakladateľ dramatickej tvorby, brat Sama Chalupku

Kocúrkovo, alebo len aby sme v hanbe neostali: 1.SK div. hra, veselohra, malomestské prostredie, dej tvorí príchod nového učiteľa a snaha uchytiť si ho, vysmieva sa z meštiactva, dôležitú úlohu kladie na pokrokovú inteligenciu

Postavy: 1.upadajúce zemianstvo: pán z Chudobíc, inšpektor

2.Malomeštiaci: rod. Čižmárskeho majstra Tesnošil -remeselník, žena Madlena, syn Janík, dcéra Anička-lenivá, rozmaznaná

3.Nový učiteľ Sloboda: pokrokový, vzdelaný, inteligentný, vlastenec

4.Ľudmila Oriešková: dcéra starého učiteľa, na miesto kt. prichádza Stodola

-poukazuje na ľudí z mestečka s obmedzenými malomeštiackymi názormi, kt. si o svojom bytí veľa myslia, a pomery medzi nimi. Obyvatelia Kocúrkova chcú byť múdri a ukázať, čo vedia, ale aj to málo, čo vedia, je chybné. Medzi slovenčinou používajú aj maďarčinu, latinčinu a nemčinu. Veľa z nich však hovorí len rôzne skomoleniny, o kt.

správnosti sú presvedčení.

Dej: Do Kocúrkova prichádza nový učiteľ, chcú ho pomaďarčiť a oženiť - učiteľa Slobodu chce získať Pán

z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. On je však predstaviteľom novej pokrokovej inteligencie a nakoniec sa ožení s dcérou starého učiteľa Procházku a tým potvrdil svoj nesúhlas s maďarizáciou.

Vysmieva sa z nastupujúceho meštiactva, dôležitú úlohu kladie na pokrokovú inteligenciu.

 

Ivan Stodola: najvýznamnejší spísovateľ v dramatickej tvorbe v medzivojnovej dráme

-písal komédie, tragédie, satirické a historické hry

Jožko Púčik a jeho kariéra: je satirou na falošne chápaný humanizmus. JP (skromný, dobromyseľný, svedomitý) je

úradníkom spolku Humanitas (starajú sa o zlodejov a podporujú ich rodiny). Neprávom ho obvinia ho z krádeže 43 000 korún. Dostáva sa do väzenia, keď sa snaží vysvetliť, že je nevinný, nikto mu neverí. Začne klamať o nešťastnom detstve, rodičoch alkoholikoch, že bol v detstve sadista (pričom by ani muche neublížil), peniaze že vzal a prehýril

Hneď si ho všetci začnú všímať, pomôžu aj jeho sestre k lepšiemu životu, sľubujú mu menší trest

- Peniaze sa našli a JP je oslobodený, ale všetci si ho prestanú všímať, lebo je len obyčajný poctivý človek

Záver: pravda nemá žiadnu cenu, čestnosť a statočnosť nemá miesto v buržoáznej spoločnosti

Ján Palárik: tvoril v období matičných rokov, Veselohry: Drotár, Inkognito

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch:

Hl. téma: odnárodňovanie Slovákov, využil tu situačnú komiku -dvojzámenu hl. postáv.

Postavy sú rozdelené na vlastencov a odrodilcov

1.vlastenci: Miluša Oriešková: dcéra učiteľa -národovca, je spoločníčka grófky Elvíry, bola veľmi sčítaná a dokázala súcitiť s ľudom, učila grófku láske k SK národu a jeho tradíciám

Elvíra Hrabovská: grófka, pod vplyvom Miluše mení svoj postoj k SK ľudu

Ján Rohoň: inžinier, zememerač, jeho vlastenectvo bolo skryté, bol spolužiak baróna Lajoša Kostrovického a jeho vlastenectvo sa prejavilo pod vplyvom Miluše Orieškovej

2.odrodilci: Lajoš Kostrovický: barón, pod vplyvom spol. udalostí zavádza na svojom panstve maďarčinu, je to typický reprezentant svojej triedy, pod vplyvom lásky k EH zmení svoj postoj k SK ľudu, autor v ňom nachádza dobré jadro, barón si uvedomuje, že šľachta zavinila ťažké postavenie ľudu a dá peniaze na výstavbu školy, aby sa mohla rozširovať vzdelanosť slovenského ľudu

Obsah: EH a MO si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha, baróna LK. Ten si po príchode do kaštieľa vymení úlohu so svojím priateľom, zememeračom JR. Na základe výmeny vzniknú rôzne komické situácie. Napokon veselohra končí šťastne. EH za zaľúbi do LK a MO sa zaľúbi do zememerača JR

-autor tu využil veľa zo SK folkloristiky, ľudové tradície okolo zberu obilia a krásne SK ľudové piesne, jazyk a štylistické prostriedky: pekná slovenčina, veľa maďarských výrazov, hovorový jazyk, aforizmy, príslovia, porekadlá

Stanislav Štepka: vedúca osobnosť Radošínskeho naivného divadla, narodil sa v Radošíne

Hry: Jááánošííík,Človečina, Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z, Alžbeta Hrozná alebo Krw Story, Hrob lásky

 

2.Vymenujte aspoň 3 rámcové časti odborných kníh a uveďte základné zdroje informácii. Približte členenie SK národného jazyka (spisovná slovenčina a nárečia)

Rámcové časti odbornej knihy

záložka na obale: stručná informácia o obsahu knihy

obsah: zoznam názvov jednotlivých kapitol

predhovor (úvod): autorov komentár k obsahu knihy, jeho zámer, plán, metódy prace, upozornenie o tom čo čitateľ v knihe nenájde a prečo

index (register): menný a vecný -abecedný zoznam dôležitých mien a odborných termínov s uvedením strán, na kt. sa v knihe nachádzajú

zoznam použitých skratiek: hlavne slovníky

bibliografia: abecedný zoznam použitej lit. (autor, názov diela, miesto vydania, vydavateľstvo, rok vydania, rozsah)

resumé: zhrnutie, stručný obsah (často aj cudzojazyčné)

tiráž: info o vydavateľstve, autorových prácach, počet výtlačkov... = technické informácie → na začiatku, konci

Pramene informácií:

Primárne: voľne prístupné knihy, základné príručky, slovníky, encyklopédie, technické noviny, vedecké knižky, patentové spisy, firemná literatúra... – originálne, nespracované pramene

Sekundárne: katalogizačné (kartotečné lístky) vzniknuté spracovaním (systematizáciou) primárnych prameňov

Terciárne: bibliografie (zoznamy literatúry určitej témy) a rešerše (súpisy poznatkov určitej problematiky) → sú získané z primárnych a sekundárnych prameňov

Delenie SK nár. jazyka: územie SK národ. jazyka sa delí na viacero nárečí. Nárečia: ZSK: S, J, záhorské; StrSK: SZ, JV, gemerské; VSK: spišské, šarišské, zemplínske, sotácke. Nárečia sú obmedzené na isté oblasti, nemajú celonárodnú platnosť.

-pri dorozumievaní s príslušníkmi iných nárečí, pri verejných jazykových prejavoch, ale aj v úradnom jazyku, pri vyučovaní používame spisovnú slovenčinu. Tá má celonárodnú platnosť. Niekedy používame aj prvky zo svojho rodného nárečia, prípadne aj prvky známe z iných jazykov. Najmä v dnešnom období častého a pritom veľmi ľahkého styku sa postupne utvára osobitná forma národ. jazyka, kt. označujeme ako štandardná forma. V tejto forme sa často uplatňujú aj rozličné slangové slová, najmä výrazy z profesionálneho slangu. Pri väčšom prenikaní nárečových prvkov do bežného jazyka (štandardu) vzniká nižšia forma bežného jazyka, subštandardná forma (subštandard)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.048 s.
Zavrieť reklamu