Ján Kollár (1793 -1852) Klasicizmus

Ján Kollár (1793 -1852) Klasicizmus

Narodil sa v Mošovciach pri Martine v rodine roľníka, ktorý nemal pochopenie pre jeho túžbu po vzdelaní. Študoval v Kremnici, Banskej Bystrici a v nemeckej Jene. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Budapeští, na sklonku života ho menovali za univerzitného profesora slovanskej archeológie na viedenskej univerzite. Zomrel vo Viedni. Jeho život a tvorbu ovplyvnili tieto skutočnosti:

1. V Nemecku bol svedkom osláv výročia Lutherovej reformácie, kde mládež demonštrovala za zjednotenie Nemecka a kde sa prejavili prvky nemeckého šovinizmu
2. Navštevoval prednášky z dejín Nemecka v súvislosti s dejinami Slovanov, ktoré uňho vyvolali negatívny postoj k Nemcom, kladný postoj k Slovanom a obavy o ich budúcnosť; pozoroval aj tienisté stránky nemeckého nacionalizmu:

rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov

1. Zoznámil sa s filozofiou Hedera a myšlienkou slovanskej vzájomnosti

1. Počas štúdií sa dostal na miesta slovenského osídlenia, ktoré pripomínali už len názvy riek, vrchov a nápisy na hroboch, lebo územie už bolo ponemčené
2. V Jene sa zaľúbil do Frideriky Wilhelminy Schmidtovej, dcéry evanjelického pastora; matka jej bránila vo vydaji, lebo Uhorsko považovala za barbarské; až po smrtí rodičov, po 16 rokoch mohla za ním odísť do Pešti.

Jeho diela delíme: 1.Teoretické 2.Umelecké

Teoretické:

• O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slávskymi (praktický návod na uskutočnenie myšlienky slovanskej vzájomnosti)
• O hlasové potrebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany, a Slováky (ostro tu vystúpil proti uzákoneniu spisovnej slovenčiny Ľudovítom Štúrom)
• Národné spievanky (zozbieral vyše 2500 ľudových a umeleckých piesní zo Slovenska, Čiech a Moravy, stali sa východiskom pre prácu štúrovcov)

Vypracoval teoretickú koncepciu o slovanskej vzájomnosti, v ktorej propagoval prostredníctvom jednotného jazyka československú vzájomnosť.

Podľa Kollára existovali štyri kmene slovanského celku:

1. ) severný – poľský

1. ) južný – ilýrsky (srbochorvátsky)

1. ) východný – ruský

1. ) československý celok

Písal po nemecky a po česky, odmietal bernolákovčinu a Štúrovu slovenčinu. Neskôr sa Kollár stal stúpencom austroslavizmu – politický smer slovanských politikov, ktorí sa usilovali o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie; mali predstavu, že svojbytný rozvoj národa môže zabezpečiť transformovaná rakúska monarchia. Žiadal, aby sa zvyšovala vzdelanosť slovanských národov hlavne výmenou literatúry písanej len v štyroch slovanských nárečiach. Jedným z jeho omylov bol názor, že Slováci majú používať češtinu obohatenú o prvky slovenských nárečí. Táto teória bola neprijateľná pre Čechov i Slovákov. Kollár napísal celé dielo po česky. Kollár používal aj časomerný, aj

sylabotonický veršový systém.

Slávy dcéra – básnická skladba; v konečnej podobe vyšla v r. 1832, obsahovala Predspev a pať spevov: I. Sála, ii. Labe,

Rén, Vltava, III. Dunaj, IV. Léthé, V. Acheron; najpôsobivejšou časťou je Predspev, ktorý je napísaný časomerným veršovým systémom (elegickým distichom)

Predspev – elegické (striedanie hexametra s pentametrom), ako jediná časť napísaná v časomiere.

Aj zde leží zem tá, pred okem mým slzy ronícím, nékdy kolébka, nyni národu mého rakev. Stúj noho!

Posvätná místa jsou, kamkoli kráčíš,

K olozem, Tatry synú, vezneš se vyvýše pohled, neb radéji k velikému

pŕichyl tomu tam se k dubisku,

jenž vzdoruje zhoubným až dostávate časúm. Však času ten horší je človek, jenž berlu železnou v téchto krajich na tvou, Slávte, šijí chopil.

1. žiali nad zašlou slávou Slovanov v Nemecku

1. aby sa ľudia nevzdali, aby sa spojili na čele s Ruskom

1. obviňuje Nemcov, že si podrobujú okolité národy

• ostatné sonety sú napísané v sonetoch

Básnická skladba má slabú dejovú líniu, básnik putuje po krajoch označenými riekami – Nemecko, Čechy, Slovensko, V 2. časti aj do neba a pekla. Najmä 1. spev Zála obsahuje najviac ľúbostných sonetov.

„ Ľúbostný cit nie je prekážkou vlasteneckého cítenia."

„ Láska je všech velkých skutku zárod, a kto nemiloval, nemúže ani znátí, co jest vlasí i národ." Kotlár svoje srdce delí medzi vlasť a Mínu.

Na konci 1. spevu sa musí básnik s Mínou rozlúčiť a v nasledujúcich spevoch vystupuje Mína ako mytologická bytosť – Slovanská bohyňa.