Lyrickoepická báseň

Lyrickoepická báseň

Veršovaná skladba, ktorá je charakterizovaná tým, že sa v nej prelínajú lyrické a epické prvky. Epická časť sa vyznačuje dejovosťou, ale dominuje autorov vzťah k deju, reflexívne prvky s opis prírody.

METONYMIA

Vzniká prenášaním pomenovania javov na základné vnútorné podobnosti (dedina mlčí, čítať Dostojevského, kúpiť si Žbirku).

ANDREJ SLÁDKOViČ (1820 – 1872; vlastným menom Andrej Braxatoris) – štúrovec, slovenský romantizmus

Narodil sa v Krupine, v rodine učiteľa a literáta (ako ôsme dieťa zo sedemnástich). Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, živil sa súkromnými hodinami v meštianskych domoch a tu sa zamiioval v roku 1839 v rodine Pavla Pišla do jeho dcéry Márie. Sklamanie v láske – rodičia Máriu vydali za bohatého medovnikára – dalo podnet k napísaniu skladby Marína.

Pokračoval v štúdiu v Bratislave a na univerzite v Halle, kde ho ovplyvnila dialektika, zapôsobili naňho diela nemeckých romantikov (Schillera a Heineho), zoznamuje satus dielom A. S. Puškina. Neskôr pôsobil ako farár v Radvani a v

Hrochotni, nezapojil sa do revolúcie, napriek tomu ho v júni 1849 košútovské vojská väznili. Aktívne sa zúčastnil na

memorandovom zhromaždení v Martine. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej. Zomrel v Radvani na následky vážnej choroby (rakoviny pľúc).

TVORBA:

• písal iné témy ako ostatní štúrovci, lebo v jeho dielach prevláda láska, dobro, spravodlivosť a krása

• jeho poézia pôsobí dojmom múdrej vyrovnanosti a tvarovej dokonalosti

• verí v sily ľudu a verí, že sa svet môže zmeniť pomocou spravodlivosti, dobra, pravdy a krásy -rozvíja svoje úvahy v rozmedzí protikladov: ideál – skutočnosť, duch – subjekt, cit – rozum
• polemizoval s ostanými a tvrdil, že láska k žene neoslabuje muža, nebráni mu ľúbiť vlasť a bojovať za jej blaho, ale naopak – láska k žene môže muža posilniť a dať mu viac síl, aby mohol pracovať pre svoj národ
• je to básnik životného kladu

– jeho tvorba nie je rozsiahla; porušil prostotu ľudovej piesne svojou zdanlivo zložitou skladbou (používal iný verš a strofu ako ostatní štúrovci, patril k najkultivovanejším básnikom)

• revolúciu roku 1848 privítal hymnickou básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti – revolúcii sa nezúčastnil, ale kvôli tejto piesní sa očitá vo väzení

Marína – básnická skladba; autor predstavuje štúrovcom Marínu ako anjela, bohyňu, ktorej čistotu, hrdosť, krásu žiadna predstava nevystihuje; v básní spomína Sitno, Hron, postupne vyrastá obraz Slovenska, v ktorom sa prelína básnikova láska k vlastí s láskou k dievčine:

„ Vlasi drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine,

a obe v jedno objímať!*

Po sklamaní, keď mu spoločnosť nepraje v naplnení jeho lásky, sa pokúša nájsť iný zmysel života; nachádza ho v mladosti, nie veku, aie v stave ducha; spomína na lásku, ale odmieta imaginárny svet s navracia sa k problémom národa; zhsňa svoje poznanie: poslaním človeka je vyplniť život krásou; týmito myšlienkami vyslovil Sládkovič svoju životnú filozofiu, preto ho považujeme za básnika životného kladu a optimizmu.

• lyricko – epicko – reflexívna báseň o láske, mladostí a kráse; epické prvky sa vyskytujú len v úvode

• podnet-z nešťastnej lásky k Márií Pospíšilovej

• skvost slovenskej ľúbostnej poézie; cítiť tu vplyv Hegela

• básnik rozvíja svoju úvahu po malých celkoch, ktoré vždy tvoria niekoľko slôh

• najumeleckejšia básnická skladba zo štúrovskej školy

• obsahuje 291 desať veršových slôh, nie +e rozčlenená na častí -jednotlivé témy rozvíja postupne za sebou:

1. TÚŽBA PO KRÁSE:

• má lyrickoepický charakter; básnik vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína, Nad láskou sa začínajú sťahovať mraky, prilieta motýľ-symbolizuje zvodcu, ktorý lieta u kvetu na kvet, potom sa objavuje skutočný zvodca – had – ktorú ju vystríha pred životom. Lyrický hrdina sa aie utvrdzuje v jej vernosti a vyznáva jej lásku
• autor povýšil kategóriu krásy na cieľ tvorivej činností básnika a krásu nachádza v dievčine

„ Je sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený a v tomto duše mojej ohlase svet môj je celý zavi env z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí, ona mi svety pohýna, ona mi kýva zo sto životov.

No centrum, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína“

• v nasledujúcich veršoch sa básnik teší z krásy, lebo „Krása je modla“

• ďalej básnik tvrdí, že ak ho neobklopuje krása, cíti sa ochudobnený

• krása sa musí spájať s mravnosťou a pravdou: „Jak je velebená krásu matkou nazývať"

1. TÉMA LÁSKY:

• v ďalších veršoch rozvíja lásku a nadväzuje na Kollára

• najkrajšie svoje city k žene vyjadril v slohe a považuje sa za najoriginálnejšie vyznanie lásky v slovenskej literatúre:

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruky nedostať, možno mi v diaľky žiatne utieknuť,

možno mi nemilým ostať,

možno mi ústam smädom zomierať, možno mi žialiť v samote,

možno mi život v púšťach zavierať, možno mi nežiť v živote,

možno mi seba samého zhubiť nemožno mi ta neľúbiť!

– po tomto vyznaní, láska dvoch mladých ľudí nenašla naplnenie a lyrický hrdina cíti, že jej hrozí nebezpečenstvo:

„Slovensko mladé; rodisko moje aj mohyla mojich kostí!

V tebe mám pekných obrazov dvoje a dvoje veľkých ľúbostí!

Aká je krásna tá moja deva, aká k nej ľúbosť vo mne horievo: takty a k tebe, otčina! ako tys pekná, krajina moja, ako mladistvosť milá mi tvoja: tak pekná, milá Marina!"

• ďalej básnik pokračuje a Marína sa mení na vílu

• ďalej svoju milú nachádza v nadpozemskom svete

• záver skladby:

1. VÝCHODISKO NACHÁDZA V MLADOSTI:

„A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov?

Ružových tvárí hlad jará? ó' údov sila? Či strmosť krokov? Toto sa všetko zastará!

Mladosť je túžba živá po kráse.“

– na závere skladby sa autor vracia k problémom národa a ďakuje tu za lásku

„Marína moja, tak sme my.

Ako tie Božie plamene, ako tie kvety v chladnej zemi, ako tie drahé kamene; padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú tie kvety, aj my zvädneme a klenoty hruda kryje,

Ale tie hviezdy predsa svietili a pekný život tie kvety žili a diamant v hrude nezhnije

– napísaná je v 10 veršových slohách; využil bohaté trópy a figúry, hlavne personifikáciu, metaforu, epitetá, anaforu a básnické obrazy

• Štúr odmietol Marínu a preto sa nesmela vydať; po prvýkrát ju vydal J, Hurban v almanachu Nitra II

• po napísaní Maríny sa jednoznačne rozhodol napísať básnickú skladbu, v ktorej by vyzdvihol vlastností slovenského ľudu, cez tieto vlastností chcel pozdvihnúť národné povedomie Slovákov