Psychologický román, Typy rozprávača, Analýza diel Na západe nič nového a Kto chytá v žite

PSYCHOLOGICKÝ ROMÁN

Psychologický román je typ románovej tvorby, v ktorej je hlavnou témou vnútorný (psychologický) stav hlavných postáv. Ty sú zvyčajne veľmi zložité, ale čitateľ sa z príbehu postupne dozvedá príčiny ich myšlienok aj chovania a na konci je zvyčajne odhalenie alebo oslobodenie od nejakej duševnej trýzne.

TYPY ROZPRÁVAČA

1. autorský – vševediaci – pozerá sa na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postava zvonka aj zvnútra. Rozprávanie je v osobe sing. (napr. H. de Balzac – Otec Goriot)
2. personálny – subjektívny – je tiež vševediaci, ale sa sústreďuje len na jednu Rozprávanie v 3. osobe sing. (napr. J. C. Hronský – Jozef Mak)
3. priamy – úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, ich – rozprávanie, ja – rozprávanie (E. Remarque – Na západe nič nového)
4. oko kamery – zachytáva vonkajšie znaky, o vnútornom svete vieme len z ich Chýba vnútorný monológ, (francúzsky nový román)

ERÍCH MARIA REMARQUE (Í898 – 1970) – medzivojnová lit.

Narodil sa v Nemecku, otec bol kníhviazač. Z gymnaziálneho štúdia prešiel do dejiska vojny, urobil si vojnovú maturitu. Postupne po vojne robil účtovníka, obchodníka, učiteľa, organistu, automobilového pretekára, novinára. Neskôr sa

venoval iba písaniu. Patril do nemeckej prózy medzi dvoma vojnami do expresionizmu, čiastočne písal naturalizmom a čiastočne aj do Stratenej generácie. Bol veľký humanista, pacifista, demokrat. Po nástupe fašizmu v Nemecku emigroval najprv do Švajčiarska, potom do USA, po 2 sv. sa vrátil do Švajčiarska kde zomrel. Počas života získal celosvetovú slávu.

Na Západe nič nového – má autobiografický charakter, zobrazuje nemecko-francúzsky front 1. sv. vojny; zobrazuje vplyv nacionalistickej propagandy a odchod študentov gymnázia na front. Nemá súvislý dej, ale je radom príbehov, ktoré vojaci zažili buď priamo v boji alebo v čase pokoja (oddychu). Slohový postup je rozprávanie, ktoré vyrozprával

Paul Bäumer – hl. postava v 1. osobe jednotného čísla => ja – rozprávanie(v závere románu sa rozprávač mení – 3. os. j. č., pretože Paul Bäumer padol v októbri 1918). Názov románu je odvodený zo správy z novín, ktorá hovorí, že na západe sa nič nedele, hoci tam umierajú tisíce ľudí. Hrdinami sú sledmi študenti, ktorí odchádzajú na vojnu priamo zo školy. Vojna z nich postupne robí necitlivých ľudí. Na vojne prežívajú peklo vojnového besnenia. Jediné dobro, čo zostalo týmto mladým ľuďom bolo priateľstvo.

Na konci románu Paul zomiera,

"Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa asi dlho netrápil, V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný, že sa to tak skončilo."

JEROME DAVÍD SALINGER (1919 -1996) – medzivojnová lit.

Jerome Davíd Salinger bol americký spisovateľ, prozaik z polovice dvadsiateho storočia a zároveň je významným

predstaviteľom americkej medzivojnovej literatúry, študoval na viacerých vysokých školách. Jeho diela sú zaujímavé už len preto, že zobrazuje osudy ľudí i v krajných životných situaciach. Hrdinovia sú podobní romantickým hrdinom-sú

rozpoltení, v konflikte so svojim okolím, plní vzbury a nenaplnených ideálov, J.D. Salinger sa narodíl v Manhattane v New Yorku v obchodníckej rodine. Navštevoval verejnú školu na West Side, deviaty a desiaty ročník strávil na súkromnej škole McBurney a potom ho rodičia vyslali na vojenskú akadémiu Valley Forge v Pensylvánií, ktorá sa stala základom pre prípravu Pencey v knihe Kto chytá v žite. Začal študovať na New York Universíty, ale na jar štúdium ukončil a nejakú dobu pracoval na výletnej lodi.

Kto chytá v žite – Psychologický román, hlavnou myšlienkou je akási generačná spoveď, v ktorej sa stretáva svet reálnej skutočnosti s romantickým snom. Príbeh chlapca, ktorý sa chce odsťahovať od rodiny a ísť žiť do New Yorku. Dielo sa skladá s 26. kapitol napísaných v 1. osobe j.č. Príbeh rozpráva hl, postava Holden Caufield. Má 16 rokov, študent strednej školy (navštevuje už 4. školu). Ani na tejto škole nebol úspešný, prepadol zo 4 predmetov.

Sám nevie analyzovať prečo sa mu nedarí, nemá rád spolužiakov, nenávidí riaditeľov, lebo robil rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Holden prežíva krízu, v puberte ochorel na pľúca, nemá rád svojich rodičov, matka sa nevie spamätať so smrťou Holdenovho brata. Jediný vzťah má k Pheobe – má 10 rokov, láska je obojstranná. Začne popíjať alkohol, pije koľko vládze ale prestane s tým. Smelo prijme ponuku dievčat na sex v hotely. Citová kríza sa prejaví hlavne pred Vianocami. Obáva sa prísť domov tak sa tri dni túla po New Yorku kde ochorie. Lieči sa v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh.