Pavol Dobšinský

Pavol Dobšinský

Pavol Dobšinský (* 16. marec 1828, Slavošovce – † 22. október1885, Drienčany) bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.

Životopis

Narodil sa v rodine evanjelického farára. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči. V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil kňazskú skúšku. V rokoch 1848 - 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakomcisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Levoči ako asistent u evanjelického farára a etnografa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán, v rokoch 1858 – 1861 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, a napokon sa usadil v Drienčanoch, kde od roku 1861 pôsobil ako farár. Oženil sa celkom dvakrát – prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú, jeho druhou družkou sa stala vdova po Jánovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej Adela Medvecká-Čajaková.

Tvorba

Začiatky jeho literárnej tvorby sa datujú ešte od čias jeho štúdia na evanjelickom lýceu. Už v tej dobe písal básne v intenciách štúrovskej poézie. Boli to najmä ponášky na ľudovú pieseň, vlastenecké a alegorické básne. Sústavne tiež prekladal zo svetovej poézie. V rôznych časopisoch mu postupne vyšli preklady Byrona, Lamartina, Mickiewicza. Vydával rukopisný časopis Holubica, vydával časopis Sokol, recenzoval almanachyConcordia a Lipa. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Jána Čajaka, Jána Bottu či Ľudovíta Kubániho.

Ťažisko jeho činnosti je vo folkloristike. Už ako študent sa zaoberal problematikou ľudovej slovesnosti. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a v roku 1858 – 1961 vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti (1880 – 1883). Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.

Dielo

• 1858 / 1861 – Slovenské povesti. Rožňava – Banská Štiavnica
• 1874 – Sborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier
• 1880 – Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské
• 1880 / 1883 – Prostonárodnie slovenské povesti (8 dielov)

Prostonárodné slovenské povesti

– zbierka deväťdesiatich slovenských rozprávok od Pavla Dobšinského (1828 – 1885), ktorá vychádzala v rokoch 1880 – 1883 v ôsmich zväzkochnákladom autora. Obsahuje všetky folklórne prozaické žánre: čarovné rozprávky (Zakliata hora, Mahuliena zlatá panna, Janko Hraško, Traja zhavranení bratia, Nebojsa a i.), rozprávky o zvieratách (Kozliatka, Medveď a komár, O vlku, čo si dal šiť boty), humoristické a novelistické rozprávania (Prorok rak, Drevená krava, Múdry Maťko a blázni a i.), ako aj povesti (Sitno, Salaš na Čertovici). Dobšinský tu publikoval viacero rozprávok známych zo starších zbierok – z Francisciho Slovenských povestí z roku 1845 či Němcovej Slovenských pohádek a pověstí z roku 1863, ale aj rozprávky, ktoré dovtedy tlačou nevyšli.

Rozprávky z dostupných prameňov buď s drobnými jazykovo-štylistickými zmenami prebral, alebo sa inšpiroval ich látkami a nanovo ich zoštylizoval, prípadne sa na pozadí viacerých variantov snažil vytvoriť reprezentatívny model určitej rozprávky. Prostonárodné slovenské povesti spolu so Slovenskými povesťami, ktoré Dobšinský vydal spolu s Augustínom Horislavom Škultétym v rokoch 1858 – 1860 (spoločne vyšli v roku 1958 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry pod názvom Prostonárodné slovenské povesti), predstavujú výnimočnú zbierku rozprávok, reprezentujúcu slovenský rozprávkový materiál a zachytávajúcu vývin rozprávky v slovenskej literatúre 19. storočia.

Stali sa dôležitým prameňom etnológie aj literatúry pre deti a mládež, vo fonde slovenskej literatúry majú nezastupiteľné miesto – vďaka početným a mimoriadne obľúbeným adaptáciám (najmä prerozprávaniam Márie Ďuríčkovej, ktoré sú vo vydavateľstve Mladé letá knihou s najväčším počtom reedícií) dodnes patria k najvydávanejším a najčítanejším dielam slovenskej literatúry. Preložené boli do mnohých svetových jazykov, okrem iného napríklad do čínštiny, v čase svojho vydania napríklad do francúzštiny.

Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské – materiálová práca etnografického charakteru od Pavla Dobšinského (1828 – 1885) z roku 1880.

Folkloristická a národopisná práca Pavla Dobšinského, ktorej sa venoval počas celého aktívneho života, našla výraznú inštitucionálnu podporu v Matici slovenskej. Výsledkom takto poňatej „spolupráce“ sú napríklad dva zväzky Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1870, 1873), do ktorých autor zaradil okrem tradičných žánrov mimoriadne populárnych v 19. storočí – piesní a rozprávok –drobnejšie folkloristické útvary – frazeologizmy, povery, obyčaje a hry, všetko žánre systematicky zaznamenávané v korpusoch rukopisných textov zo štyridsiatych rokov 19. storočia, no zatiaľ (knižne) nepublikované.

Povery, obyčaje a hry sa stali predmetom autorovej obsiahlejšej štúdie Obyčaje, povery a čary určitých dôb, ale rozličných predmetov a úkonov, v ktorej uverejnil rozsiahly folklórny materiál tzv. výročitého ľudového zvykoslovného cyklu (predovšetkým z gemersko-malohontskej oblasti s paralelami k celoslovenskému regiónu). Štúdiu možno považovať za základ (pendant) knihy Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské, ktorá je v istom zmysle jej materiálovým rozšírením.

Kniha sa skladá z dvoch častí. V prvej sa Dobšinský venuje podrobnému opisu života slovenského ľudu cez jednotlivé fázy života (narodenie, krst, detstvo, mládenectvo, svadba, staroba a smrť) a k nim prináležiace rodinno-spoločenské a hospodársko-kultúrne aspekty života (rodinný a občiansky život, poľnohospodárstvo, remeslá, liečiteľstvo), ilustrované početnými ukážkami zvykov, povier, čŕt, obyčají a hier, ktoré sa k nim viažu. Druhá časť knihy obsahuje ľudové zábavné hry predvádzané počas jednotlivých častí roka, tematicky členené na tri skupiny (hry zimného obdobia, jarné a letné hry, hry jesenného a predzimného obdobia). Súčasťou knihy sú tiež zábavné hry detí a mládeže.

Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské sú, podobne ako ostatné Dobšinského folkloristicky zamerané práce, hodnotnou sondou do života človeka (vidiečana) v 19. storočí, ktorého autor prezentuje v prísne tradičnom patriarchálnom modeli. Vďaka množstvu publikovaného materiálu a jeho racionálnemu triedeniu je dielo cenným zdrojom informácií nielen pre odborníkov, ale aj pre laikov.