Ján Palárik

Ján Palárik

1822 (Rakovská na Kysuciach) – 1870

• vyštudoval za kňaza
• najväčšiu časť života prežil v Majcichove pri Trnave – tu zomiera
• bol to politik, novinár a dramatik, venoval sa aj teórii drámy
• redigoval (vydával) časopis Cyril a Metod
• žiadal demokraciu a reorganizáciu cirkvi, dostal sa za to do väzenia a zakázali mu vydávať časopis
• začal pracovať v Katolíckych novinách v Budapešti
• v týchto novinách žiadal pre Slovákov:

1. Výstavbu priemyslu
2. Vybudovanie železníc na Slovensku

• od roku 1858 vydáva almanach CONCORDIA a tu zverejňuje svoje veselohry

Drotár Inkognito

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch Dimitrij Samozvanec (smutnohra)

ZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH

• hlavná téma: odnárodňovanie Slovákov a prinavrátenie k slovenskému národu, rieši to v polohe zemianstva a slovenskej inteligencie
• využil tu situačnú komiku – dvojzámenu hlavných postáv
• postavy sú rozdelené na vlastencov a odrodilcov
• vlastenci:

Miluša Oriešková – dcéra učiteľa národovca je spoločníčka Grófky Elvíry Hrabovskej

• učila grófku láske k slovenskému národu a jeho tradíciám
• bola veľmi sčítaná a dokázala súcitiť s najnižšími spoločenskými vrstvami

Elvíra Hrabovská – grófka

• pod vplyvom Miluše mení svoj postoj k slovenskému ľudu

Ján Rohoň – inžinier, zememerač

• jeho vlastenectvo bolo skryté
• bol spolužiak baróna Lajoša Kostrovického a jeho vlastenectvo sa prejavilo pod vplyvom Miluše Orieškovej

• odrodilci:

Lajoš Kostrovický

• pod vplyvom spoločenských udalostí zavádza na svojom panstve maďarčinu
• je to typický reprezentant svojej triedy
• pod vplyvom lásky ku grófke Hrabovskej zmení svoj postoj k slovenskému ľudu
• autor v ňom nachádza dobré jadro a uvedomuje si, že šľachta zavinila ťažké postavenie ľudu
• dá peniaze na výstavbu školy, aby sa mohla rozširovať vzdelanosť slovenského ľudu
• názor postavy je symbolický, jedná sa o zmierňovanie slovenského a maďarského národa

• OBSAH:

Grófka Elvíra Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha, baróna Lajoša Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymení úlohu so svojím priateľom, zememeračom Rohoňom. Na základe výmeny vzniknú rôzne komické situácie. Napokon veselohra končí šťastne. Grófka Hrabovská za zaľúbi do baróna Kostrovického a Miluša Oriešková sa zaľúbi do zememerača Rohoňa.

• celá veselohra je veľmi vtipná

• autor tu využil veľa zo slovenskej folkloristiky, najmä ľudové tradície okolo zberu obilia a krásne slovenské ľudové piesne
• jazyk a štylistické prostriedky: pekná slovenčina, veľa maďarských výrazov, hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá

DROTÁR - veselohra

• téma- oslava predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva
• dej sa odohráva v Budapešti, v dome slovenského továrnika Rozumného. Do jeho domu prichádza statočný slovenský drotár Bubenčík, aby našiel svojho brata, ktorého nájde – robí domovníka a má pomaďarčené meno – Doboši
• využil tu intrigy, zámenu postáv a sú tu zidealizované charaktery

Inkognito

• veselohra
• nadviazal na kocúrkovskú tematiku
• čerpá z rodinného života ponemčeného malomeštiactva
• Evelína – dcéra po nebohom richtárovi Sokolovi (je ponemčená), je sľúbená básnikovi, národovcovi Jelenskému, ktorý prichádza do Kocúrkova inkognito a predstavuje sa ako kosec. Súčasne s ním prichádza do mestečka pomaďarčený syn radného pána Polomského.

Polomský chce oženiť svojho syna s Evelínou. Básnik Jesenský mení Evelínu na slovenskú Evu.

• je tu využitá zámena osôb a láskavý humor