Ľudmila Podjavorinská

Ľudmila Podjavorinská

(1875 – 1951)

• vlastným menom Ľudmila Riznerová
• narodila sa v Horných Bzinciach ako dieťa v chudobnej učiteľskej rodine
• mala len ľudovú školu a vzdelanie si dopĺňala sama
• bola sociálna a ľudovýchovná pracovníčka
• zomrela v Novom Meste nad Váhom
• pochovaná v Horných Bzinciach
• začala tvoriť veľmi mladá
• je prvou ženou, ktorá uverejnila na Slovensku knižne svoje básne

TURECKÁ SVADBA – jej prvá besednica, uverejnila ju ako 15-ročná

Z VESNY ŽIVOTA – zbierka lyrických veršov

• nadviazala v nej kontakt s vedúcimi básnikmi doby ( Vajanský, Hviezdoslav )
• orientovala sa na doznievajúci oneskorený romantizmus
• tematický repertoár je užší a monotónny
• je citovo a významovo ladený: túžba po láske sa v nej stretáva s nárokom na čistotu, pravdivosť citu a z ich stretnutia vzniká vnútorný konflikt ustavične zasahujúci vnútorný svet človeka

PO BÁLE – epické básne. Je tu príklon k básnickému realizmu a to v NA BÁLE skĺbení dejovej skratky a rozumovej úvahy o ľudských PREĽUD charakteroch, vzťahoch. O mravných výkyvoch meštianskeho

spoločenského života

BALADY ( epická poézia ) – do alegorickej symboliky tragických príbehov

PIESNE SAMOTY ( zbierka ) vkladá aj subjektívne nálady vlastnej životnej osamelosti

Krátka próza: ONDRÁŠ

V otroctve

ŽENA

ONDRÁŠ( poviedka ) – nadviazala na Kukučínovskú novelu Neprebudený

– líši sa tým, že smrť hrdinu je iba ukončením jeho nešťastného ľudského údelu a nie jeho vykúpením

ŽENA( novela ) – v postave Ivy Zaťkovej vytvorila jednu z najkrajších ženských typov postáv slovenskej literatúry

Iva – ženská múdrosť, aktivita, vychováva 5 detí, pôsobenie na slabocha muža – vdovca => podnietilo jej vnútorný prerod. Navonok je drsná, ale je to len ochrana pred tvrdosťou života. Rozhodujúce je teplé srdce a obetavosť.

SOKOVIA

NA ZÁLETOCH – humoristické obrázky z dedinského života. Jemne tu odkrýva

POD SVIETŇOM nedostatky, jazyk prózy je ľudovejší ako vo vážnej próze.

ZAJKOBOJKO – veršované rozprávky – tvorba pre deti

ČIN ČIN

BARÁNOK BOŽÍ ( poviedka ) – typ sociálnej prózy pre deti

• obrátila pozornosť na boľavú stránku detstva
• je to rozprávanie o osude vojnovej siroty, ktorá sa po krásnom a bezstarostnom živote pri starom otcovi (bačovi na holiach) dostáva do nevľúdneho prostredia mestského sirotinca
• malý Ondrejko sa snaží vyrovnať sa so situáciou, žije v spomienkach, upína sa na záujmy a zmysly, ktoré mu pripomínajú z dreva vystrúhaný obrázok boží
• Ondrejko v prudkej zrážke s cudzím nechápavým svetom (nepriateľským) tragicky zahynie