Ivan Krasko (1876 – 1958)

Ivan Krasko

(1876 Lukovište (Gemer) – 1958)

• vlastným menom Ing. dr. Ján Botto
• najprv používal meno Janko Cigáň
• svoje básne najprv uverejňoval v časopisoch Dennica, Slovenské pohľady, Prúdy.
• napísal 2 básnické zbierky + prózu:

Nox et solitudo (Noc a samota) – básnická zbierka

• jeho lyrický hrdina sa cíti osamelý, smutný, opustený
• vždy sa nachádza uprostred tmavej noci
• vyplývalo to z odlúčenosti básnika od svojich najbližších
• prevládajú tu prírodné, ľúbostné a národné motívy
• medzi najvýraznejšie básne zo zbierky patria: Topole

Už je pozde

Aminke

Vesper dominance Jehovah

Topole

• sú pre neho symbolom smútku, samoty
• myšlienka – hľadá východisko z osamelosti
• východisko nenachádza ani v nirváne
• symbolom smútku je i havran – bezvýchodiskovosť
• celá báseň je rámcovaná prírodou

Už je pozde

• báseň s ľúbostnou tematikou (láska je nenaplnená) rámcovaná prírodnými motívmi
• hrdina je umiestnený do noci, ktorá je symbolom smútku a samoty
• využil tu priestorové a farebné videnie
• báseň sa končí slovami:

„Už je pozde, nepamätáš ... a ty nejdeš dokončiť započaté hovory ...“

Aminke

• báseň, je venovaná matke
• cítiť tu túžbu básnika po domove a matke

Vesper dominance (nedeľný večer)

• spomína si na matku ďaleko v Myslí na svoj rodný dom a na stôl, pri ktorom matka sedáva a strachuje sa o osud svojho syna

Jehovah

• téma – národná
• prežíva sklamanie z pasivity slovenského národa
• zvoláva pomstu na členov svojho národa, ak sa neodhodlajú k činu

„Nechceli vedieť, že sa pripozdieva – na vlastné plemä tvoju prosím pomstu.“

Verše – básnická zbierka

• objavuje sa tu prvá sociálna téma
• MOTÍVY: národné, ľúbostné, prírodné, sociálne
• najvýznamnejšie básne:

Otcova roľa

• sociálna báseň, rieši tu otázku návratu k rodnému kraju
• použil autoštylizáciu – autor tu vystupuje v podobe tuláka, ktorý sa vracia k slovenskému národu
• naznačuje tu tisícročné utláčanie Slovákov
• hnevá sa na slovenskú inteligenciu, ktorá sa nehlási k slovenskému národu

Baníci

• je postavená na sociálnom konflikte
• prekonáva tu osobný smútok, angažuje sa za národ
• vystupuje tu postava démona, ktorý je predstaviteľom utlačovateľov Slovákov
• záver – je to viera vo víťazstvo sociálne ponižovaných

Otrok

• využil tu autoštylizáciu:

„Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára.“

• záver vyznieva ako viera v lepšiu budúcnosť

PRÓZA:

Naši – sú to portrétne štúdiá ktorými začínal

Sentimentálnepríhody – vyšiel v časopise, neskôr na 2 časti – Svadba + Almužna List mŕtvemu

Udalosti

Bájka pre moju milú Nos, Ja – básne v próze

– Krasko sa vyrovnáva spocitmi moderného človeka, ktorý stratil istoty starého sveta. Jeho protagonista pochybuje o realite a nedokáže sa zorientovať vo vlastných pochybnostiach.