Dušan Dušek

Dušan Dušek (1946 – )

• narodil sa v obci Gbelce
• detstvo prežil v PN a v Šaštíne
• študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v BA (geológia a chémia)
• pracoval ako redaktor (Kamarát, Slovenské pohľady)
• pôsobil na VŠMÚ (scenáristka, dramaturgia)

Charakteristika tvorby

• predstaviteľ tzv. poetického realizmu a postmoderny
• majster poviedky a prozaickej miniatúry
• tematická variabilnosť – každodenný život človeka
• región západoslovenskej dediny (PN, Šaštín)
• detstvo ako trvalá inšpirácia jeho tvorby
• medziľudské vzťahy, láska, erotika, staroba a samota
• postavy:
• jednoduchí ľudia
• snažia sa prekonávať životné problémy
• konanie hrdinov ovplyvňuje ich hlboká citlivosť
• čudáci a outsideri (svojské, ale paradoxne jasnejšie videnie sveta)
• prelínanie časových línií, reality a fantázie
• zmysel pre detail
• senzualizmus (dôraz na farby, vône, chute)
• humor a sebairónia
• štylistická variabilnosť (slang, nárečie...)

Najvýznamnejšie diela

• Strecha domu
• Poloha pri srdci
• Náprstok
• Kufor na sny
• všetko sú to zbierky poviedok

Scenáre k filmom

• Sojky v hlave
• Ja milujem, ty miluješ

Tvorba pre deti

• Pištáčik
• Pištáčik sa žení
• Babka na rebríku
• Dvere do kľúčovej dierky

Rýchlik (poviedka)

• hlavnou postavou je Taraba (starí muž pracujúci na stanici ako výpravca vlakov)
• tri stretnutia (chlapec, mladík, muž) – spája ich futbal, napodobňovanie zvierat, Vavro
• spomienka na Vavra – spolu rukovali, ale Vavro sa po vojne nevrátil, vraj zmizol.
• akoby naozaj prišiel na stanicu a čakal na rýchlik o desiatej, ktorý tadiaľ nechodí
• Taraba cíti smútok a hanbu, že na Vavra zabudol
• hvízdanie rušňa – rýchlik šiel („Už nám ide.“ = smrť)

Znaky v diele

• dedinské prostredie, jednoduchý človek
• bežný, ale zároveň jedinečný deň v živote
• detaily, ktoré charakterizujú život hrdinu (trúbka, hodiny, guľovnica, kominárska štetka...)
• náznakovosť v zobrazení postáv
• prelínanie časových línií, reality a predstáv
• poetickosť v zobrazení smrti
• názov – symbolika

Dušan Dušek

– Dušan Dušek obohatil slovenskú literatúru najmä tým, že svoju poetiku postavil na detaile s autobiografickým nábojom, čím sa jeho prozaická tvorba dostala do kontrapunktu s oficiálnou ideologizovanou literatúrou.

– Dušek sa vypracoval na jedného z najlepších slovenských poviedkarov. Svet jeho próz hýri drobnými rázovitými postavičkami, ktoré prinášajú na scénu nielen autorskú skúsenosť z detstva, ale aj humor, iróniu a osobitý poetizmus, založený na presne vystavanej metafore s konkrétnym príbehovým pôdorysom, ale aj imaginatívnosťou a jemnou psychologickou drobnokresbou. V jeho poviedkach v presnom prozaickom tvare spolunažíva realita s obrazotvornosťou, iracionalitou a tajomnosťou.

– Frekventovanou témou Dušekových poviedok je popri detstve aj vzťah medzi mladou a staršou generáciou, cez ktorý sa premietajú s kritickým akcentom zložité spoločenské, sociálne a politické súvislosti.

– V zbierke poviedok Teplomer sa popri všetkých týchto štandardných vlastnostiach dostávajú do popredia politické postoje autora k skutočnostiam totalitného režimu i k skutočnostiam po „nežnej“ revolúcii roku 1989. Majstrovsky poskladaná farebná vitráž ľudských osudov v zbierke Pešo do neba vytvára obraz, cez ktorý k nám prenikajú lúče zážitkov, momentov a maličkostí, humorných ale i vážnych situácií, opísaných s hravosťou a ľahkosťou autorovi vlastnou. Dušek sa sústavne venuje scenáristickej a rozhlasovej tvorbe.