Romantizmus vo svetovej literatúre + Prehľad autorov a diel

Romantizmus vo svetovej literatúre

(koniec 18. stor. – polovica 19. stor.)

Spoločensko-politická situácia

– obdobie medzi Veľkou francúzskou revolúciou (1789 – 1794) a buržoáznymi revolúciami v Európe (1848 – 1849);

– zložité, protirečivé obdobie; rozpadáva sa feudalizmus a nastupuje kapitalizmus;

– heslo francúzskej revolúcie ,,Sloboda, rovnosť, bratstvo“ dávalo človeku pocit voľnosti, no realita bola nepriaznivá, jednotlivec v novom type spoločnosti strácal istotu, prežíval spoločenskú osamelosť a zdalo sa, že protirečenia sú rozumom neriešiteľné

Filozofické východiská romantizmu:

1. iracionalizmus – filozofický smer, ktorý popiera rozumové logické poznávanie a uprednostňuje vieru a inštinkt,
2. idealizmus – filozofický smer, ktorý potláča materiálnu stránku (bytie) a zdôrazňuje duchovnú stránku (ducha, vedomie, myšlienku); tvorcom tejto filozofie bol nemecký filozof Hegel,
3. sentimentalizmus – filozofický smer, ktorý sa pri poznávaní sveta sa opiera o city, citové zážitky, hlása súcit s biednymi a utláčanými, vyzdvihuje jednoduchého človeka.

Znaky literárneho romantizmu

– romantizmus uvoľňuje kreativitu autora, jeho fantáziu a individuálny pohľad na svet;

– základným rozporom v romantizme bol rozpor medzi snom a skutočnosťou; sen znamenal spravodlivosť, slobodu, voľnosť; skutočnosťou boli utrpenie, neľudskosť, nespravodlivosť, smrť;

– romantický hrdina je v rozpore so skutočnosťou, je ovládaný silnými vášňami, túži po plnosti života a lásky, pociťuje však tragickú osamelosť a často podlieha pesimizmu; je samotár, tulák, väzeň, vyhnanec, zbojník...; na jednej strane stoja ideály človeka a na druhej strane spoločnosť, v ktorej sa ideály jedinca nemôžu uskutočniť;

– svet hodnotí podľa vlastného poznania (subjektivizmus);

– je to silný výnimočný jedinec individuálne sa búri proti nespravodlivosti, bezpráviu (individualizmus); vzdoruje osudu, moci, tyranom; často sa uzatvára do seba;

– romantická postava je schopná silného, úprimného citu (sentimentalizmus), ktorý povýši nad logiku rozumu;

– na ceste za snom často vykoná nadľudské hrdinstvo; je schopná obetovať svoj život za slobodu a šťastie iného človeka alebo národa (titanizmus);

– postava často vytuší, čo sa stane (intuícia);

– autor sa stotožňuje so svojím literárnym hrdinom (autoštylizácia);

– postavy vytvárajú kontrast s inými postavami v diele, ale sú kontrastné aj sami osebe (harmónia kontrastov) postava je navonok škaredá, no vo vnútri je krásna;

– typickým znakom romantizmu je idealizácia – zovšeobecnenie výnimočných vlastností človeka, autor vytvára tzv. ideálny charakter, hrdinov podáva ako vzory odvahy, mravnej čistoty, ktorí zápasia proti spoločenskej nespravodlivosti;

– príznačný je druhový a žánrový synkretizmus – prelínanie druhov a žánrov, napr. vzniká veršovaný román; epika sa lyrizuje opismi prírody, psychiky človeka alebo úvahami (reflexiami);

– hlavným literárnym druhom je lyrika (obľúbené boli lyricko-epické útvary), rozvíja sa aj epika (balady, poviedky, novely, romány), píše sa aj dráma.

Prehľad autorov a diel európskej literatúry

Ruská literatúra

Alexander Sergejevič Puškin

– veršovaný román Eugen Onegin,

– historická povesť Kapitánova dcéra

Anglická literatúra

George Gordon Byron

– lyricko-epická skladba Childe Haroldova púť

– báseň Chillonský väzeň

Percy Bysshe Shelley

– veršovaná dráma Odpútaný Prometeus

Nemecká literatúra

Johann Wolfgang Goethe – predstaviteľ hnutia Búrka a vzdor;  prívrženci tohto hnutia sa búrili proti vtedajšej spoločnosti; postavili sa proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je

v človeku prirodzené (vášeň, cit, láska, sloboda)

Utrpenie mladého Werthera – sentimentálny román s autobiografickými prvkami napísaný formou listov; témou je nenaplnená láska dvoch mladých ľudí a neschopnosť dosiahnutia individuálneho šťastia v spoločnosti, ktorá sa riadi zaužívanými konvenciami

– veršovaná dráma Faust

Friedrich Schiller – vo svojich dielach vyjadroval túžbu po národnej i osobnej slobode a boj proti

tyranii

– dráma Zbojníci, tragédia Úklady a láska, dráma Viliam Tell

Henrich Heine – najrevolučnejší nemecký básnik a prozaik

– satirická skladba Zimná rozprávka, zbierka básní Sliezski tkáči

Francúzska literatúra

Victor Hugo

– historický román Chrám Matky Božej v Paríži – romantický príbeh krásnej cigánky Esmeraldy a

obludného Quasimoda; príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia;

– romány Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri

– lyrická zbierka Kontemplácie, epická zbierka Legenda vekov

– dráma Cromwell, Ruy Blas

Poľská literatúra

Adam Mickiewicz

– báseň Óda na mladosť

– národný epos Pán Tadeáš

Maďarská literatúra

Sándor Petöfi

– epická skladba Apoštol

– veršovaná rozprávka Víťaz Janko

Česká literatúra

Josef Kajetán Tyl

– divadelná hra Fidlovačka; súčasťou hry je hymnická pieseň Kde domov můj,

– divadelná hra Strakonický dudák

Karel Hynek Mácha

– lyricko-epická skladba Máj

Karel Jaromír Erben

– básnická zbierka Kytice; obsahuje balady Vodník, Polednice

Božena Němcová – próza Babička