Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 740
Uložení: 59
Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500)
- Veľkomoravské obdobie /800 – 1000/,
– vznikla literatúra písaná hlaholikou v staroslovienčina – staroslovienska literatúra;
- Nové konštituovanie slovenskej stredovekej literatúry /1000 – 1500/
– vznikla literatúra písaná po latinsky, po česky alebo v slovakizovanej češtine;
Staroslovienska literatúra
– patrí do stredovekej literatúry; ňou sa začina písať história slovenskej literatúry; v dejinách literatúry sa vymedzuje Veľkomoravské obdobie rokmi 800 – 1000 n. l.;
– Veľká Morava /VM/ bola prvým ranofeudálnym štátom Slovanov; vznikla spojením nitrianskeho a moravského kniežatstva v r. 833; veľkomoravskí panovníci chceli vytvoriť silný a nezávislý štát; susedná Východofranská ríša sa snažila ovplyvňovať politický a kultúrny vývoj na VM aj prostredníctvom kňazov, ktorí tu šírili kresťanstvo; knieža Rastislav v snahe získať cirkevnú nezávisloť VM požiadal v r. 861 pápeža v Ríme Mikuláša I. o vyslanie vierozvestcov, ktorí by ovládali slovanký jazyk; pápež jeho žiadosti nevyhovel /nemal takých kňazov/, a preto sa Rastislav obrátil so žiadosťou na byzantského cisára Michala III.; ten poslal na VM bratov zo Solúna /Macedónia/ Konštantína /827 – 869/ a Metoda /815 – 885/; prichádzajú na VM v r. 863.
Význam misie Konštantína /K/ a Metoda /M/:
– na VN šírili kresťanstvo v slovanskom jazyku;
– K zostavil 1. slovanské písmohlaholiku /na základe malých písmen gréckej abecedy/; ňou sa zapisoval starosloviensky jazyk /macedónsky jazyk s prvkami západoslovankých jazykov/;
– po príchode na VM založili K a M na kniežacom dvore učilište /školu/ na výchovu kňazov, kde vyučovali teológiu, hudbu a gramatiku v slovanskom jazyku;
– v r. 867 sa vybrali K a M do Ríma /zastavili sa aj Benátkach/, aby obhajovali sloviensku liturgiu /bohoslužby v staroslovienčine/; pápež Hadrián II. povolil staroslosvienčinu ako 4. bohoslužobnýjazyk /popri gréckom, hebrejskom a latinskom jazyku/; Hadrián II. na VM zriadil arcibiskupstvo a 1. arcibiskupom sa stal Metod; Konštatntín v Ríme ochorel, vstúpil do gréckeho kláštora, prijal meno Kyrilos/Cyril/ a na VM sa už nevrátil; M pri návrate na VM zajali vojaci bavorských kňazov, 2 roky ho väznili a prepustili ho až na príkaz pápeža; vrátil sa na VM a pokračoval v šírení viery a vzdelanosti; v r. 880 sa opäť vybral do Ríma, aby obhájil slovanskú liturgiu; pápež Ján VIII. potvrdil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk.
– po smrti M jeho nástupcom na VM sa mal stať jeho žiak Gorazd, no Svätopluk bol naklonený latinskej liturgii, preto presadil za arcibiskupa franského mnícha Wichinga; 885 pápež Štefan V. zakázal slovanké bohoslužby; Metodovi žiaci museli odísť z VM, aby sa vyhli prenaledovaniu zo strany franských kňazov; uchýlili sa do Bulharska, kde začiatkom 10. stor. zostavili nové písmo cyriliku /na základe veľkých písmen gréckej abecedy/;
– staroslovienčina nebola len bohoslužobným jazykom, ale aj kultúrnym a literárnym jazykom; vznikla v nej literatúra:
- prekladová – K a M preložili do staroslovienčiny misál /omšová kniha/, breviár /modlitebná kniha pre kňazov/, žaltár/zbierka žalmov/, spevník, evanjeliá; Metod preložil Starý zákon a zbierku právnych predpisov Zákonník pre svetských ľudí;
- pôvodná – je to literatúra, ktorá vznikla na VM; zachovala sa však len v odpisoch z 10. – 13.stor. /Kyjevské listy/; Konštantín – napísal báseň Proglas; Kliment napísal legendu Život svätéhoKonštantína a Gorazd napísal legendu Život svätého Metoda /obe legendy sa spolu nazývajú Moravsko-panónske legendy/; tieto dve legendy sú umeleckou prózou a zároveň aj historickým dokumentom.
Konštantín Proglas /predslov; predspev k svätému Evanjeliu/
– je to prvá slovanská veršovaná báseň napísaná na našom území; vznikla 9. stor, najstarší odpis je z 13. stor.; báseň je oslavou slovankého predkladu Písma; je to stredoveký básnický útvar hymnus /,,chvála“/
– kompozícia: 110 dvanásťslabičných veršov bez rýmu a bez členenia na strofy; prvý verš je vyčlenený /Som predspev k svätému evanjeliu./, za posledným veršom nasleduje: Amen.
– myšlienky ukážky: Konštantín sa prihovára Slovanom, pre ktorých Božie slovo preložil do národného jazyk; obhajuje právo každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku, lebo tak ho človek dokáže najlepšie pricítiť a pochopiť /demokratická myšlienka/; autor hovorí aj o vzťahu Božieho slova a vzdelanosti – Božie slovo človeka posilňuje, ale ho aj učí poznávať, pomocou Božieho slova človek prijíma aj vedomosti; slová, knihy zbavujú človeka nevedomosti, umožňujú mu rozvíjať osobnosť; človek má právo byť vzdelaný a má právo byť dôstojnou bytosťou;
– básnické prostriedky:
– prirovnanie: Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia, človeka činia, akoby bol z kameňa;
– metafora: bez kníh sú nahé všetky národy;
– epiteton: boží raj, rozum prostý, nahé národy, hladné duše;
– básnická otázka : ...že nehovorí hlasom zrozumiteľným?
– anafora: slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi/ slovo, čo um aj srdce tvoje posilní,...
– oslovenie: nuž dobre počuj, celý národ sloviensky,......
– kumulácia /hromadenie výrazov na lepšie objasnenie veci, zároveň sa myšlienka stupňuje//klimax/
Slovo,..................nakŕmi,/ slovo, čo um...........posilní,/ slovo, čo ................pripraví.
– parafráza z Biblie : Chcem radšej iba pätoro slov povedať......
– znaky stredovej literatúry v básni – citácia alebo parafrázovanie Biblie; štýl je ozdobný, nadnesený, emocionálny /množstvo básnických prostriedkov/, využíva amplifikáciu /širšie vysvetlenie pojmu / a kumulácia /hromadenie/ výrazov; synkretizmus /splývanie umeleckej a náučnej literatúry/.
Moravsko-panónske legendy
– nie sú to typické legendy, lebo legendových prvkov je v nich málo /nie sú tu zázraky, obrazy asketického života/; tieto legendy obsahujú veľa životopisných faktov a zameriavajú sa na glorifikáciu /oslavu/ veľkosti a výnimočnosti K a M /ideálne charaktery/;
- Život svätého Konštantína napísal jeho žiak Kliment – opisuje K detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť a súcit s trpiacimi; sústreďuje sa na predmoravkú činnosť a na obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach; legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom a obsahuje množstvo umeleckých prostriedkov;
– ukážka: Konštantín obhajuje staroslovienčinu pred trojjazyčníkmi /tí, čo uznávali za bohoslužobné jazyky len hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu/; argumentuje tým, že dážď prší na všetkých rovnako, slnko tiež svieti na všetkých rovnako a vzduch dýchame všetci rovnaký; všetky národy by mali mať rovnaké práva, aj právo na počutie Božieho slova vo svojom rodnom jazyku; tak sa najlepšie šíri viera a vzdelanosť; autor využíva umelecké prostriedky – prirovnanie, básnické otázky, metaforu, citáciu z biblie;
- Život svätého Metoda – napísal jeho žiak Gorazd; je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový, niet v ňom prvkov zázračnosti; rozpráva o činnosti M na VM a obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovní M za arcibiskupa; štýl je jednoduchší, ale obsahuje aj rôzne básnické figúry a trópy.
Prínos cyrilometodskej tradície pre rozvoj slovenskej národnej kultúry a literatúry
– K a M spolu so šírením kresťanstva šírili aj vzdelanosť a položili tak na našom území základy kultúry a literatúry, na ktorých sa mohlo stavať v ďalších obdobiach našej histórie;
– veľkomoravská tradícia sa stala argumentom na obhajobu práv pre národnú slobodu Slovákov a samostatný jazyk; táto tradícia zohrala významnú úlohu pri formaovaní slovenkého národa najmä v čase slovenkého národného obrodenia /18. – 19. storočie/; národní buditelia vyzdvihovali slávnu veľkomoravskú históriu, štátnosť, jazyk, kresťanstvo a tým sa snažili dvíhať národné povedomie Slovákov;
– spisovatelia, ktorí sa inšpirovali touto tradíciou pri tvorbe literárnych diel:
- Hollý – epos Svätopluk
- M. Hurban – próza Svätoplukovci
- O. Hviezdoslav – krátka epika – Pribina, Rastislav
- N. Jégé – román Svätopluk
- Stodola – historická dráma Kráľ Svätopluk /na námet tejto drámy E. Suchoň napísal našu národnú operu Svätopluk/
- Ferko – dielo Veľkomoravské záhady, Svätopluk
– 5. júl – štátny sviatok Cyrila a Metoda – konajú sa spomienkové slávnosti pri rôznych pamätníkoch /napr. Vyšnokubínske skalky – pri ekumenickom kríži/
– K a M sú uznávaní ako európski svätci, lebo sa zaslúžili o šírenie kresťanstva a vzdelanosti v Európe.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Slovenská stredoveká literatúra (800-1500) | Referát | 874 slov | |
Stredoveká európska literatúra prehľad | Maturita | 592 slov | |
Stredoveká literatúra v Európe prehľad | Maturita | 1 344 slov | |
Stredoveká literatúra (cca. 500 - 1500) | Ostatné | 1 185 slov | |
Slovenská stredoveká literatúra | Referát | 1 684 slov | |
Slovenská stredoveká literatúra 800 - 1500 | Ostatné | 456 slov | |
Stredoveká literatúra | Ostatné | 615 slov | |
Stredoveká literatúra (5. - 15. storočie) | Ostatné | 788 slov | |
Stredoveká literatúra | Referát | 742 slov | |
Stredoveká literatúra | Referát | 649 slov | |
Slovenská stredoveká literatúra | Referát | 523 slov | |
Svetová a slovenská stredoveká literatúra | Učebné poznámky | 1 126 slov | |
Slovenská stredoveká literatúra | Referát | 343 slov | |
Svetová stredoveká literatúra | Maturita | 1 273 slov | |
Stredoveká literatúra (800 – 1 500) | Učebné poznámky | 459 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Slovenská stredoveká literatúra