Štruktúra literárneho diela

Štruktúra literárneho diela

Príbeh: Príbeh alebo historka (materiálneho či duchovného) diania; pojem príbehu kolíše podľa toho, aké významové útvary intervenujú v priebehu jeho tvorby.

Vonkajšia kompozícia: - horizontálne členenie textu: vonkajšie členenie textu – členenie na základné jednotky.

Spev: hudobný prejav uskutočňovaný ľudským hlasom, v básni môžeme prirovnať ku kapitole v prozaickom diele.

Vševediaci rozprávač: pozorovateľ života, rozprávanie sa uskutočňuje v 3. osobe, on rozprávanie. Pozná vnútorný a vonkajší život postáv, vie o ich myšlienkach a túžbach, vie, čo sa stalo a stane, aj to, čo sa odohráva.

Literárna postava: postava vystupujúca v literárnom diele. Nachádzame ju v epických a dramatických dielach. V lyrických dielach (poézia) nemáme postavy. V lyrickom diele je prítomný tzv. lyrický subjekt !!!

Typy literárnych postáv: Fiktívna postava, Reálna postava, Hlavná postava, Vedľajšia p., Idealizovaný typ postavy, Charakterový typ postavy, Sociálny typ postavy

Vnútorná kompozícia: vnútorné členenie textu = obsahová stránka: má dve roviny:

1. rovina deja => dej sa vyvíja vďaka konfliktu, ktorý má niekoľko fáz:

• Expozícia: úvod, oboznámenie s prostredím, dejom

• Kolízia: zápletka, zauzlenie deja,

• Kríza: konflikt, stupňovanie, vyvrcholenie,

• Peripetia: obrat, nečakané, spomalenie

• Katastrofa: záver, riešenie konfliktu

1. rovina významu: čo chce autor povedať, autorovo posolstvo

Kompozičné fázy diela:

Hĺbkové členenie diela:

Priamy (subjektívny) rozprávač: 1. osoba – Ich – forma – najautentickejší; zvyčajne je hlavnou postavou - opisuje svoje vnútorné stavy a pocity

1. Prežívajúci – prít. čas (Ja–prežívajúce)

1. Rozprávajúci – min. čas (Ja–rozprávajúce)

Horizontálne členenie textu: Vertikálne členenie textu: členenie textu na pásmo rozprávača a pásmo postáv (horizontálnym sa rozumie na členenie textu na odseky a kapitoly)

1. pásmo rozprávača - text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania v texte je jeho reč mimo úvodzoviek, resp. pomlčiek. (Pásmo rozprávača: zahŕňa polopriamu reč, nevlastnú priamu reč a nepriamu reč.)
2. pásmo postáv - priama reč postáv – je v texte naznačené a graficky vyčlenené úvodzovkami, resp. pomlčkami
3. monológ - prehovor jednej postavy

1. dialóg - rozhovor viacerých postáv - tvoria ho repliky (prehovory) postáv VNÚTORNÝ MONOLÓG:
2. v modernej próze sa v pásme rozprávača často objavuje myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy, spontánny tok myšlienok => umožňuje čitateľovi pochopiť vnútorné pohnútky postavy,
3. vyjadruje sa polopriamou rečou, nevlastnou priamou rečou, niekedy aj priamou rečou. 3 druhy vnútorného monológu: úvahový,
   1. spomienkový, čiže retrospektívny,

1. dejový - postava preberá funkciu rozprávača.