Od moderny po súčasnosť KOMPLET II

Od moderny po súčasnosť KOMPLET II

Svetová povojnová próza a poézia

1. D. SALINGER

 zaoberal sa tematikou mladých ľudí a ich problémov v čase dospievania

román Kto chytá v žite !!!

– príbeh rozpráva hlavná postava Holden Caulfield (ja-rozprávanie)

– dej sa odohráva počas troch dní v predvianočnom období

– Holden rozpráva o svojich bohatých rodičoch (jeho brat je spisovateľ, malá sestra sa volá Phoebe a jeden brat mu zomrel), o príchode na internátnu školu, kde sa mu nedarí, o živote na internáte, o vyhadzove zo školy, túla sa New Yorkom, lebo sa bojí vrátiť k rodičom (domov sa nakoniec vráti len kvôli sestre), počas túlania sa stretáva rôzne typy ľudí, odsudzuje ich pretvárku, faloš, amorálnosť, citlivo vníma svet a jeho nedostatky,  Holdena trápia aj problémy dospievania ---> zavolá si do hotelovej izby prostitútku, no nakoniec jej zaplatí len za to, že sa s ním bude rozprávať

– sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti, keď sa niektoré z nich priblíži k strmine, Holdenovou úlohou je vrátiť ho nazad ---> žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi, priepasť predstavuje dospelosť

– Holden si najprv nechce priznať, že sa dospievania bojí, preto si vymyslí, že svet dospelých je plný pokrytectva, klamsta, honby za peniazmi, zatiaľ čo svet detí je svetom zvedavosti a nevinnosti

– Holden nakoniec kapituluje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, ktorý nie je

schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo

– autor používa živú „reč mládeže“, t.j. frazeologizmy, slang, vulgarizmy

JOHN STEINBECK

 zážitky z ciest a skúsenosti z práce na farmách sa stali inšpiráciou pre jeho literárnu tvorbu

román O myšiach a ľuďoch !!!

– hlavnými postavami sú tuláci a bezdomovci George Milton (nízky) a Lennie Small (vysoký, mentálne postihnutý), snažia sa byť stále spolu, lebo tvrdia, že samota robí človeka zlým

– dej sa odohráva v 30-tych rokoch v Kalifornii počas veľkej hospodárskej krízy

– hľadajú si spolu prácu, nájdu ju na farme, ale snívajú o vlastnom domove (ich snom je vlastná zajačia farma)

– Lennie rád hladká hebké veci (myši, králiky, vlasy), pretože je silný, občas sa mu podarí nejaké zviera zabiť (napr. psíka,

ktoréhu mu daruje zlý syn majiteľa farmy), Lennieho sa pokúša zviesť žena syna majiteľa farmy, dovolí mu pohladiť jej vlasy, Lennie ich nedokáže prestať hladkať, žena začne kričať a on jej nechtiac zlomí väzy, keď sa ju snaží utíšiť, syn majiteľa farmy sa chce pomstiť, ale George Lennieho zastrelí (aby ho zachránil pred lynčovaním)

EXISTENCIONALIZMUS

– vznikol v Nemecku, ďalej ho rozšírili predovšetkým francúzski filozofi a spisovatelia

– hlavné postavy: opustené, zúfalé, beznádejné, ocitajú sa v hraničnej situácii, hľadajú zmysel života, uvažujú o smrti, majú pocit nepochopenia, spoločnosť je nepriateľom

– venuje sa základným otázkam bytia

– dôležitá je sloboda jednotlivca, jednotlivec sa nepodriaďuje tradíciám, konvenciám, pravidlám

– autori existencionalizmu vyjadrovali svoje názory prostredníctvom filozofických esejí i beletrie

JEAN-PAUL SARTRE

debutový román HNUS

• má formu denníkových zápisov
• jednotvárny život Roquentina v prímorskom mestečku, čas trávi v hotelovej izbe alebo v mestskej knižnici, kde zbiera materiál pre knihu, postava nemá rodinu, priateľov, je znechutený okolitým svetom, no najmä sebou samým, vlastnú existenciu prirovnáva k chorobe, knihu nedopíše a až po odchode z mesta získa pocit slobody

zbierka krátkych próz MÚR !!! = múr medzi ľuďmi, resp. múr medzi ľuďmi a svetom

titulná poviedka MÚR: vnútro človeka odsúdeného na smrť, dej počas španielskej občianskej vojny, hlavný hrdina Ibbiet je obvinený z ukrývania republikána Ramona Grisa, odsúdeného začnú znova vypočúvať, sľúbia mu život, ak prezradí Ramonov úkryt, Ibbiet zo žartu povie, že Ramon sa skrýva na cintoríne, netuší, že má pravdu – z človeka odhodlaného obetovať za iného život sa absurdnou hrou náhody stáva zradca

ďalšie poviedky: každá je svojim námetom jedinečná – fašizmus, príprava na vraždu 6 ľudí, láska ženy k impotentnému manželovi, starostlivosť ženy o manžela, ktorý trpí halucináciami,

– v poviedkach ja-rozprávanie, resp. sa strieda ja-rozprávanie s on-rozprávaním

románová tetralógia CESTY K SLOBODE

• kritika vojny a rasizmu
• hlavnou postavou je filozof Mathieu, pasívny človek, ktorého zmyslom života je smť, pocit slobody získa až vtedy, keď strieľa proti nemeckým vojakom a tankom

ALBERT CAMUS

román MOR !!! lekár Bernard opisuje správanie sa ľudí v alžírskom meste, ktoré zasiahol mor, mor = choroba, resp. okupácia, či duševná pokrivenosť (pýcha, nenávisť, klamstvo)

román/novela CUDZINEC: základné dielo francúzskeho existencionalizmu !!!

• „vyhnanstvo“ človeka uprostred ľudí a udalostí, ktoré nechápe (opakujúci sa motív v celej autorovej tvorbe)
• dej sa odohráva v Alžírsku, ja-rozprávanie, dve časti
• hlavnou postavou je skromný úradník Meursault, pasívne prežíva smrť matky i vzťah s bývalou kolegyňou Marie, svet sa mu hnusí, nechápe jeho pravidlá, postava je negatívnym hrdinom, ktorá radšej zostáva sama sebou, aj keď ho to stojí život, sused (Raymond) pozýva Meursaulta a Marie na chatu k moru, stretnutie s miestnymi Arabmi – Meursault jedného nechtiac zastrelí, hlavná postava je odsúdená na smrť, Meursault chápe smrť ako vyslobodenie
• dôležitým prvkom stupňovania deja je náhoda
• dielo vytvára dojem záznamu, reportáže, pretože Camus používa krátke vety

esej MÝTUS O SIZYFOVI: človek si uvedomuje zbytočnosť svojho konania, a predsa v tomto boji pokračuje (autor sa inšpiroval antickým príbehom o Sizyfovi a balvane)

BEAT GENERATION

 generácia amerických literátov (Kerouac, Ginsberg, Ferlinghetti, Corso) zavrhujúca ustálené normy a hodnoty spoločnosti

 hnutie bítnikov sa formovalo v priebehu 50. rokov 20. storočia v San Franciscu

 bítnici odmietali zvelebovanie rodinného života, vieru v Boha, hrdosť na americké symboly a spoločenský poriadok; nenávideli atómové zbrane; rasovú, politickú i sexuálnu diskrimináciu; reklamu povzbudzujúcu k väčšiemu konzumu; neznášali akékoľvek vydeľovanie ľudí; nechceli elitárstvo podľa postavenia, pôvodu, náboženstva a podobne

 ich poézia nebola určená masám, písali pre seba a spriaznené duše, prednášali ju v nočných baroch, krčmičkách a kabaretoch so sprievodom džezovej hudby

 uplatňujú voľný verš a rytmus básne prispôsobili hovorovej reči

 v tvorbe pestrý výber otázok a problémov: odpor voči materialistickému spôsobu uvažovania, problémy a život outsiderov, zážitky z ciest, atď.

 Jack Kerouac vytvoril „Bibliu bítnikov“, t.j. autobiografický román Na ceste (problémy ľudí nepatriacich do meštiackeho prostredia, outsiderov, ktorí nie sú schopní zorientovať sa vo svete)

 Allen Ginsberg sa preslávil skôr poéziou; v zbierke Kvílenie vyjadril zistenie, že je ľahšie žiť tak, ako sa od nás očakáva, než ísť svojou vlastnou cestou, na konci ktorej boli blázince a väzenie

NOVÝ ROMÁN

 vznikol v 50-tych rokoch vo Francúzsku

 popiera základné vlastnosti klasického románu, t.j. ucelený dej a epického hrdinu (vo vtedajšej spoločnosti prevládal chaos, preto taká mala byť i literatúra)

 namiesto deja sa uprednostňuje "antidej" resp. útržky deja, t.j. chýba príbeh (ak aj nejaký je, nie je zaujímavý

 v závere diel nedochádza k rozuzleniu zápletky, ale k jej spochybneniu, zahmleniu

 postavy sú anonymné, odpsychologizované, často bez mena (resp. poznáme iba krstné meno či iniciály)

 rozprávač "oko kamery": rozprávač chladne, objektívne a nezaujato zachytáva, čo vidí (v klasických románoch vševediaci rozprávač)

 diela sú ťažko čitateľné, predovšetkým vďaka navzájom nesúvisiacim konštrukciám

 predstaviteľ = Allain Robbe-Grillet

NEOREALIZMUS

 vznikol na prelome 40-tych a 50-tych rokov v Taliansku

 autori odmietajú fašizmus, kritizujú malomeštiakov a intelektuálov

 postavy : jednoduchí ľudia z vidieka a periférie veľkomesta

 využíva sa hovorová reč, slang aj nárečia, prevláda "ja-rozprávanie" (zdôrazňuje sa ním autentickosť)

 v dielach predovšetkým sociálna tematika, kontrast sveta chudobných a bohatých (drsná realita bez prikrášlení)

 predstaviteľ = Alberto Moravia (romány Vrchárka a Rimanka)

POSTMODERNA

 smer vznikol v USA, ale ovplyvnil i autorov iných národov, nadväzuje na modernú a avantgardnú literatúru, pretrváva dodnes !!!

 autori používajú vulgarizmy a strieda sa realita s imagináciou, vyskytujú sa ustálené symboly (labyrint, múzeum, zrkadlo, knižnica, maska)

 texty sú písané pre široký okruh ľudí, „palimpsestová technika“ (nadväznosť textu na iné texty, voľné používanie citácií)

 v dielach častý výskyt neliterárnych textov (denník, esej, recepty)

 predstavitelia = Umberto Eco (román Meno ruže), Vladimír Nabokov (román Lolita)

ROZHNEVANÍ MLADÍ MUŽI

 trio autorov (traja Johnovia: Osborne, Wain, Brain) z Veľkej Británie, ktoré realisticky zobrazilo všetko, čím pohŕdala, resp. čoho sa bála vtedajšia mladá generácia

 hlavná téma: neschopnosť mladých hľadať životné perspektívy

 hrdinovia : väčšinou „čerství“ absolventi univerzít, ktorí si nedokážu, resp. nechcú nájsť prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu (najznámejším dielom, ktoré sa zaoberajú touto tematikou je Osbornova dráma Obzri sa v hneve)

POLITICKÝ ROMÁN

 populárny vo Veľkej Británii, jeho predstaviteľom je George Orwell (autor pochádzal z vyššej vrstvy, z ktorej odišiel, lebo sympatizoval s proletariátom, obdivoval všetko ruské a sovietske, ale neskôr sa stáva najväčším kritikom totalitného režimu), je zakladateľom politickej satiry !!!

antiutopický, alegorický román 1984 !!!

 názov = stav sveta 36 rokov po napísaní románu (dielo vzniklo v 1948)

 odstrašujúca vízia budúcnosti, odohráva sa v Londýne, svet je rozdelený na 3 veľmoci: Oceánia (jej súčasťou je Británia), Severná a Južná Amerika, Euroázia (Európa a sovietska časť Ázie), ktoré medzi sebou bojujú už 25 rokov

 hlavnou postavou je Winston Smith, účtovník na Ministerstve pravdy, ktorý spravuje informácie, zábavu, školstvo a umenie (jeho úlohou je meniť minulosť)

 spoločnosť sa riadi heslami typu: "Vojna je mier." "Sloboda je otroctvo." "Nevedomosť je sila."

 spoločnosť je rozdelená do 3 vrstiev: "tí hore", "tí uprostred" a "tí dole, plebs" (delenie platí od mladšej doby kamennej), resp. členovia Strany a proléti

 na čele štátu Oceánia je Veľký brat, ktorého nikto nevidel, ľudia ho poznajú len z plagátov a ako hlas z TV, oficiálnou ideológiou je tzv. Angsoc (anglický socializmus), ktorého jazykom je tzv. newspeak (jeho cieľom je redukovať slovnú zásobu, čo má zabrániť slobodným prejavom či vyjadrovaniu vlastných názorov)

 v Oceánii je láska kontrolovaná vlastným ministerstvom (láska = iba prostriedok na plodenie detí, ktoré sú odmalička vychovávané, aby špehovali svojich rodičov), Winston sa vzbúri, so svojou láskou Julie chce bojovať proti systému, obaja sú zatknutí, mučení a podrobia sa vymývaniu mozgov, zradia jeden druhého a začnú milovať Veľkého brata

 okrem Ministerstva pravdy a Ministerstva lásky existuje i Ministerstvo mieru a Ministerstvo hojnosti

moderná politická bájka Zvieracia farma

 reakcia na porevolučné udalosti v Rusku

 typizácia postáv a pomerov (Major = Lenin, Napoleon = Stalin, diktatúra prasiat = boj o moc, demagógia)

 farma = každý štat, ktorého sa dotkol komunizmus (systém riadenia farmy má znaky komunizmu: kolektívne vlastníctvo, časté schôdzovanie, záľuba v heslách, záväzky, nedostatok vecí dennej potreby, …), zvieratá môžu symbolizovať rôzne typy ľudí

 na anglickej farme nastane vzbura nespokojných zvierat, ktoré vyženú majiteľa statku, vlády sa ujme dvojica najbystrejších prasiat: Napoleon a Snehuliak, vytvoria zásady spolužitia, t.j. 7 prikázaní (absolútna rovnosť medzi tvormi farmy), Napoleon neskôr vyženie Snehuliaka a stáva sa jediným vládcom statku, zavádza diktatúru, Napoleon a zvyšok zvierat sa čoraz viac približuje ľuďom (kráčajú na dvoch nohách, opíjajú sa, presťahujú sa do domu), najdôležitejšie prikázanie pozmení formu (všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie)

Svetová povojnová dráma

ABSURDNÁ DRÁMA = antidráma

50-te roky 20. storočia, Francúzsko

– porušuje klasické požiadavky divadelnej hry = aby vyjadrila pocit nezmyselnosti ľudskej existencie

– dej hry nenapreduje, točí sa a vracia, nie je súvislý, logický

– chýba zápletka, rozuzlenie, ale i charakteristika a motivácia konania postáv

– nezmyselné dialógy !!!, resp. žiadna komunikácia medzi postavami

– opakovanie slov, viet, chaotické novotvary = vyjadrujú neschopnosť dorozumieť sa

– je na divákovi, aby sa rozhodol, ako dráma skončí, donúti ho zamyslieť sa nad vlastnou existenciou

Samuel Beckett

– írsky dramatik, ktorý ale väčšinu života prežil vo Francúzsku

Čakanie na Godota !!!

– komické prvky (opakujúci sa motív tlačiacich topánok, výmena klobúkov, pády) sa striedajú s tragickými (vzťah tyranského Pozza k otrokovi Luckymu, bitky, hlad, outsiderstvo hlavných predstaviteľov)

– Estragón a Vladimír sa stretávajú na opustenej ceste a čakajú na tajomného pána Godota, ktorý je pre nich poslednou šancou ako dať svojim životom zmysel, ako ho zmeniť, v závere hry sa chcú obesiť, zavesia povraz na strom, ten sa ale roztrhne, posledná veta: „Zostaneme?“

– každá postava je inej národnosti: Vladimír – Slovan, Estragón – Francúz, Lucky – Angličan, Pozzo Talian a Godot je „postava za scénou“ (ako boli v antike bohovia), pre niektorých predstavuje Boha, resp. že zmena, na ktorú postavy čakajú je smrť

– paradoxne je dráma hrou o nádeji

Eugene Ionesco

Plešatá speváčka

– manželia Smithovci čakajú vo svojom londýnskom dome na manželov Martinovcov, aby sa nenudili, hovoria nezmyselné slová ako „pokazené automaty“, do rozhovoru vpadne veliteľ hasičov, aby uhasil údajný oheň, po ubezpečení manželov, že nikde nehorí, pokračuje teraz už trojica postáv v nezmyselnej komunikácii (pridá sa i slúžka Mary, ktorá sa vydáva za Sherlocka Holmesa), po príchode Martinovcov prebieha hra rovnakým štýlom

– téma hry: neschopnosť komunikácie, prázdnota, nuda, ktorá je nahradená tvorbou nezmyselných slov

Stoličky

– starí manželia sa rozhodnú, že chcú spáchať samovraždu, pozvú do svojho domu hostí a rečníka, ktorý má predniesť poslednú vôľu, hostia neprídu, rečník sa postaví pred prázdne stoličky a vydáva nezmyselné zvuky = človek nemá čo povedať iným, v závere skočia z okna

Protikladom Ionesca je Beckett. Ionescove hry sú doslova presýtené konverzáciou, zatiaľ čo Beckettove drámy často končia mlčaním a tichom.

AMERICKÁ PSYCHOLOGICKÁ DRÁMA

Tennessee Williams

– základnou témou hier je konfrontácia precitlivených hrdiniek s realitou, ktorú predstavujú mužské postavy

Električka zvaná Túžba !!!

– dej hry sa odohráva v New Orleans, symbolický názov je odvodený z názvu zastávky električky, druhá zastávka – Cintorín

– hlavná hrdinka je nervovo chorá Blanche, ktorá žije zo spomienok na minulosť a túži po úprimnej láske, jej manželstvo končí krachom a utieka sa k alkoholu, jej protikladom je Stanley, manžel jej sestry Stelly, tvrdý realista, ktorý svoju ženu úprimne miluje, ale nerobí mu problém zbiť ju, keď je opitý, Stanley Blanche znásilní, Stella sestre neverí a Blanche končí v ústave pre choromyseľných

Mačka na horúcej plechovej streche

– znaky tragédie i komédie

– ústrednou postavou tejto hry je Maggie, ktorá sa vydá za syna južanského milionára, ktorý zomiera na rakovinu. Maggie pochádza z chudobnej rodiny, ale je cieľavedomá– celé dielo je postavené na snahe mnohých zúčastnených získať priazeň milionára a tak sa dostať do poslednej vôle, Maggie sa vďaka týmto sporom znova zblíži s manželom Brickom, ktorý má sklony k alkoholizmu a získa si i priazeň svokra

– Maggie je „mačka“, ktorá využíva všetky mačacie schopnosti: ostré pazúry /irónia, cynizmus/, obratnosť /hľadá východisko zo situácie/, má sedem životov /vždy nájde podnet na rozhovor s manželom a svokrom/, horúci plech naznačuje ohrozenie

Slovenská povojnová poézia

Milan Rúfus

láska = LÁSKA láska k matke, domovu, ľudu ---> NEMÁ báseň o láske k žene !

Vyznanie lasky: báseň venovaná prostým, jednoduchým ľuďom, oslava práce jednoduchých ľudí, skutočný život je ťažší ako sny človeka (najmä v detstve sa sníva)

Miroslav Válek

– téma lásky, partnerských vzťahov, zväčša komplikovaných, ľúbostné verše o sklamaní sa v láske, vzťah medzi mužom a ženou je napätý (nepochopenie, odcudzenie, hroziaci rozchod, frustrácia) ---> predovšetkým v prvej autorovej zbierke Dotyky

Jablko !!!

– na začiatku, muž chce opustiť ženu, ale nakoniec odchádza žena

– jablko ako symbol vzťahu – je na skrini = vec, ktorú nepotrebujeme

– spadne zo skrine, zaprášené, ešte nezrelé = dlhý, ale nevyvinutý vzťah

– zelené jablko = nedozretá láska

– zaprášené jablko = zabudnutá láska (resp. odložená)

– utierala jablko = snažila sa vzťah zachrániť

– motív stereotypnej, nešťastnej lásky

Ľubomír Feldek

– hlavnou témou jeho básní je manželstvo, resp. partnerstvo muža a ženy

Slovenská povojnová próza

1945 – 1948	ešte sa píše lyrizovaná próza témy: SNP, protifašistický odboj autori: Hečko, Tatarka, Mináč, Jilemnický
1948 – 1956	socialistický realizmus = SCHEMATIZMUS témy: industrializácia, združstevňovanie – klesá umelecká úroveň literatúry, ktorá je „riadená“, ospevujú sa „hrdinovia“ socializmu ako Stalin a Gottwald – kult osobnosti, kritika jednotlivca autori: Bednár, Hečko, Tatarka
1954 – 1964	téma: kritika spoločenských a politických pomerov autori: Tatarka, Mináč, Bednár, Jašík, Ťažký, Mňačko
70-te roky	normalizácia ! 3 prúdy literatúry (po r. 1968) a/ exilový (Mňačko) b/ disidentský/samizdatový (Tatarka) c/ oficiálny téma: dominuje súčasnosť – prvky naturizmu, existencionalizmu, nového románu a americkej postmoderny – téma sci-fi, krimi, historické témy autori: Jaroš, Vilikovský, Ballek, Šikula, Mitana, Johanides, Sloboda samizdat = ilegálne vydávaná tlač disident = politický odporca oficiálnej mienky, politického smeru v politike, štáte
80-te roky – súčasnosť	– experimentovanie v próze (lyrizujúce a publicististické pasáže do prózy) – zameranie na regióny (napr. Ballek – južné SK, Jaroš – obec Hybe) – po r. 1989 sloboda vo výbere témy, žánrov a postupov

Dominik Tatarka

základný motív tvorby = osamelosť človeka, neschopnosť komunikácie, „vyprázdnenosť“

román Farská republika > > kritika pomerov v štáte, na ktorého čele stojí kňaz (t.j. Jozef Tiso), hlavná postáva = stredoškolský profesor Tomáš Menkina, ide o človeka, ktorý sa nevie zaradiť do spoločnosti a náhodou sa dostáva do väzenia, odvrhne ho spoločnosť aj rodina (považujú ho za komunistu), hrdina-ateista nie je spokojný so životom, ale nerobí nič pre to, aby ho zmenil (pasivita)

novela Prútené kreslá > > dej sa odohráva tesne pred začiatkom 2. svetovej vojny v Paríži (autor tam študoval na Sorbonne), hlavná postava = Bartolomej Slzička, ktorá prežíva lásku s Francúzkou Danielou, novela sa odohráva buď v penzióne, v ktorom Bartolomej býva alebo v parížskych uliciach (kaviarniach), celým dielom sa tiahne smútok z istoty rozlúčenia (Bartolomej ako občan ČSR sa stáva nežiaducim)

publicistická próza Démon súhlasu !!! (obdobie 1954 – 1964)

– kniha vyvolala veľký rozruch, veľa sa o nej polemizovalo

– problém zaradiť dielo: 1. autobiografická novela 2. zveličená fikcia 3. literárna esej

– autor podáva názory na na politickú situáciu v 50-tych rokoch a na kult Stalina

– 1. literárna analýza stalinizmu

hlavné postavy: Bartolomej Boleráz (autobiografická postava, intelektuál) a Valizlosť Mataj (Bartolomejov šéf, politik)

Bartolomej = rozprávač, postava je do určitej miery schizofrenická (na jednej strane sa chce nechať viesť svojim vlastným rozumom a názormi, na strane druhej sa prispôsobuje všeobecnému pokrytectvu – neustále so všetkým súhlasí)

Valizlosť Mataj = symbolické meno človeka, ktorý bol na jednej strane zlostný, no na strane druhej nevedel nájsť východisko

– súčasťou diela sú i úvahy, eseje, reportáže

1. ČASŤ

– začína sa na zjazde slovenských spisovateľov

– Bartolomej a Valizlosť sa vracajú zo zjazdu vrtuľníkom, havarujú a pri pitve im vymenia mozgy

– podrobný opis pitvy

výmena mozgov = každý rozmýšľal rovnako

1. ČASŤ = retrospektívna

– dianie na zjazde, hlavné postavy si rozumejú, ale iba mimo rokovacej miestnosti

– dvojaké myslenie ľudí za socializmu (mimo rokovacej miestnosti hovoria o bítnikoch, o tom, ako sa im páčia – vstúpia do miestnosti a prednesú prejavy, kde ich ostro skritizujú)

ľudia = figúrky v rokovacích sieňach (pretvárka politikov)

– autor rozvíja teóriu, prečo spisovatelia toľko pijú (Spisovatelia pijú, lebo pociťujú slabosť pred pravdou.)

III. ČASŤ

– autor rozvíja príbeh o svojej priateľke, ktorej pravidelne nosieval fialky

– priateľka mu vždy tvrdila, že fialky voňajú, jedného dňa ale zmení názor a začne tvrdiť, že smrdia

– Boleráz súhlasí, že smrdia, ale podľa ideológie socializmu voňajú

Alfonz Bednár

– diela sú vystavané na kontraste prítomnosť-minulosť

román Sklený vrch !!!

– obdobie SNP (minulosť) a stavba hydrocentrály (prítomnosť)

hlavná hrdinka: Ema Klaasová

– príbeh z minulosti sa odohráva v Tichej doline, nad ňou sa vypína Sklený vrch = symbol čistoty a morálneho charakteru ľudí počas SNP

– časté umelecké opisy prírody, príroda = partner človeka

– hlavná hrdinka rieši vzťah k 3 mužom a charakterizuje ju tajomstvo:

1. Miloslav – Ema s ním otehotnie, ale nechce porodiť dieťa do sveta, v ktorom sa bojuje, ide na interrupciu (po nej už nemôže mať nikdy deti), Miloslav je partizán, ktorého umučia na smrť fašisti
2. Zolo – Ema sa s ním zoznámi po skončení vojny, Zolo ju núti k emigrácii, ale ona ho odmietne (Zolo emigruje sám)
3. Ing. Solan – Emin manžel, pracuje na stavbe hydrocentrály, chce s ňou mať deti, ale Ema mu už nestihne prezradiť, že nemôže otehotnieť (zomiera – zrazí ju auto)

– Solan sa o neplodnosti dozvedá z denníka, ktorý nachádza po manželkinej smrti

– román je napísaný denníkovou formou v 1 osobe sg.

– rozprávkový motív: princezná, 3 muži, Sklený vrch, dobro víťazí, ale i prvky balady

– symbolika čísla 3: tri vrchy v Tichej doline, tri etapy a traja muži v Evinom živote

Rudolf Jašík

– do literatúry vstúpil ovplyvnený naturizmom (v prvom románe bohaté opisy kysuckej prírody) a nadrealizmom (poézia)

témy: príroda, sociálne námety, Kysuce, 2. svetová vojna (nevenuje sa ale SNP)

román Námestie svätej Alžbety !!!

– Nitra, leto a jeseň 1941

– v tomto románe sa v slovenskej literatúre prvýkrát rieši otázka deportácií, arizácie a židovstva

– lyrizujúci charakter (dialóg s neživými predmetmi – slnkom, vežou, gaštanom)

– biblická symbolika v názvoch kapitol (Posledná večera, Nesvätý Ján Krstiteľ)

názov = všetky postavy žijú v blízkosti Námestia sv. Alžbety

hlavné postavy = Igor (proletár) a Eva (Židovka) ® Igor plní dejotvornú funkciu, mení sa z chlapca na muža

• Igor sa zoznámi s Evou a zaľúbia sa. Eva má ako Židovka nakázané nosiť žltú hviezdu, Igor jej ju dáva neustále dole. Chce ju dať pokrstiť. Prichádza teda za farárom, ktorý od neho pýta peniaze. Igorov kamarát Žltý Dodo vstupuje medzičasom do Hlinkovej gardy a začne udávať Židov, lebo za každého dostane 100 korún. Igorovi sa podarí zohnať peniaze, s Evou idú za kňazom, ktorý krst odmieta, pretože Eva bola zaradená do zoznamu deportovaných. Vojaci SS zhromaždia všetkých Židov na deportáciu. Eva je zastrelená nemeckými vojakmi, keď chce odniesť mŕtve dieťa, aby ho neudupali. Igor sa rozhodne pomstiť a zabije Flórika (miestny holič, člen Hlinkovej gardy, typický výtvor režimu). Trápi ho vina a chce sa utopiť v rieke. Zabráni mu v tom Maguš. Dielo končí tým, ako vedie Igora tmou, ale chce mu ukázať, že existuje svetlo, aj keď bude žiť bez svojej lásky.

Ladislav Mňačko

„Píšem len o tom, čo som na vlastné oči videl, čo som na vlastné uši počul, to je nakoniec povinnosť každého spisovateľa.“

– zúčastnil sa vojny, SNP, dostal sa do koncentračného tábora, nakoniec emigroval

– do literatúru priniesol beletristickú reportáž: dejovosť, psychologický moment, štylizovaný dialóg, vnútorný život postáv

zbierka beletristických reportáží Oneskorené reportáže

– február 1948 až rok 1953 (ide o spomienkové reportáže, kniha vyšla v r. 1963)

hlavný hrdina = v každej reportáže je ním človek s charakterom, ktorého bezdôvodne zatkne ŠtB a tým sa zmení jeho život

román Ako chutí moc

– pripomína politický pamflet (kvôli tomuto dielu musel Mňačko emigrovať)

– koncipovaný ako retrospektívna mozaika spomienok fotografa Franka, ktorý je zároveň rozprávačom príbehu, na mŕtveho (hodnotí životný osud bývalého revolucionára a odbojára, neskôr dôležitého politického činiteľa)

– dej sa odohráva v priebehu niekoľkých dní veľkolepého štátneho pohrebu, počas ktorého Frank plní funkciu fotografa

– nepoznáme meno mŕtveho, mesto a ani štát, v ktorom sa román odohráva

– do domu smútku prichádzajú desiatky ľudí, aby sa mŕtvemu poklonili ® považujú to za povinnosť, ináč im je zosnulý ľahostajný (jediný, kto sa mu chce úprimne pokloniť je jeho syn, ktorého paradoxne nevpustia dovnútra)

myšlienka = moc kazí ľudí, neobmedzená a nekontrolovateľná moc rozkladá človeka mravne, ľudsky aj politicky

román Smrť sa volá Engelchen !!!

– autobiografické prvky, lebo sám autor bol členom partizánskej skupiny a zranili ho tak, ako románového hrdinu

miesto a čas deja = dedinka Ploština na hraniciach s Moravou, Zlín a okolie, koncom 2. svetovej vojny a tesne po jej skončení

hlavné postavy = Voloďa (t.j. autor), partizánsky veliteľ Nikolaj, Židovka Marta

– postavy nie sú hrdinami, ale obeťami, ktoré podliehajú depresiám

– partizáni = objektívne zobrazenie, obyčajní ľudia, ktorí tiež robia chyby a majú strach

– retrospektívy, dynamika deja, živé dialógy, výrazná psychologická kresba, ja-rozprávanie

– ústredný motív = motív viny

– partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok a domov ® niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli 27 chlapov

– partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť

– najmä ranený partizán Voloďa (lieči sa v nemocnici, postrelený do chrbtice) sa nedokáže vyrovnať s pocitom viny a zdôverí sa sestričke Eliške ® striedanie prítomnosti a minulosti (už spomínané retrospektívy)

– popri hlavnom hrdinovi autor najviac pozornosti venoval Marte, ktorá pôsobí medzi nemeckými dôstojníkmi ako „dáma na večer a noc“, aby získavala cenné správy pre partizánsky oddiel a celý odboj ® Marte berie vojna naozaj všetko – i úctu samej k sebe a napriek tomu, že dopomohla k porazeniu fašizmu spácha samovraždu

– Voloďa musí odísť z nemocnice a nájsť vraha Ploštiny, generála Engelchena, ktorý celej masakre velil

Rudolf Sloboda

témy = rodina, bežný každodenný život, intelektuálne témy (smrť, morálka, sloboda)

postavy = predovšetkým psychicky labilní hrdinovia, ktorých charakterizuje pochybovačnosť, dezilúzia, sebairónia, sklon cítiť sa osamotený, vytrhnutý zo spoločnosti

– autor zobrazoval takmer výlučne vlastné zážitky !

– grotesknosť v próze a prvky postmoderny

debutový román Narcis

– dielo sa nazýva "kronika dobrovoľného outsidera" (značne autobiografická postava)

– hlavnou postavou a zároveň rozprávačom je Urban Chromý – intelektuál zaujímajúci sa o diela Tolstého, o Bibliu, atď., nie je so sebou spokojný, a tak preruší štúdium, odíde do Ostravy a začne pracovať v železiarňach (týmto tiež opustí svoju tehotnú priateľku a utečie tak pred zodpovednosťou), ani v Ostrave však nie je šťastný, cíti sa osamelo, rozčarovane a pochybuje sám o sebe, považuje sa za narcisa – teda za človeka zahľadeného do seba a ľahostajného voči iným, to, že ani v Ostrave nenájde zmysel života, chápe ako vlastnú prehru a upadá do psychického chaosu a dezilúzie

– autor cez postavu Urbana vyjadruje pocity mladej generácie: osamelosť, skepsa, nenachádzanie miesta v živote, …

román Rozum ---> román nemá pevnú dejovú líniu, hrdina-rozprávač, 40-ročný spisovateľ a scénarista pochybujúci a hľadajúci; prepustia ho z nemocnice, kde sa liečil na vredy, prichádza domov (chatrč bez tečúcej vody) do Devínskej Novej Vsi, pociťuje odpor k všetkému, čo ho obklopuje – práca, rodina, kolegovia, susedia a zároveň sa snaží vyrovnať so smrťou otca, s finančnými problémami a nechuťou písať, pociťuje smútok za nemocnicou, kde sa človek nemusí o nič starať, na nič myslieť, má psychicky chorú ženu, s kt. sa len háda a 15-ročnú dcéru, kt. nakoniec posiela bývať k matke, po dôkladnej analýze svojho života prichádza k záveru, že v živote „neurobil nič dobré“; má pocit prázdnoty a ničoty

Peter Jaroš

– v dielach s dedinskou tematikou využíva prvky magického realizmu, pre ktorý sú typické neskutočné javy, sny, predstavy

– v tvorbe aj prvky existencionalizmu, nového románu a postmoderny

román Tisícročná včela !!!

– generačný román rodiny roľníkov a murároch Pichandovcov, dej od polovice 19. storočia až po koniec 1. svetovej vojny v Hybiach

– včela v názve diela symbolizuje pracovitosť ľudu (pracovitosť, vytrvalosť a životaschopnosť, vlastnosti typické pre včely, pomohli prežiť Slovákom tisícročie plné krívd a utrpenia) a číslovka 1000 symbolizuje 1000-ročné dejiny slovenského národa

– oslava ľudskej práce, ktorá je podľa autora jednou z najväčších hodnôt života

– realita, absurdita a nezmysel v jednom, realistické rozprávanie sa v niektorých častiach mení na grotesku

Martin Pichanda: hoci mal len 51 rokov, všetci ho volali .starý Pichanda“, je včelárom a murárom, so svojou partiou murárov prechodili veľký kus sveta, zaujímal sa o zemepis, sníval o vzdialených krajinách Madagaskar a Zanzibar, mal veľké vedomosti a rozprávačský talent, ľuďom rozprával vymyslené príbehy, sem patrila aj príhoda o tom, ako ho prehltla veľryba spolu so ženou z dediny, ktorú obdivoval, v bruchu veľryby hrali karty a hovorili o láske, ako humorne žil, tak aj humorne zomrel – zabehlo mu zmrznuté víno, udusil sa, pri pohrebe sa jeho truhla skĺzla do potoka a ľudia kričali, že pláva na Madagaskar a do Zanzibaru

Samo Pichanda: Martinov syn prezývaný „včela“, mal veľa detí, takže musel ťažko pracovať, je to postava, ktorá sa nevzdala, po každom probléme sa postavil na nohy, Samovi zomrie dieťa vo vojne, dostane za to od cisára 3 zlatky a poukážku na drevo z hory na kúrenie, román končí vznikom ČSR a robotníckymi rebéliami, pri ktorých zabijú ďalšie Samove dieťa

Pavel Vilikovský

– predstaviteľ racionálno-skeptického pohľadu na svet

– autor diel pre náročného čitateľa, ktorý vie čítať medzi riadkami

znaky tvorby = čierny humor, irónia, dobrodružné, detektívne a erotické motívy, často cituje z odbornej literatúry, zaraďuje do svojej tvorby filozofické reflexie, historické údaje, často odbočenia od hlavnej línie diela (v ktorých rozprávač vyjadruje subjektívny postoj)

hrdina = mladý človek a jeho citové problémy

zbierka poviedok Citová výchova v marci ---> životné pocity mladých ľudí počas socializmu

novela Prvá veta spánku ---> detektívna zápletka, pre vyšetrovateľa je podstatnejšia otázka, aký "význam" mala vražda a nie, kto bol vrah

novela Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch !!!

– príbeh zrelého muža, ktorý sa musí starať o chorú mamu, nechce ju dať do ústavu, lebo to považuje za dehonestujúce, lekár mu povie, že neexistuje nádej na jej uzdravenie, preto sa rozhodne, že ju zabije – zadusí ju (týmto autor predkladá otázku eutanázie), neskôr ho trápia pocity viny, osamotenia, úzkosti, strachu zo seba samého

– prvky existencionalizmu

Dušan Mitana

– ako jeden z prvých písal experimentátorskú modernistickú prózu v slovenskej literatúre

– autor poviedok s prvkami mystiky, absurdity a hororu, ktoré sú mnohovýznamové a dajú sa interpretovať rôznym spôsobom

zbierka poviedok Psie dni !!!

– neobyčajné príbehy s neočakávaným záverom, s kriminálnou zápletkou či nevyriešeným tajomstvom

– absurdné poviedky s prkami hororu alebo s erotickými až morbídnymi prvkami

– okrem jednej poviedky (Vianočná cesta) sa všetky odohrávajú počas horúcich letných dní

– poviedky zobrazujú človeka v krajných situáciách, resp. v afekte, v príbehoch sa prelína smútok s humorom či realita s nereálnom

– hrdinovia = ľudia nespokojní so životom, stále prežívajú „psie“ dni, neustále sa dostávajú do konfliktu s okolím, nevedia si nájsť miesto v živote

zbierka noviel a poviedok Nočné správy ---> prvky magického realizmu, iracionálne a tajomné poviedky (veľa nevysvetliteľných záhad), hrdinovia majú problémy v práci aj v rodine, z týchto problémov nevedia nájsť východisko

Dušan Dušek

– ovplyvnený magickým realizmom (fantázia, snovosť, imaginácia) a postmodernou

– častý motív smrti (považuje ju za súčasť života), ale aj motív erotiky a motív dospievania

– zmysel pre detailné opisy

– komickosť, sebairónia

– hrdinovia = nenápadní, jednoduchí a citliví ľudia

– témy = detstvo, staroba, partnerské vzťahy, ľudská osamelosť

– príbehy sú regionálne zakotvené (Záhorie, Piešťany, Šaštín)

zbierka poviedok Kufor na sny ---> krátke a na prvý pohľad jednoduché poviedky, detailne zachytávajú každodenný život (detstvo, erotika, generačné vzťahy), niektoré poviedky sú autobiografické, iné nie, bezsujetová próza (rozprávanie bez dramatickej akcie a gradácie)

Čo symbolizuje kufor? kufor ako symbol súkromia, možno ako symbol cestovania v čase, vzhľadom na to, že rozprávač spomína a niekedy smúti za minulosťou

Poznámka: Na maturite by ste mohli spomenúť aj iných autorov, ktorých sme si čítali na hodine.

• Hvorecký
• Pišťanek
• Rankov

Slovenská povojnová dráma

a/ schematické drámy: propagácia KSČ, minimum kvalitných hier (v 50-tych rokoch)

b/ moderné drámy: ovplyvnené svetovou literatúrou, najmä existencionalizmom

– najprv nadväzovanie na realizmus a medzivojnovú drámu, skutočný rozvoj v 60-tych rokoch spolu s uvoľnením politickej klímy (neskôr útlm – obdobie normalizácie), v 80-tych rokoch satira a avantgardné divadlá

Štefan Králik

– keďže bol povolaním lekár, prevládajú v jeho tvorbe drámy z lekárskeho prostredia

– jeho pohľad na život je skeptický, ale neprestáva veriť, že zvíťazí pravda

dráma s črtami existencionalizmu Posledná prekážka ---> príbeh odohrávajúci sa počas 3 hodín, ženatý doktor Lorenc je zamilovaný do svojej asistentky Heleny, ktorá v nemocnici stretáva svoju bývalú lásku Michala, Michal je veľmi chorý a zachrániť ho môže len chirurg Lorenc, Lorenc stojí pred dilemou – má dať prednosť svojej láske alebo lekárskej povinnosti (víťazí uňho lekársky princíp), nakoniec však stráca nielen Helenu, ale odchádza od neho i manželka Klára

Peter Karvaš

– v drámach predovšetkým mravné problémy ako je zneužívanie moci, ohrozenie ľudskej slobody a demokracie

dráma Meteor ---> na vzdialenom ostrove pracuje skupina nemeckých vedcov, ktorí skúmajú dráhu meteoritu a zistia, že má padnúť na ich základňu, zároveň sa dozvedajú, že Nemci obsadili Poľsko a začala sa 2. svetová vojna ---> dilema, či zostať a skúmať dráhu meteoru alebo odísť domov a bojovať (rozhodnú sa zostať)

tragédia Antigona a tí druhí ---> o ľuďoch v koncentračnom tábore, ktorí dokážu aj v najkrutejších podmienkach demonštrovať jednotu a postavia sa proti fašistom, na paralelu so Sofoklovou tragédiou Antigona poukazujú podobne znejúce mená, využitie chóru a najmä základný motív hry – porušenie príkazu (zákaz pochovať umučeného väzňa)

dráma Polnočná omša ---> ľudia v mestečku pomáhajú partizánom a Nemci za trest nariadia masové popravy, partizán Ďurko ujde z nemeckého zajatia a hľadá pomoc u rodičov, ktorí ho ukryjú na povale, keď to zistí Ďurkov brat Marián, chystá sa brata udať, zúfalá matka oboch chlapcov hľadá pomoc u farára, ten ju ale odmietne, prebieha štedrovečerná večera, na ktorú príde aj nemecký major Becker, ktorý má záujem o dcéru Kubišovcov Angelu, do domu vtrhnú Nemci, aby vykonali prehliadku, ale Becker im to zakáže, blíži sa polnoc a všetci sa chystajú na omšu, Becker pritlačí na farára a ten prezradí Ďurkov úkryt, prichádza s vojakmi po Ďurka, ktorý sa pokúsi utiecť, rodičia, aby zachránili rodinu pred zastrelením, syna zaprú a Ďurka Nemci zabijú ---> autorovou snahou bolo nájsť odpoveď na otázku, prečo sa jedni postavia na stranu zla a prečo iní sú ochotní proti nemu bojovať

hra Absolútny zákaz !!!

– zákaz pozerať sa počas totality z okien = reakcia na absurdné procesy, priznania nevinných k zločinom

– celá hra sa odohráva v mestskom byte

– hra s absurdným námetom, ktorá poprela ideové zásady socializmu (Karvaš bol kvôli nej umlčaný, dlhé roky nemohol publikovať)

• Rodičia sa starajú o dcéru Annu, ktorá oslepla pri havárii autobusu. V domácnosti s nimi býva švagor Adam, bývalý advokát. Anna má dobrého priateľa maliara Andreja, ktorý ju občas chodí navštíviť. V dome, kde žijú, sa objaví vyhláška, že obyvatelia nesmú pozerať z okien. Adam sa nezmyselnému nariadeniu rýchlo prispôsobí a každému usilovne zdôvodňuje jeho zmysel. Nie všetci sa však takto ľahko podrobujú: Anna a Andrej príkaz odmietnu. Preto kontrolóri a vykonávatelia represií odvedú Annu, hoci je slepá, aj Andreja, ktorý potrebuje svetlo a dobrý výhľad pre svoju profesiu. Po určitom čase však prichádza nové nariadenie: obyvatelia môžu znova odkryť okná a pozerať sa von. Adam zmení názor a začne upozorňovať na chyby minulosti a aktívne presadzovať nové zmeny. Lenže keď obyvatelia domu opäť otvoria okná, zistia, že medzitým im pred nimi vyrástol múr. Anna s Andrejom sa síce po dlhšom čase stretajú, ale už nevedia byť šťastí ako kedysi. Zdá sa, že všetci zúčastnení medzitým akoby „oslepli“, stratili životnú silu.

Ivan Bukovčan

– rád hyperbolizoval záporné ľudské vlastnosti, hrdinstvo = prirodzená ľudská povinnosť

dramatický triptych

Pštrosí večierok ---> dráma bola do roku 1989 zakázaná, odohráva sa na maturitnom stretnutí po 25 rokoch, všetci spomínajú na svojho profesora, ktorý bol čestný a každému pomáhal, nezachovali sa k nemu dobre, keď ho odsúdili a oni mu nepomohli, t.j. nešli svedčiť v jeho prospech, lebo sa báli o seba a svoje postavenie (učiteľ spácha samovraždu), jeden spolužiak obviňuje ostatných z tzv. pštrosej politiky, lebo sa starajú len o seba ---> otázka hry: Je strach ospravedlnením?

Kým kohút nezaspieva !!!

– odohráva sa v novembri 1944, tesne po skončení SNP

– hlavnou témou je zrada, ale aj medziľudské vzťahy

– prvky existencionalizmu (strach o svoj život)

– názov podľa časti evanjelia, v ktorej Peter trikrát zaprel Ježiša skôr, ako kohút trikrát zakikiríkal

• V pivnici sa stretne 10 ľudí. Spočiatku si myslia, že sa tam zišli náhodne, ale neskôr sa dozvedia, že zomrel nemecký vojak a oni sú rukojemníci. Budú tam dovtedy, dokým sa jeden z nich neprizná, že ho zabil. Postavy sú zo všetkých spoločenských vrstiev (holič, obchodník s drevom, učiteľ, zverolekár). V pivnici sa nachádza i Tulák, muž, ktorý utiekol z transportu do koncentračného tábora. Rukojemníci sa boja, že ich všetkých zabijú. Nemecký major zistí, že vojak bol pred smrťou opitý a zmení rozhodnutie tak, že sa oni majú rozhodnúť, kto z nich zomrie. V danej situácii sa prejavia skutočné charaktery ľudí: niektorí si zachovajú svoju dôstojnosť, z iných sa stanú zbabelci, prašivci, udavači a zradcovia. Holič Uhrík zabije mladého Žida, ktorý utiekol počas transportu. Holič neunesie v sebe ťarchu viny a ráno vybehne von z pivnice. Zastrelia ho akoby pri pokuse o útek, v skutočnosti je to samovražda podobná tej, ktorú spáchal Judáš, keď zradil Ježiša.

Zažeň vlka ---> téma: rodinné vzťahy, Ján nelegálne emigruje do cudziny a jeho rodina má preto veľké problémy (jeho brat Tóno je prepustený z práce), Ján sa neskôr vracia a Tóno mu vyčíta, že odišiel, následkom toho spácha Ján samovraždu

Stanislav Štepka

– spolu s Milanom Markovičom založil Radošinské naivné divadlo (1963)

– jeho divadelné hry sa vyznačujú originálnym humorom a dedinským dialektom (svojský jazyk obohatený o slang, nárečové prvky, príslovia, porekadlá), výrazne využívanie humoru a satiry (terčom kritiky sú ľudské slabosti, národná mentalita, moderný spôsob života)

Milan Lasica & Július Satinský

– ako prví začali robiť kabaretné divadlo s intelektuálnym charakterom, základom bola improvizácia, využívali paradoxy, iróniu, sebairóniu, gag (situačná komika s neočakávaným zvratom)

– M. Lasica a J. Satinský vystupovali ako protiklady, Satinský predstavoval jednoduchšieho človeka, poddanejšieho, ľudskejšieho a Lasica sofistikovaného, prísneho, ironického vzdelanca

dramatický dialóg Soiréé !!!

– autori nazvali hru „stretnutie s obecenstvom“

– analýza človeka, jeho vnútra a pocitov

– zosmiešňovanie politických javov socialistického systému

– text hry bol veľmi nadčasový a má istú platnosť aj dnes

Nečakanie na Godota ---> paródia na Beckettovu hru

Náš priateľ René ---> paródia na prvý slovenský román od Bajzu

Literárne druhy a žánre

LYRIKA (poézia)

vyjadruje pocity, nálady, myšlienky autora

nemá dej

nemá postavy, ale lyrický subjekt (často splýva s autorom)

viazaný alebo voľný verš

využívajú sa umelecké básnické prostriedky

spoločenská lyrika: city, pocity, myšlienky, nálady a túžby sa týkajú celej spoločnosti, môže byť politická alebo občianska

ľúbostná lyrika: vyjadruje osobné, intímne city, lásku, zamilovanosť, obdiv k objektu citov, ale aj sklamanie či smútok z nenaplnenej lásky

úvahová (reflexívna) lyrika: básnik sa zamýšľa, uvažuje nad problémami, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú (citové či spoločenské problémy)

duchovná (náboženská) lyrika: náboženská tematika, slabší záujem autorov o osobnú sociálnu a spoločenskú problematiku

prírodná lyrika: vyjadruje city, nálady, vzťah k prírode, ktoré vznikli pod jej silným vplyvom

sonet = znelka, vznik v Taliansku, skladá sa zo 14 veršov, ktoré sú zoradené do dvoch 4-veršových a dvoch 3-veršových strof ( 4 4 3 3 )

– obsah sonetu je rozdelený na tézu, antitézu a syntézu (téza je v prvom štvorverší a hovorí o vzniku nejakého problému, antitézu obsahuje druhé štvorveršie a hovorí o negácii, teda riešení konkrétneho problému, posledné dve trojveršia tvoria syntézu, t.j. pointu)

populárna pieseň = určená širokým vrstvám obyvateľstva, všeobecne známa a populárna pieseň, vyjadruje pocity a vkus príslušnej generácie, podlieha móde, autormi sú textári a hudobní skladatelia

EPIKA (próza)

zakladá sa na deji, na rozprávaní príbehu, udalostí (typická je časová postupnosť)

autora v nej zastupuje rozprávač

veršovaná epika (balada, epos, historická pieseň) a neveršovaná epika (poviedka, román, novela, ...)

malé (poviedka, anekdota, bájka), stredné (novela, balada, legenda) a veľké epické žánre (román, epos)

novela = epický žáner stredného rozsahu

– zobrazuje jeden príbeh, udalosť alebo súbor niekoľkých udalostí, ktoré uzatvára neočakávaný, náhly zvrat a rozuzlenie konfliktu, zameriava sa na ústrednú dejovú líniu, nie sú v nej opisné zložky a epizódy, menej postáv (4-5)

román = veľký epický žáner

– množstvo postáv, ktoré sa vyvíjajú, veľmi dôležitý je rozprávač, široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, dej býva zložitý, časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu, spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie, trilógie a románové cykly

druhy románu: historický, dobrodružný, vedecko-fantastický, cestopisný, dievčenský, biografický, detektívny, román-rieka, …

epos = rozsiahly a veršovaný žáner, v ktorom sa hovorí o významných udalostiach a hrdinoch nejakého národa

– kladie sa veľký dôraz na výnimočnosť (výnimočné udalosti, ľudia, charaktery), hlavná postava je osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, vystupujú tu bohovia, polobohovia, ktorí často hrdinom poradia, poskytnú nejaký čarovný predmet, autor spomaľuje dej eposu rôznymi spôsobmi (opakovania, podrobné opisy predmetov, ľudí), t.j. cieľom eposu nie je rýchle rozuzlenie

– záväzná kompozícia: propozícia (krátke naznačenie deja), invokácia (vzývanie múz alebo bohov), enumerácia (opisy), zásah bohov do deja

balada = epický žáner ľudovej slovesnosti

– krátky a jednoduchý dej má rýchlý spád, je smutný, pochmúrny a zvyčajne sa končí tragicky, hrdinom býva človek (z rôznych spoločenských vrstiev), ktorý sa niečím previnil , často nadprirodzené postavy (nemŕtvi, víly, strašidlá) a deje (prekliatie)

báj = najstaršia podoba ľudovej slovesnosti

– vysvetľuje predstavy ľudí o vzniku sveta, človeka, prírodných javov, vystupujú v nej bohovia, polobohovia a iné nadprirodzené bytosti, súbor báji národa sa nazýva mytológia (bájoslovie)

poviedka = malý epický žáner

– zachytáva jednu udalosť zo života, vystupuje málo postáv, ktoré sú vykreslené ako skutočné ľudské charaktery (viď. Maco Mlieč, Ondráš Machuľa), postavy vstupujú do deja sformované, nevyvíjajú sa

– v porovnaní s novelou sa vyznačuje pokojnejším opisom deja, menšou intenzitou dramatickosti a napätia

podobenstvo (alegória) = epický žáner menšieho rozsahu

– obsahuje ponaučenie s výchovným zámeraním, veľa podobenstiev obsahuje napr. Biblia

– alegória je druh rozvinutej metafory, nepriamo pomenúva obraz alebo dej (možno napr. prerozprávať dejiny, kde rôzne národy a krajiny sú „zamaskované“ konajúcimi zvieratami)

DRÁMA

neprítomnosť rozprávača

základ drámy tvoria monológy a dialógy (veršované alebo neveršované)

dramatické žánre sú určené predovšetkým na scénickú realizáciu

členenie na dejstvá, scény, výstupy

divadelná hra = dramatické literárne dielo, ktoré je vhodné na divadelné predvádzanie

– realizuje sa na špeciálne upravenom priestore, t.j. javisku

– predpremiéra, premiére, repríza a derniéra

re