Historická téma v slovenskej a českej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec dunky
Typ práce: Referát
Dátum: 07.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 222 slov
Počet zobrazení: 5 978
Tlačení: 443
Uložení: 454
Jozef Miloslav Hurban
Patril medzi štúrovských prozaikov, bol jednou z vedúcich postáv štúrovskej generácie, mnohostranná osobnosť. Bol najhorlivejším členom Spoločnosti Česko-slovenskej, vydával almanach Nitra a čistopis Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúru. Zúčastnil sa v Liptovskom Mikuláši na formulovaní Žiadostí slovenského národa. So Štúrom a Hodžom viedol bojové výpravy proti Maďarom. Po revolúcii bol 10 rokov pod policajným dozorom.
 
V historických prácach mu nešlo o verné a pravdivé zobrazenie minulosti, ale do minulých čias prenášal národné, politické a kultúrne túžby súčasnej generácie. Obľúbenými námetmi slovenského romantizmu boli časy Veľkomoravskej ríše a Matúša Čáka Trenčianskeho.
Jeho najznámejšie dielo z tohto obdobia je historická povesť Olejkár.
 
Je nabitá dramatickým dejom, množstvom postáv, z ktorých mnohé sú zahalené tajomstvom. Príbeh sa odohráva v Trenčíne a priľahlom okolí. Začína opisom tmavej, búrlivej silvestrovskej noci roku 1299, plnej hrôzy a tajuplnosti. Je to romantický príbeh lásky súrodencov Víta a Ľudmily, ktorý umiestnil do historického rámca.
Olejkár Hrabovec spolu so starým zlatníkom vyrobí jed, ktorým chcú otráviť Matúša Čáka. Olejkárov učeň Vít, ktorého milou je olejkárova dcéra Ľudmila, ich prezradí, za čo Hrabovcovi hrozí trest smrti. Nakoniec prizná, že Vít je jeho synom z prvého manželstva a teda je aj Ľudmiliným bratom. Obaja sú z toho veľmi nešťastní. Vít sa dáva do služieb Matúšových a Ľudmila vstupuje do kláštora. Je to typická romantická poviedka. Hurban Matúša Čáka idealizuje, zobrazuje ho ako silného, cieľavedomého a spravodlivého vladára, ako uvedomelého Slovana, ktorý má veľké plány na obnovenie Veľkej Moravy spojením koruny českej, poľskej a uhorskej. Ďalšou romantickou črtou Olejkára je vzrušujúci a napínavý dej plný zvratov. Sú tu typické motívy: silná vášeň, láska, zložité vzťahy medzi ľuďmi, intrigy, pomsta a víťazstvo dobra nad zlom. Na čitateľa vplývajú obrazy prírody a prostredia. Dej sa začína rozvíjať v deň „plný hrôzy“, opisom tajomnej silvestrovskej noci a rozpútaných prírodných živlov.
Hurban sa tu nesnaží vytvoriť pravdivý obraz spoločenského života na prelome 13. a 14. st. Z histórie si vzal len námet, ostatné je dielom jeho fantázie: tajomné deje, výstredné postavy a vzrušujúce scény. Vedľa historicky podloženej osnovy deja rozvíja okolo Matúša sieť úkladov a nástrah, skĺbených s tragickým osudom nešťastného olejkára a tajnej lásky jeho detí.
 
Pavol Országh Hviezdoslav
Historická tragédia Herodes a Herodias
 
Spracoval tu súčasnú spoločnosť. Hlavnou postavou je kráľ Herodes. Autor sleduje jeho vzostup sprevádzaný útlakom, bezohľadnosťou, zradami, krviprelievaním i jeho pád. Kráľ Herodes vyhnal svoju manželku Tamaru a privedie si Herodiadu i s dcérou Salome. Ľudia sa proti tomu búria a na ich čele je Ján Krstiteľ (Jochanan). Ten ho odsudzuje nie len pre jeho nemravný súkromný život, ale aj preto, že zdiera ľud. Herodes nechce spočiatku dať  Jochanana uväzniť, lebo sa bojí hnevu ľudu, ale Herodias to intrigami nakoniec dosiahne. Herodes oslavuje narodeniny. Sľúbi jeho nevlastnej dcére Salome, že ak mu zatancuje, tak jej splní každé želanie. Ona si na podnet svojej matky vypýta Jochananovú hlavu. Tamarin otec, arabský kráľ Aretos, v bojoch, ktoré sa potom rozpútajú  premôže Herodesa. Nakoniec odchádza i s Herodias do vyhnanstva. V postave Herodesa zobrazil autor typ vládcu – tyrana, ktorý túžil iba po narastaní svojej moci, v čom ho podporovala aj ctižiadostivá manželka Herodias.
Jochanan predstavuje odporcu a kritiku nadutých vládcov, ktorí v svojej slepote šliapu po základných ľudských právach a citoch. Zomiera, ale jeho násilná smrť je súčasne predzvesťou neodvratného pádu tyranstva.
Autor tu nepriamo opísal súčasné pomery v Uhorsku, vládnúcu triedu, jej mravný úpadok a násilie. Zachováva tu predpisy o klasickej stavbe tragédie v 5 dejstvách s jej 5-timi časťami: s expozíciou, kolíziou, peripetiou a katastrofou.
 
Ladislav Nádaši-Jégé
Popredný predstaviteľ kritického realizmu medzivojnovom období.
 
Adam Šangala
Je to jeho najvýznamnejšie dielo s historickou tematikou. Zobrazil tu  krutý útlak poddaných a náboženské boje na Slovensku na začiatku 17. st. Poukázal na to, ako ťažko doliehal sociálny útlak  a náboženské prenasledovanie na obyčajný ľud, ktorý nemal nijakých práv.
Hlavnou postavou je Adam Šangala, jednoduchý  človek z ľudu, ktorému popravila feudálna vrchnosť otca živiaceho sa pytliactvom. Po jeho smrti sa vybral Adam do sveta hľadať si obživu. Z Oravy sa dostal až do Trnavy, vtedajšieho centra protireformačného hnutia. Cestou sa zaplietol do potýčky s neznámym grófom a v snahe uniknúť zatknutiu nechá sa zverbovať v Žiline za vojaka. Zažíva mnoho príhod, poznáva život poddaného ľudu, ktorý musel znášať kruté nevoľníctvo. Videl, ako naproti tomu v prepychu a hýrení trávila dni vyššia šľachta, ktorá nemala nijakých mravných zásad. Počas svojho putovania sa dostal do väzenia na zámku veľmoža Praskovského a po dlhom mučení mal byť popravený. Pred smrťou ho zachránil evanjelický kňaz Samuel Konôpka, ktorý ho učí pozerať sa správne na svet. Na úteku zažíva Šangala celý rad dobrodružných príhod, napokon zakotví v Trnave, kde sa ožení a založí si rodinu. Šangalova žena po rokoch z nepatrnosti vyzradila ako kedysi unikol smrti a tak ho postavia pred súd a popravia.
Adam Šangala stelesňuje mnohé dobré vlastnosti nášho ľudu – zmysel pre spravodlivosť, úprimnosť, statočnosť, húževnatosť a odvahu v boji so životnými ťažkosťami. Jégé pravdivo zobrazil protiklad medzi poddanými a šľachtou. Jej predstaviteľkou je rodina Praskovských, sídliaca na Beckovskom hrade. Autor tu poukazuje na jej záhaľčivý spôsob života, hlavne veľmož Praskovský vyniká márnomyseľnosťou, pýchou a sebectvom. Pritom sú to ľudia kultúrne a mravne zaostalí, k poddaným sa správajú bezcitne. Autor tu zobrazil šľachtu ako triedu úpadkovú bez budúcnosti.
Dej románu je zaujímavý, realistický charakter posilňujú prvky ľudovej reči, ktoré sa prejavujú najmä v dialógoch postáv.
Jégé vo svojom diele podal výstižné, miestami až naturalisticky drsné svedectvo o živote v podmienkach feudálnej a buržoáznej spoločnosti. Jeho dielo je obžalobou krutého sociálneho útlaku a náboženskej neznášanlivosti.
 
Ján Kalinčiak
Bol najvýznamnejší a najkritickejší štúrovský prozaik, ktorého tvorba smerovala k realizmu. Jeho prístup k historickej látke bol celkom iný ako u Hurbana. Nedominuje uňho národná tendencia, ale na historickom pozadí zobrazuje ľudské vášne a drámy. Nedodržiava ani dobovú schému, podľa ktorej dobro víťazilo nad zlom. U Kalinčiaka hynú rovnako postavy dobré i zlé. V jeho povestiach ide o konflikty jednotlivca so spoločnosťou, lásky s povinnosťou, srdca s rozumom.
Kalinčiaka zaujal najmä zmysel lásky v živote človeka.
 
Najkrajšou romantickou povesťou je Púť Lásky
 
Dej sa odohráva v okolí Myjavy v časoch tureckých vpádov. Kalinčiak tu rozvíja zápletku na zápase dvoch mladých ľudí o lásku k tej istej žene Žofii. Víťaz nad Turkami Janko Černoch chce získať toto najkrajšie dievča Myjavy. Jeho protivník a sok v láske Aga Osman, ho počas svadby zajme. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Po mnohých útrapách sa dostane k Agovi Osmanovi, ktorý keď vidí, že nezíska jej lásku Černocha prepúšťa. Obaja sa vracajú domov a keď sa zdá, že ich láske nič nestojí v ceste, Janka oblečeného do tureckých šiat, pri Myjave zabijú sedliaci. Žofia o niekoľko týždňov od žiaľu zomiera.
Janko Černoch i Aga Osman sú výnimoční ľudia, silní jednotlivci (titanizmus) a individualisti. Žofia svojou krásou, ľúbosťou i odvahou predstavuje prvý kladný ženský typ v slovenskej literatúre.
 
Novela Mládenec slovenský
 
Ľudovít Kubáni
Básnik a prozaik, jeden z predstaviteľov slovenskej literatúry matičného obdobia. Vrchol jeho prózy tvorí nedokončený historický román Valgatha
 
Pokúsil sa tu zobraziť obdobie panovania Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku koncom 15. st. Boje medzi Jiskrom a jeho vodcami, najmä rytierom Valgathom a správcom Uhorska Huňadym i snahu husitského kňaza Brožka o zmierenie Maďarov, Slovákov a Čechov, medzi ktorých zasievali nedorozumenia nemecký Habsburgovci a ich prívrženci. Huňadyho chápe ako zjednotiteľa národov Uhorska v boji proti rozpínavosti Viedne. Jiskrovci sa usilujú poraziť uhorské vojská na čele s Huňadym. Valgatha – Jiskrov vodca – veliteľ hradu Drienčany (okr. Rimavská Sobota), tu vystupuje ako márnomyseľný a ziskuchtivý človek, ktorý myslí iba na zhŕňanie pokladov. Husitský kňaz by chcel spojiť Jiskru s Huňadym sobášom Jiskrovej dcéry a Huňadyho syna. V tejto súvislosti dostáva román romantický charakter, plný úkladov, tajomných schôdzok, intríg, súbojov a sprisahaní. No kresba vojenských postáv a života na hradoch je živá a plastická. Bitka o Drienčany, dobytie hradu a jeho zničenie patria k najdramatickejším obrazom diela a majú realistický charakter podobne ako scény z vojenských táborov a bitiek. I germánsky kraj, ktorý Kubáni dobre poznal (pôsobil tam ako úradník), ožil tu ako dejisko významných historických udalostí. Kubáni sa tu snažil zjednotiť bojujúce strany Slovákov, Čechov a Maďarov proti Habsburgovcom.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.1)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018