Realizmus vo svetovej literatúre systém slovnej zásoby

Realizmus vo svetovej literatúre systém slovnej zásoby

1. Charakterizujte realizmus ako umeleckú metódu, stručne predstavte autorov anglického, francúzskeho a ruského realizmu.

Realizmus (lat. realis – skutočný) je umelecký smer druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia založený na kritickom zobrazení skutočnosti.

Výrazné zmeny v spoločnosti 19. storočia

• priemyselná revolúcia → vyššia životná úroveň, sťahovanie ľudí do miest
• rozvoj kapitalizmu → úpadok feudalizmu, absolutistických monarchií
• rozvoj prírodných vied → materializmus

podnietili vznik novej filozofie pozitivizmu (zakladateľ August Comte).

Pozitivizmus presadzuje objektívne poznanie reality, za skutočné považuje len to, čo možno overiť zmyslami, empiricky (skúsenosťami) alebo dokázať experimentom. Umelecká metóda pozitivizmu sa nazýva realizmus.

Literárny realizmus sa vyznačuje charakteristickými znakmi

• ilúzia pravdy → zobrazenie všedného života bežných ľudí
• kritika spoločnosti → zobrazenie sociálnych problémov
• typizácia postáv → typická postava zastupuje celú spoločenskú vrstvu

Najfrekventovanejším literárnym žánrom je rozsiahly realistický román, ktorý dokáže zachytiť široký okruh postáv v dlhšom časovom rozpätí.

Vznikajú tiež nové žánre: detektívka, sci-fi, horor, psychologický román.

ANGLICKÝ REALIZMUS vzniká v čase, keď Anglicko je svetovou veľmocou, kolískou priemyselnej revolúcie. Zároveň sa však zvádzajú vnútropolitické boje medzi konzervatívnou stranou a liberálmi, rodiacou sa buržoáziou.

Charles Dickens pochádzal z chudobnej rodiny, ako desaťročný musel pracovať v továrni. Spomienky na toto nepríjemné (z jeho pohľadu ponižujúce) obdobie sa často vynárajú v jeho tvorbe. Vzdelával sa samostatne, neskôr sa zamestnal ako pisár v právnickej kancelárii a stal sa uznávaným autorom. Jeho dielo Oliver Twist je román zobrazujúci najbiednejšie spoločenské vrstvy Londýna, kritizuje sociálnu zaostalosť, využívanie detí.Dielo končí šťastne: Oliver nachádza svoju rodinu a žid Fagin je odsúdený na popravu obesením.

FRANCÚZSKY REALIZMUS tvoria najmä spoločenské a psychologické romány, zobrazujú vzostup meštiactva a buržoázie, zachytávajú nové sociálne vzťahy i problémy.

Stendhal, vlastným menom Henri Beyle, významný francúzsky esejista a prozaik. Obdivoval Napoleona, zúčastnil sa napoleonských vojen a napísal cisárov životopis. Vo svojich dielach kritizuje aristokraciu a vzťahy v nej. Jeho hrdinovia sú vášniví mladí ľudia, ktorí nedokážu uskutočniť svoje sny v aktuálnej spoločnosti. Riešia až dva konflikty: romantický (citový) a realistický (so spoločnosťou), zatiaľ čo napr. u Balzaca je citový potlačený.

Honoré de Balzac pochádzal z vidieckej rodiny, no snažil sa presadiť v spoločnosti. Vyštudoval právo, kúpil si tlačiareň, no zadlžil sa a finančné problémy mu podlomili zdravie. Krátko pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou. Je autorom rozsiahleho cyklu Ľudská komédia, ktorý komplexne zobrazuje celú francúzsku spoločnosť. Delí sa na 3 časti, obsahuje takmer 100 prozaických diel a vyše 2500 postáv (mnohé sa však opakujú).

RUSKÝ REALIZMUS je poznačený ťažkou spoločenskou situáciou v Rusku:

• cárizmus - silno absolutistická forma vlády
• nevoľníctvo bráni pokroku, revolúcie sú potláčané, dediny žijú v biede
• prehnitosť štátu - korupcia, udavačstvo, karierizmus, pokrytectvo

Diela ruského realizmu zvyknú potláčať dej na úkor psychologického vykreslenia postáv, prostredia a filozofických úvah.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij vyštudoval vojenskú techniku, pracoval aj na Ministerstve obrany. Pre sympatizáciu s literárnym spolkom utopistického socializmu bol odsúdený na smrť a po fingovanej poprave poslaný na 4 roky na Sibír. Do literatúry priniesol moderný psychologický román: podrobne zobrazuje a analyzuje dušu svojich postáv,

vplyv prostredia na ne, rozoberá fundamentálne filozofické otázky ľudského bytia.

Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil do starej šľachtickej rodiny v Jasnej Poľane. Vychádzajúc zo svojej filozofie chcel zlepšiť postavenie ruských nevoľníkov, založil preto školu pre vidiecke deti. Táto jeho snaha sa však nestretla s porozumením a tak sa dal na dráhu spisovateľa.

1. Na dvoch ukážkach dokumentujte základné východiská morálky spoločnosti a ich vplyv na formovanie človeka. Určte, ako ukážka č. 1 (Otec Goriot) dramatizuje literárne dielo.

Honoré de Balzac – OTEC GORIOT

Žáner: kriticko-realistický román

Námet: Paríž v 19. storočí

Téma: obraz tragédie človeka – bývalého obchodníka Otca Goriota.

Postavy:

• Otec Goriot - bývalý obchodník s obilím bývajúci v penzióne, „pasívny hrdina“, zručný, podnikavý, cieľavedomý, predvídavý(predpokladal krízu a preto nakúpil obilie 4x lacnejšie, pričom ho v čase krízy predal 10x drahšie → tak zbohatol), bezohľadný, „diplomat v rozhodovaní a vojak v konaní.“ Cieľom jeho života bolo bohatstvo a peniaze, no po smrti manželky lásku k dcéram povýšil na cieľ svojho života, čo bolo v terajšej spoločnosti neprípustné → dcéry mu to dali pocítiť.
• Eugène de Rastignac [Rastiňak]- chudobný študent práva (vyššia spoločnosť) túžiaci po spoločenskom úspechu, na čo využíva ženy, hazard a peniaze. Bojuje proti spoločnosti zbraňami spoločnosti. Staral sa o Goriota, aj keď už Otec Goriot nemal peniaze.
• Delphine de Nucigen - mladšia dcéra Otca Goriota, Eugènova milenka
• Anastázia de Restaud - staršia dcéra Otca Goriota
• pani Vauquerová - majiteľka penziónu, ktorý obýva široké spektrum spoločenských vrstiev
• Vautrin [Votrén] - hľadaný zločinec pokúšajúci sa zlákať Eugèna na krivé chodníčky

Kompozícia: vonkajšia: prozaický text členený na kapitoly, dejové línie sa prepletajú

Vnútorná: Dielo začína expozíciou – opisom obyvateľov penziónu pani Vauquerovej, až potom sa vyprofilujú hlavné postavy. Dom pani Vauquerovej predstavuje sociálny zemepis → najbohatší ľudia bývajú na najnižšom poschodí (aby nemuseli vychádzať po schodoch) a tí najchudobnejší bývajú úplne hore.

Otec Goriot stratí manželku a upne sa na dcéry, rozdá im majetok, aby ich oženil do najvyššej spoločnosti. Teraz žije opustený v penzióne pani Vauquerovej, pretože jeho zaťovia ho vykázali z ich domov a dcéry sa za neho hanbia. Najprv sa nasťahoval na prvé a dcéry ho chodili navštevovať. Rastignac prichádza do rovnakeho penziónu, zhodou okolností sa zoznamuje s jeho staršou dcérou Anastáziou, ktorá mu otvára dvere do spoločnosti, a neskôr si vybuduje vzťah k mladšej Delphine. Zloduch Vautrin Eugèna poučuje, že úspech dosiahne jedine pomocou vplyvných žien. Jeho dcéry plytvajú peniazmi otca, až sa Goriotove úspory úplne minú. Dcéry ho prestanú navštevovať a otec ochorie. Keď sa Otec Goriot dozvedá o finančných problémoch svojich dcér, dostáva porážku a umiera len v Eugènovej spoločnosti. Dcéry mu neprídu ani na pohreb, pretože nemajú čas – povýšili spoločenský post nad rodinu = skazená francúzska spoločnosť, zlatokopky, zištné. Pohreb pripraví sám Rastignac. Na konci diela vyzýva francúzsku spoločnosť do boja s jej vlastnými zbraňami – ženami a peniazmi: „A teraz uvidíme, kto z koho.“

Román je kritikou predovšetkým spoločenskej morálky, bezcitnosti a moci peňazí. Rozoberá najmä dva vzťahy:

1. Otca Goriota s jeho dcérami
2. Rastignaca so spoločnosťou.

Modalita: pestrá

Štylistika: rozprávací a úvahový slohový postup

- hovorový štýl

Rozprávač: Vševediaci

Idea: Bohatstvo ničí city.

STENDHAL – ČERVENÝ A ČIERNY

Žáner: psychologický román

Námet: Francúzsko v 19. storočí

Téma: spoločenské pomery a príbeh Juliena Sorela

Postavy:

• Julien Sorel - vidiecky chlapec, rozumný, šikovný ale chudobný, ctižiadostivý mladík,

ktorý sa snaží presadiť v spoločnosti všetkými dostupnými

prostriedkami, cynický a pokrytecký, „aktívny hrdina“

• pani de Rênal - Julienova milenka, listom prezradí svoj vzťah k Julienovi markízovi

de la Mole

• Mathilde de La Mole - Julienova milenka, pekná a bystrá, čaká dieťa a chystá svadbu
• pán de Rênal - starosta vo Verrières, manžel pani de Rênal
• markíz de La Mole - parížsky šľachtic, otec Mathilde, napokon súhlasí s jej sobášom
• abbé Pirard - riaditeľ teologického seminára v Besancone

Kompozícia: vonkajšia: prozaický text členený na kapitoly, dejové línie sa prepletajú

Vnútorná: V ponapoleonských časoch Julienovi zmizla šanca na úspech v armáde, rozhodol sa preto pre dráhu kňaza. Ako šikovný vychovávateľ detí (dokonale ovláda latinčinu, má skvelú pamäť na Bibliu) sa zamiluje do starostovej manželky. Julien a pani de Renall sa stanú milencami: „Jeho láska bola vlastne ctižiadosťou, radostným vedomím že sa jemu chudobnému, nešťastnému, podáva taká krásna žena.“ Keď hrozí prezradenie vzťahu, odchádza do teologického seminára. Zapletá sa do tajných politických akcií a dostáva sa do Paríža k markízovi de La Mole. Tam sa postupne sformuje vzťah s jeho dcérou Mathilde, ktorá presvedčí otca na súhlas so sobášom. Vtedy však prichádza markízovi list od pani de Rênal, nahnevaný Julien odchádza a postrelí pani de Rênal. Na súde svoj čin neľutuje a je odsúdený na smrť. Svoj trest neprijíma s uspokojením, vie, že ho netrestajú za úmysel zabiť človeka, ale jeho príkladom chcú zastrašiť všetkých mladých ľudí z nižšej spoločenskej vrstvy, ktorí sa vďaka talentu dostanú do vyšších spoločenských vrstiev. Pred popravou ožíva vzťah s pani de Rênal, ktorá ho chce vyslobodiť, no zakrátko od žiaľu umiera tiež. Julienovo odsúdenie porotou plnou mešťanov nie je trestom za postrelenie pani de Rênal, jeho zločinom bol jeho nízky pôvod a prepracovanie sa v spoločnosti nahor. Nebolo potrebné ho vyslobodzovať, zabil sa.

Názov diela možno vyložiť viacerými spôsobmi:

• vojenská uniforma (červená) ↔ kňazské rúcho (čierna)
• túžba po vášni (červená) ↔ spoločnosť (čierna)
• červená a čierna ako farby rulety symbolizujú hazardný život

Modalita: pestrá

Štylistika: rozprávací a úvahový slohový postup

- hovorový štýl

Rozprávač: Vševediaci

Idea: Rozpor hlavného hrdinu so spoločnosťou - „To je môj zločin, potrestaný budem
o to prísnejšie, pretože v lavici porotcov vidím len samých rozhorčených mešťanov.”

FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ – ZLOČIN A TREST

Žáner: psychologický román, najlepšie dielo svet. realizmu-má najvyššiu umeleckú hodnotu

Námet: Petrohrad v 19. storočí

Téma: zločin, vina a trest

Postavy: charakterizované pomocou mien

• Rodion Raskoľnikov - rozkol

- chudobný petrohradský študent s titánskymi (romantickými) črtami – namosúrený,

povýšenecký a hrdý, no zároveň veľkodušný a dobrý. City neprezrádza, drží ich

v sebe. Nezaujíma sa o spoločnosť, je chladný.

- ľudí delí na: obyčajných (podradení) a výnimočných (pre väčšie dobro môžu

porušovať pravidlá spoločnosti)

- zabil, pretože sa chcel pokúsiť privlastniť si moc

- výčitky svedomia tvoria základ dejovej výstavby

- prizná sa k vražde

• Soňa Marmeládová - prostitútka dobrého charakteru, sprevádza Roďu na Sibír
• Aľona Ivanovna – stará úžerníčka, ktorú Roďa zabije (aj jej sestru Lizaretu)

Kompozícia: vonkajšia: prozaický text členený na 6 častí + epilóg
román je založený na dialógoch, čo predstavuje revolúciu

Vnútorná: Študent práva, no pre chudobu musí zanechať štúdia. Je to rozpoltená osobnosť. Snaží sa vyhýbať ľuďom. Vo svojich úvahách dospeje k tomu, že sa chce dozvedieť, kde sú hranice ľudských možností. Chce prekročiť v sebe človeka a tým získať absolútnu slobodu. Po dlhých úvahách sa rozhodne zabiť starú úžerníčku, zabije ju sekerou a olúpi ju. Naplánovaný zločin sa mi podarí, nenechá po sebe žiadne stopy. Svoj čin filozoficky odôvodňuje, že nezabil starenu, ale Princíp. Táto vražda nie je motivovaná materiálne, ale on to chápe tak, že svojim činom získal slobodu pre ostatných. Neskôr príde na to, že vykonal nemorálny čin, upadá do depresie a z týchto stavov mu pomáha chudobné dievča Soňa.

Pod vplyvom lásky a trpezlivosti sa Raskoľnikov spamätá a odchádza na nútené práce na Sibír, Soňa Marmeládová ho sprevádza. Pociťuje úľavu, dielo končí optimisticky.

Dielo obsahuje mnoho filozofických úvah; zamýšľa sa, či možno obetovať človeka pre dobro iných, či možno zločin vyvážiť dobrými skutkami, či zabitie starej úžerníčky je zločin a či zasluhuje trest; autor vyjadruje súcit s poníženými a trpiacimi. Porovnáva tiež ruský charakter a náboženstvo s európskymi.

Idea: Zločin bude vždy potrestaný. Nesieme dôsledky za naše činy. Autor kritizuje spoločnosť a jej ľahostajnosť voči ľudskému utrpeniu.

1. Zaraďte ukážku č.1 z hľadiska slohových postupov. Nájdite v nej expresívne slová a zaraďte ich do systému slovnej zásoby. Uveďte frazeologizmus, ktorý vystihuje niektorú myšlienku tejto ukážky

Slovná zásoba - súhrn všetkých slov používaných v jazyku, je zachytená v slovníku – Slovník slovenského jazyka. Slová sú rozdelené podľa:
1.vecného významu:

• 10 slovných druhov (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovce)
• plnovýznamové - neplnovýznamové 
• jednovýznamové (chlapec) - viacvýznamové (oko) 
• základné (strom) - odvodené (stromček) - zložené (vodovod) 
• synonymá (pekný, krásny, nádherný) 
• homonymá (termín – termín) 
• antonymá (dobrý - zlý, dobre – zle) 
• základný význam (hlava) 
• prenesený význam 
• metafora (z oblohy sa odlomil blesk) 
• metonymia (hlava na hlave)

1. príslušnosti k štýlu:

• neutrálne (štylisticky bezpríznakové) 
• štylisticky príznakové - spisovné - odborné 
• básnické (poetizmy) 
• hovorové 
• nespisovné - slangové 
• nárečové

3.dobového výskytu:

• nové slová – neologizmy
•  zastaralé – archaizmy (už sa nepoužívajú)
•  historizmy (stratili opodstatnenie, lebo predmety a deje, ktoré pomenúvali sa už nevyužívajú)

4.expresivity (citového zafarbenia):

• neutrálne (strom) 
• citovo zafarbené - zjemňujúce (zdrobneniny – stromček) 
• zhoršujúce (hanlivé – stromisko)

1. pôvodu:

•  domáce (chlieb, soľ, voda) 
•  cudzie (talent)

1. 
   frazeologizmy:ustálené slovné spojenia s preneseným významom 
   
   Slovná zásoba môže byť:
   a)aktívna

b)pasívna