Svetová literárna moderna, správa o činnosti

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: verca123
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.01.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 311 slov
Počet zobrazení: 511
Tlačení: 43
Uložení: 55

Svetová literárna moderna, správa o činnosti

LITERÁRNA MODERNA je obdobie vymedzené približne 80. rokmi 19. storočia a koncom 20. rokov 20. storočia. Moderna, čiže nový a moderný, je súhrnným označením literárnych smerov a avantgárd. Okolnosti a príčiny vzniku sú prevažne neliterárne, umelci reagovali na veľké zmeny v spoločnosti, rýchle životné tempo, konkurenciu a z nich vyplývajúce sociálne problémy viedli k pesimizmu, strate istôt a ideálov – a presne tomu chceli umelci vzdorovať.

Zamerali sa na skúmanie jednotlivca, často v neobvyklých situáciách, snažili sa preniknúť do oblasti snov, podvedomia, intuície. Usilovali sa hľadať východisko v umení, ktoré by nezobrazovalo konkrétnu situáciu a súčasne odmietali estetické ideály predchádzajúcich umeleckých smerov. Obdobie literárnej moderny bol teda umelecký smer, ktorý vznikol ako reakcia na realizmus.

Hlavným prvokom literárnej moderny bolo subjektívne chápanie sveta autorovými očami. Moderna sa prejavila najmä vo výtvarnom umení a literatúre a počas nej sa vytvorilo niekoľko na seba nadväzujúcich smerov impresionizmus, symbolizmus, dekadencia, parnasizmus a potom avantgardy – futurizmus, kubizmus, futurokubizmus, dadaizmus, vitalizmus, existencializmus, surrealizmus a mnohé ďalšie. Samotná literárna moderna je však charakteristická dominantným autorským subjektom, samotárom, ktorý pociťuje zmätok z doby a autori často žiadajú slobodu vyjadrenia, formy a témy, a práve preto vzniklo tak mnoho literárnych smerov, štýlov a žánrov.

IMPRESIONIZMUS vznikol v druhej polovici 19. storočia vo Francúzsku a názov dostal podľa Monetovho obrazu Impression. Základom impresionizmu je zobrazenie prchavých zmyslových vnemov a dojmov. Do literatúry sa impresionizmus dostal prostredníctvom výtvarného umenia a prejavil sa najmä v lyrike, menej v próze a dráme. Hlavnými znakmi impresionistických literárnych diel sú náladovosť, všetky odtiene zážitkov, lyrické opisy a sugestívnosť. Hlavným literárnym predstaviteľom je Paul Verlaine [Pól Verlén]. O svojich súkmeňovcoch napísal dielo Prekliati básnici.

SYMBOLIZMUS je literárne a umelecké hnutie, ktoré nastupuje v 80. rokoch 19. storočia vo Francúzsku. Základným prostriedkom na vyjadrenie abstraktného pojmu je symbol, ktorý má zvýrazniť viacvýznamovosť básne. Symbolizmus priniesol revolúciu v prozódii – voľný verš. Hlavným predstaviteľom je Charles Baudelaire [Čárl Bodlér], slovenským predstaviteľom je napríklad Ivan Krasko. 

DEKADENCIA je myšlienkovým a umeleckým prúdom z konca 19. a začiatku 20. storočia. Za dekadentov sa označovali básnici, ktorí nepísali tradičnú poéziu. Čiže všetko, čo nebolo tradičné, bolo dekadentné, úpadkové. Dekadenti vo svojej tvorbe radi rozoberajú tabuizované témy: erotika, násilie a iné, príznačný je pre nich subjektivizmus, individualizmus a pesimizmus. Rozvíja sa lyrika, ktorá vyjadruje náladovosť fantáziu, často úzkosť a depresie. Hlavnými predstaviteľmi sú opäť Baudelaire a Verlaine.

PARNASIZMUS je literárna škola vo Francúzskej poézií, ktorí kládla dôraz na formu básne. Autori sa inšpirovali antikou a tvrdili, že zmyslom umenia je dokonalá krása a umenie má byť sebe samému cieľom. Ich heslom bolo „umenie pre umenie“. U nás sa o parnasizmus zaujímal P.O. Hviezdoslav.

AVANTGARDA je jedna z etáp moderného umenia. Týmto termínom označujeme viaceré protitradičné umelecké smery. Taliansky teoretik Mario de Micheli [Mikeli] rozdeľuje avantgardu do dvoch línií. Prvá vychádza z kubizmu a patrí do nej futurizmus a abstrakcionizmus. Realitu nahrádza abstrakciou. Druhá línia sa začína expresionizmom a pokračuje dadaizmom k surrealizmus. Táto línia uvoľňuje tvorivosť, objavuje sen a podvedomie.

Najprv sa rozvinul FAUVIZMUS, no len vo výtvarnom umení, nasledoval FUTURIZMUS, ktorý zrušil interpunkciu, rým a normy. Preceňoval a oslavoval vedu, techniku a civilizáciu, zobrazoval ruch, tempo, čiže dynamiku života. Futuristi chceli slová oslobodiť a ich význam ponechávali na pohľade čitateľa. Predstaviteľom bol Filippo Tommaso Marinetti, taliansky spisovateľ, ktorý oslavoval tempo do takej miery, že to vyzeralo, akoby presadzoval vojnu a často bol spájaný s fašizmom.

KUBIZMUS, z latinského cubus – kocka, je umelecký smer, ktorý sa prejavil v maliarstve, sochárstve a literatúre. Maliari nechceli napodobňovať prírodu, ale využili stereometrické útvary na zobrazenie trigonometrických útvarov. Najznámejším obrazom sú Picassove Slečny z Avignonu. Literárny kubizmus zdôrazňoval voľné asociácie predstáv na základe typografickej úpravy verša. Známym je Appolinairov Kaligram – Kravata.

FUTUROKUBIZMUS predstavuje kombináciu statických a dynamických prvkov, jeho zakladateľom v literatúre bol Guillaume Apollinaire [Ž:ióm Apolinér] a zobrazoval bezprostredné zážitky a spomienky voľnou asociáciou predstáv. Vytvoril nový veršovaný rozsiahly útvar báseň-pásmo, v ktorom sú polytematické zážitky spojené ústrednou témou. Objavili sa tiež kaligramy – básne napísané do obrazca, ktorý vyjadruje obsah. Iným predstaviteľom je napríklad Vladimír Vladimirovič Majakovskij, ktorý je tiež známy tým, že písal poémy (rozsiahlejšia básnická skladba lyrickoepickej povahy) a tiež je známy špecifickou výstavbou verša – jednotlivé verše roztrieštil na syntaktické jednotky (= tzv. schodíkovitá výstavba verša)

EXPRESIONIZMUS pochádza z latinského slova expressio – výraz. Je to avantgardný umelecký smer, ktorý vznikol v Nemecku v prvej štvrtine 20. storočia. Literárny expresionizmus ovplyvnil svetovú literatúru 20. a 30. rokov. Expresionisti vo svojich dielach odsudzovali vojnu a tie javy medzivojnového obdobia, ktoré zapríčinili zhoršenie života v spoločnosti, zdôrazňovali osobné postoje a vzťahy k skutočnosti. Snažili sa o čo najväčšie citové pôsobenie na čitateľa. Preto v próze a dráme používali silné kontrasty a lyrické prvky.

DADAIZMUS, ktorého centrom bolo Francúzsko na začiatku 20. storočia, je avantgardný smer, ktorý sa doslova hrá so slovami. Dada – znamená nezmysel, detská hračka. Do literárnej tvorby vniesol deštrukciu jazyka, antipoetickosť, spontánnosť, protikonvenčnosť. Predstaviteľmi sú Tristan Tzara a Andrea Breton, u nás sa nerozvinul.

Rozvinul sa však SURREALIZMUS, ktorý nasledoval po dadaizme. Je založený na psychologickom automatizme bez kontroly rozumu – takzvaná voľná asociácia predstáv. Základným výrazovým prostriedkom je genitívna metafora, ktorá vôbec nemusí byť naviazaná na realitu a preto je ťažko vysvetliteľná. V básňach nie je žiaden rým ani rytmus, typický je teda voľný verš. Predstaviteľom je Andrea Breton, na Slovensku Rudolf Fábry.

Charles Baudelaire je predstaviteľom symbolizmu, dekadencie. Patrí k Prekliatym básnikom. Začal písať ako 15-ročný, kedy vydal básnickú zbierku Kvety zla. Jeho básne neboli prijaté spoločnosťou, niektoré boli doslova vylúčené a nikdy neboli publikované.

SÚVISLOSTI

Je sonet, v ktorom autor používa najmä podstatné mená.

Motívy:

  1. a) príroda (= vplyv romantizmu)

- ako chrám (posvätné, čisté a uctievané miesto)

-„živé stĺpy šumia reč“ – príroda hovorí nejasnou rečou, ktorej človek nerozumie

a preto nereaguje na jej signály.

  1. b) človek (ako produkt spoločnosti = vplyv realizmu)

- žije v prírode, je na nej závislý

- „háje symbolov“ – priveľa významov prírodných javov

- človek v prírode môže premýšľať – „dumy jak dlhé ozveny“

  1. c) dumy

- myšlienky, ktoré sa neustále vracajú do minulosti ako echo

- „splynú v temnotu, noc“ (noc vzbudzuje negatívny pocit záhadnosti a

strašidelnosti) „no široké ako jas“ – spája dokopy pozitívnu aj negatívnu

minulosť (ako jing a jang)

- jeho minulosť sa premieňa na vône, farby a zvuky (=senzualizmus), pričom

v básni dominujú najmä vône. Svieže, sladké predstavujú pozitívne pocity, silné

a korenisté vône (ako tymián, pižmo) symbolizujú negatívne pocity.

Na konci básne autor vzdáva hymny negatívnemu pohľadu na život. Idea básne spočíva v tom, že človek je ovplyvniteľný spoločnosťou a ak si to uvedomuje, mal by sa porovnať s niečím veľmi dobrým, ako napríklad s prírodou, aby si uvedomil, ako veľmi ho spoločnosť pokazila svojím materializmom. Básnik na vyjadrenie svojich pocitov využil kontrast

Guillaume Apollinaire predstavuje syntézu všetkých avantgárd, patrí k prekliatym básnikom. Do literatúry vniesol nový útvar, ktorý sa nazýva pásmo. Pásmo je aj názov básne z jeho zbierky Alkoholy. Napísal tiež autobiografiu Zavraždený básnik a aj Kaligramy. Do literatúry priniesol, polytematickosť, a pásmo ako útvar, čo je útvar modernej poézie s veľkým rozsahom, polytematický, ktorý spája jedna ústredná téma, zobrazuje farby. Báseň má dej, aj keď nie je rozvinutý. Dôležité je, že v básni nie sú interpunkčné znamienka, len každý nový verš začína veľkým písmenom.

PÁSMO

V básni sa autor pohybuje v čase, zachytáva minulosť a prítomnosť. Často a chaoticky mení miesta – Praha, Marseille, Rím, Amsterdam, Paríž, ... Spoznáva každý kúsok života, všetky pocity – zažíva lásku, žiaľ, radosť, smútok, bolesť. Báseň je polytematická, zachytáva náznaky prírody, priateľstva, náboženstva, národné témy, tiež aj rozvoj techniky. Jednotlivé témy sú spojené jednou ústrednou témou – cestovanie, putovanie (životom).

GRAMATICKÁ ČASŤ: Správa o činnosti patrí do pracovnej, oficiálnej komunikácie, ktorá sa vyznačuje administratívnym štýlom. Charakteristickými znakmi administratívneho štýlu sú objektívnosť, vecnosť, stručnosť, adresnosť, neutrálnosť. Využíva nocionálne slová, skratky, termíny, trpné príčastia, prechodníky, menné vyjadrovanie, číslovky a pod., slohový postup je zvyčajne informačný a opisný. Typické útvary sú napríklad: zápisnica a správa o činnosti, životopis, ...

Správa o činnosti patrí do pracovnej komunikácie, je teda súčasťou napríklad schôdze alebo porady. Na schôdzi sa dodržiava presná schéma, program:

  1. otvorenie schôdze
  2. kontrola uznesení
  3. správa o činnosti (administratívny referát)
    koreferát (malý referát, rozoberá malý problém)
  4. diskusia
  5. uznesenia (súhrn úloh s termínmi a zodpovednými)

Administratívny referát je hlavným bodom programu schôdze. Spracováva problematiku v celej šírke, hodnotí činnosť za isté obdobie. Základom sú kritéria plnenia uznesení a fakty.

Kompozícia: a) oslovenie

  1. b) naznačenie obdobia ÚVOD
  2. c) naznačenie štruktúry

  3. d) výpočet akcií
  4. e) fakty, tabuľky, grafy JADRO
  1. f) zhrnutie, vyslovenie
    (ne) spokojnosti
  2. g) výzva, motivácia ZÁVER
  3. h) poďakovanie
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované témy zo slovenského jazyka a literatúry + gramatika



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.037 s.
Zavrieť reklamu