Literárne druhy, syntax

Literárne druhy, syntax

1. Charakterizujte jednotlivé literárne druhy

1. Zoraďte ukážky do literárnych druhov a analyzujte ich z hľadiska obsahu i formy. Nájdite v ukážkach základné znaky konkrétnych literárnych druhov, svoje tvrdenie argumentujte.

Svetozár Hurban Vajanský – Slovenčina

Motívy: a) jazyk – chce ho pozdvihnúť, ukázať ľubozvučnosť

1. b) národ – utláčaný ľud, ktorému je vtĺkaný názor, že nemôže byť vzdelaný a je určený na zánik asimiláciou
2. c) zlá sociálna situácia – nedovoľuje rozvoj jazyka
3. d) lazar – vstal z mŕtvych (biblický motív) + ľud čaká spása (žitia jar)

Forma: veršovaná → viazaný verš s rýmom (abab). Strofická, pravidelná (9 veršov). Sylabotonický prozodický systém

Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Žáner: balada, epická báseň

Námet: Slovensko v 19. storočí, okolie Váhu

Téma: zakliaty slovenský národ

Kompozícia: 3 časti – 1. a 3. sú tvorené 13-slabičnými veršami

1. časť:

• Subjetivizovaná
• V 1. osobe
• Autobiografia – trápenie, nepokoje autora divný Janko = Janko Kráľ

1. časť:

• Opisy prírody
• Autor sa mení na Janka – divný, smutný, samotár, počul povesť o panne vo Váhu
  - oslobodiť ju môže ten, kto si prevráti všetko oblečenie a o polnoci skočí do Váhu
• Janko skočil do Váhu, zabudol si však prevrátiť vrecko na tabak

1. časť:

• Janko umiera

Jazykové prostriedky:

• Symbol: zakliata panna – Slovensko
• Metafora: Opustil hlavičku a vystrel nožičky
• Epiteton: omdlená duša
• Personifikácia: Vetrisko skučí
• Gradácia: Jedenásť bilo — tri štvrte sú preč, dvanásť sa blíži pomaly

Jozef Gregor – Tajovský - Maco Mlieč

je kriticko-realistická poviedka opisujúca život pracovitého a zároveň príliš skromného človeka s odpudivým vzhľadom (kontrast).

Námet: gazdovstvo v slovenskej dedine v 19. storočí

Téma: život Maca Mlieča (iba výsek – od 18. roku po smrť)

Postavy:

• Maco Mlieč - je už prezývaný 40 rokov Mliečnikom ( hlinený hrniec na mlieko) možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. 
• gazda - zneužíva Maca Mlieča

Kompozícia:
vonkajšia:  realistická poviedka napísaná neviazanou prozaickou rečou.

vnútorná: podľa sujetovej krivky.

1. rozprávač – autor – sa „náhodou“ stretáva s hlavnou postavou

Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa odkedy pracuje. Poradí mu aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne každý rok vyplácal. Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera.

1. retrospektívna biografia hlavného hrdinu -. Od detstva pozná len robotu. Od osemnástich rokov pracuje u gazdu. Už veľa rokov pracuje len za stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nemá ani vlastnú izbu, spí so statkom. Žije sám u gazdu v maštali, robí všetky možné roboty. Vyzerá veľmi zanedbane, je špinavý. Nemá podmienky na to, aby kultúrnejšie vyzeral, ale ani záujem. Neoženil sa, lebo ho žiadna dievka nechcela, na ženy zanevrel. Poctivo robí svoju robotu, často i navyše. Nemá pocit, že ho gazda zdiera, naopak, myslí si, že s ním má veľa výdavkov. Nepozná cenu peňazí, lebo ich nepotrebuje.
2. V jeseni začal Maco polihovať, nesťažoval sa nikomu, gazda žartom prehodil, že je to už pred smrťou, ale nezaujímal sa, čo mu je. Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať.
3. Gazda urobí vyúčtovanie, samozrejme, len za jeden rok. Maco nechce aby mu vyplatil peniaze. Prosí gazdu aby mu za ne vystrojil riadny pohreb. Gazda začal Macovi smrť vyhovárať, akoby sa jej bol sám bál. Maco sa odoberie od gazdu, poďakuje mu, že ho choval a šatil, bozká mu ruku. V gazdovi sa ozve svedomie, no nič už spraviť nestihne.
4. Na nasledujúci deň je Maco mŕtvy a gazda mu vystrojí pekný pohreb, čo sa páči ľuďom v dedine, no služobníctvo vie, že pohreb „mal z čoho“ zaplatiť.

Idea: Poviedka kritizuje zdieranie pracujúceho, navyše fyzicky i psychicky postihnutého človeka, ktorý sa sám nedokáže brániť. Snaží sa v čitateľovi vyvolať súcit. Príbehy sú obohatené tragickou vyplývajúcou z prenajímania človeka ako pracovnej sily.

George Bernard Shaw - Pygmalion

Inšpirácia: z Antiky, z Ovídiových Premien (cyperský umelec Pygmalión vytvoril krásnu sochu dievčaťa, do ktorej sa zamiloval, a Afrodita ju na jeho prosby oživila, dievčina jeho lásku opätovala).

Námet: 20. storočia, Londýn, autorova súčasnosť

Téma: príbeh Elizy

Postavy:

• pán Higgins - londýnsky profesor fonetiky, starý mládenec, vyučuje slušné správanie. Nie je ochotný pripustiť si kritiku svojho správania, je hrubý. Temperamentný, arogantný sebec.
• Eliza Doolitlová - mladé dievča, bývala sama v malej kutici, plnej neporiadku a špiny. Hygienu brala ako trest, ako niečo, čo ju zabije. Chodila dotrhaná, neumytá, na hlave nosila veľký zaprášený klobúk, živila sa ako pouličná predavačka kvetov. Rozprávala nemožným anglickým nárečím.
• pán Pickering – plukovník, Higginsov priateľ. Kľudný a zásadový vojak, ochranca Elizy.

Kompozícia:

• Vonkajšia: 5 dejstiev
• Vnútorná: Sujetová krivka

Londýnsky profesor fonetiky, starý mládenec Higgins uzatvorí s priateľom Pickeeringom stávku, že urobí z jednej veľmi nekultivovanej, nevzdelanej pouličnej predavačky kvetín vyberanú dámu s kultivovaným prejavom. Eliza Doolitlová sa skutočne stane civilizovanou dámou, za pol roka s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Svojím prirodzeným a kultivovaným pôvabom predbehne skostnatené vystupovanie a správanie Higginsa. Obľúbi si ju profesorova matka, ktorá ju prijme do svojho domu. Higgins po odchode dievčaťa plne ocení jej osobnostné kvality a navrhuje, aby u nich zostala. V epilógu, ktorý nie je sučasťou hry, Líza ponuku odmieta a dáva prednosť chudobnému mládencovi Fredymu.

GRAMATICKÁ ČASŤ

Syntax (skladba) je jazykovedná disciplína skúmajúca skladanie slov do viet a viet do súvetí. Spolu s morfológiou tvoria gramatiku. Ďalšie jazykovedné disciplíny:

ŠTYLISTIKA

SYNTAX

MORFOLÓGIA

LEXIKOLÓGIA

FONETIKA A FONOLÓGIA