Literatúra po 2. svetovej vojne (povojnová literatúra)

Literatúra po 2. svetovej vojne (povojnová literatúra)

literatúra 2. polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia

1. pokračovanie v tradíciách kritického, sociálneho a psychologického realizmu
2. literatúra v podmienkach totality – socialistický realizmus, autorská identita
3. zmeny pohľadu na realitu – existencialistická lit., nový román, absurdná dráma, revolta, magický realizmus, fantastická literatúra
4. postmoderna
5. súčasná literatúra

• 1945 – 1948 – slobodný vývoj slovenskej pluralitnej literatúry
• druhá svetová vojna sa stala dominantnou udalosťou tvorby autorov

Východný blok

• v Československu sa od r. 1949 stal oficiálnym ,,štátnym“ lit. smerom socialistický realizmus, ktorý bol považovaný za jediný možný spôsob umeleckého stvárnenia reality
• mnohí slovenskí autori angažovaní v provládnych médiách vojnovej SR (J. C. Hronský, katolícka moderna) opustili Českoslovesko, vzniká exilová literatúra a jej autori sa prostretníctvom samizdatov a tamizdatov až do pádu komunizmu zapájajú do boja s totalitným režimom
• samizdat (rusky= samo vydávanie) označuje dielo vydané mimo profesionálnych a oficiálnych vydavateľstiev
• disident (lat. = odporujúci) je odlišne zmýšľajúci človek, odporca politického režimu
• vydavatelia samizdatov často spolupracovali s exilovými vydavateľstvami
• profesionálne vytlačené pôvodne samizdatové diela sa pašovali za železnú oponu a mali názov tamizdaty
• najznámejším slovenským samizdatom (tajne rozmnožovaným a posúvaným k mnohým čitateľom) sa stal dokument Bratislava/nahlas (október 1987), ktorý sa zaoberal rôznou problematikou (od kvality ovzdušia po znevýhodnené sociálne skupiny)
• koniec 50. a 60. roky – ,,zlaté šesťdesiate roky“ – slobodnejší rozvoj literatúry
• po r. 1968 nastala ďalšia vlna emigrácie (L. Mňačko, J. Blažková...)
• od polovice 80. rokov 20. stor. dochádza v umení a v kultúre k postupnému ,,uvoľnovaniu“ aj pod vplyvom politických zmien (tzv. Gorbačovova perestrojka/prestavba komunistického režimu), ktoré vyvrcholia pádom komunizmu v r. 1989
• v štátoch bývalého východného bloku sa literatúra a umenie zbavuje zásahov politiky, socialistický realizmus prestáva byť dominantným umeleckým smerom a opäť sa zaraďuje do svetového kontextu: pluralitou tvorby a slobodou tvorby

Západný blok

• literatúra zobrazovala ťaživé pocity tých, ktorí prežili druhú svetovú vojnu a opäť sa ocitli vo svete, ktorý sa nepoučil z utrpenia
• otázky, kto nesie zodpovednosť za to, čo sa stalo, ako možno žiť ďalej, aké možnosti má jednotlivec
• Američania sa musia vyrovnať s použitím atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki (1945)
• obdobie studenej vojny s ,,poľovačkou“ na zradcov a ľavicových agentov, s vojnovými konfliktmi v Kórei a Vietname, neustála hrozba jadrovej vojny
• prejavuje sa snaha dištancovať sa od horných vrstiev, vzbura činu i mysle, revolta mladých, tendencia nerešpektovať konvencie, skupina bítnikov, rebeli, mládežnícke hnutie hippies

Znaky literatúry 2. ½ 20. storočia

• vplyv druhej svetovej vojny – trauma, pocity viny, pátos, politicky uvedomelý pohľad na literatúru
• kríza v medziľudských vzťahoch – neschopnosť komunikovať, pocity úzkosti, ohrozenia (existenciálna línia)
• diferenciácia jednotlivých vrstiev obyvateľstva – revolta zameraná proti spoločnosti a konvenciám (bítnici)
• experimentovanie, napr. s formou prózy – nový román
• oživenie starých mýtov, legiend – magický realizmus
• katastrofické vízie sveta, smerovanie k fantastike
• rozmach populárnej literatúry – oslabenie hraníc medzi vysokým a nízkym umením, zhovievavý postoj ku gýču