Slovenská romantická literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Maturita
Dátum: 29.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 519 slov
Počet zobrazení: 23 493
Tlačení: 835
Uložení: 750
Slovenská romantická literatúra bola poznačená bojom Slovákov za  národné práva, reprezentuje ju tvorba štúrovskej generácie
-  Štúrovská generácia – skupina národovcov, ktorých spája spoločný ideál boja za rovnoprávnosť Slovákov s Maďarmi, vedúcou osobnosťou tejto generácie je Ľudovít Štúr. Táto skupina sa sformovala na bratislavskom evanjelickom lýceu, kde v roku 1829 vzniká študentský spolok Spoločnosť česko-slovanská, ktorý sa spočiatku venoval literárnym aktivitám, ale neskôr aj aktivitám politickým. Za zrod štúrovskej generácie považujeme pamätný výstup na Devín v r.1936, pri ktorom si Štúrovi prívrženci dali symbolické slovanské mená (napr. Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav) a zaviazali sa, že budú po celý život bojovať za národné práva Slovákov.

Znaky slovenskej romantickej literatúry : a)autori sa odkláňajú od antických vzorov a dávajú prednosť podnetom zo slovanských literatúr
b) za zdroj inšpirácie považujú ľudovú slovesnosť
c)v próze dominuje najmä historická tematika zameraná na podporu národnej hrdosti, v poézii jánošikovská, protiturecká tematika
d)hlavným literárnym druhom sa stala lyrika, dominuje balada, pieseň, autori tvoria najmä vlasteneckú lyriku. Využívajú sylabický veršový systém, ktorý prevzali z ľudovej poézie a zakladá sa na rovnakom počte slabík v za sebou idúcich veršoch.

Predstavitelia slovenskej romantickej literatúry – Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto (tvorili lyrické diela), Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, M.M.Hodža (venovali sa próze a politickým aktivitám)
Ľudovít Štúr
 
-  Narodil sa v Uhrovci v roku 1815, v rodine miestneho učiteľa. Zomrel v roku 1856 na následky zranenia, ktoré utrpel pri poľovačke. Je pochovaný v Modre.
-  Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, neskôr na univerzite v Halle (Nemecko), po návrate z Nemecka prednášal na lýceu v Bratislave, odkiaľ bol odvolaný pre svoje politické aktivity. Pri tejto príležitosti jeho študenti protestne opúšťajú bratislavské lýceum a pri odchode spievajú pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa neskôr stáva slovenskou hymnou. (autor textu – Janko Matuška)
-  Štúr v r.1843 uzákoňuje nový spisovný jazyk, ktorého základom je stredoslovenské nárečie. Pravidlá nového jazyka vysvetľuje v 2 jazykovedných dielach – Nárečia slovenské, alebo potreba čítania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej (gramatika). Na rozdiel od Bernoláka zavádza spodobovanie, dvojhlásky, ä, ľ, ĺ, ŕ. Jeho jazykom píše väčšina autorov slovenského romantizmu.
-  V r. 1845 zakladá Slovenské národné noviny, prvé politické noviny na Slovensku. Mali literárnu prílohu Orol tatranský, ktorá umožňovala publikovať autorom slovenského romantizmu. (orol – symbol slobody).
-  V r. 1847 sa stáva poslancom uhorského snemu, kde zastupuje mesto Zvolen. Vo svojich prejavoch kritizuje poddanstvo a považuje ho za príčinu ťažkého života prostých ľudí.
-  V r. 1848-1849 sa stáva vedúcou osobnosťou politických aktivít Slovákov v boji proti narastajúcej maďarizácii. Organizuje dobrovoľnícke výpravy, spolu s Hurbanom a Hodžom vytvára prvý slovenský politický program – Žiadosti slovenského národa. Za svoje politické aktivity čelí prenasledovaniu zo strany uhorskej vlády, pred zatknutím ho zachráni iba útek do Čiech.
-  Po potlačení dobrovoľníckych výprav sa utiahne do ústrania, žije v Modre a stará sa o deti svojho brata (jeho starší brat Karol zomrel, zanechal po sebe 5 detí, Štúr je ich poručníkom). Je pod policajným dozorom.
Diela Ľ. Štúra : básnické zbierky Dumky večerní, Spevy a piesne, filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, jazykovedné diela (viď vyššie).

Samo Chalupka
-  Najstarší spomedzi štúrovských básnikov, jeho tvorbu tematicky delíme do 3 okruhov : a) básne so zbojníckou tematikou – Likavský väzeň
b) básne s protitureckou tematikou – Turčin Poničan, Branko, Boj pri Jelšave
c) básne s historickou tematikou – Mor ho!
 
Mor ho! – hrdinská epická báseň, historicky sa vzťahuje na obdobie Rímskej ríše a príchod Slovanov na naše územie (je historicky nepresná). Chalupka chcel touto básňou povzbudiť svojich súčasníkov v boji za národné práva. V diele vystupuje kolektívny hrdina – skupina slovanských poslov, ktorí prichádzajú k rímskemu cisárovi s mierovým posolstvom. Symbolizujú kladné vlastnosti Slovanov, ako napr. mierumilovnosť, pohostinnosť, lásku k slobode, hrdosť a odvahu. Negatívnou postavou je rímsky cisár (cár), ktorý prichádza na územia Slovanov s úmyslom zotročiť ich. Odmieta mierové posolstvo, omieta chlieb a soľ ako symboly pohostinnosti a uráža poslov. Slovanskí poslovia na urážku reagujú tak, že začnú bojovať proti rímskej presile. Aj keď v boji všetci padnú, sú morálnymi víťazmi, lebo zomreli v boji za slobodu. Hlavná myšlienka básne sa ukrýva v poslednom verši – „Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“  (radšej zomrieť, ako žiť v otroctve). Pokrik Mor ho je bojovým pokrikom Slovanov.
Básnické prostriedky použité v básni Mor ho! – zvukomaľba (duní Dunaj a luna za lunou sa valí – nahromadenie hlások d,n,l,n má evokovať hučiacu vodu), prirovnanie (rastom sú sťa jedle, pevní ani skala – opis poslov), metafora (zleteli orly z Tatry – znamená obrazne, prišli junáci zo Slovenska).
 
Andrej Sládkovič
-  Vlastným menom Andrej Braxatoris, bol evanjelický kňaz, jeho tvorbu poznačila nešťastná láska k Márii Pišlovej, ktorú poznal ako študent a ktorá sa neskôr vydala za bohatého medovnikára. (Sládkovič študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, pochádzal z chudobnej rodiny, privyrábal si tým, že dával súkromné hodiny mladším žiakom a doučoval brata Márie Pišlovej. )
-  Napísal básnické skladby Marína, Detvan
-  Básnická skladba Marína má lyrickoepický charakter. V úvode nás autor zoznamuje s Marínou, ktorú vykresľuje ako svoj ideál krásy. Obraz Maríny je idealizovaný, autor ju prirovnáva k víle, bohyni, jej krásu porovnáva s krásou slovenskej prírody. Neskôr sa v básnickej skladbe objavuje motív zrady Maríny, čo vyvoláva u autora pocit sklamania a núti ho hľadať nový zmysel života. Lásku k Maríne neskôr nahrádza láskou k vlasti. („vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať“). Záverečné strofy sú venované oslave mladosti, ktorú považuje za večný princíp. (mladosť ducha, nie tela). Formálne sa Marína skladá z 291 desaťveršových strof, ktoré sú očíslované. V diele sa prelínajú 2 motívy – a) ľúbostný (autor vyjadruje svoju lásku k Maríne, opisuje jej krásu, pocity, ktoré v ňom vyvoláva)
b) vlastenecký (autor vyjadruje svoju lásku k vlasti v duchu požiadaviek obdobia, keď literatúra slúžila ako prostriedok boja za národné práva)
Autor mal problémy s vydaním Maríny, časť štúrovcov kritizovala jej ľúbostný a málo vlastenecký charakter.
 
- básnická skladba Detvan – má 5 spevov(častí) :
1. Martin – v prvom speve sa stretávame s hlavnou postavou, ktorou je Martin Hudcovie, čiže Detvan (pochádza z dediny Detva). Martin symbolizuje kladné vlastnosti slovenského ľudu, vyrastá v súlade s prírodou, jeho dušu formuje ľudová slovesnosť.
2. Družina – autor tu opisuje Martina uprostred kamarátov, pastierov – valachov. Spev je venovaný oslave ľudovej slovesnosti a ľudových tradícií. Obsahuje ukážky ľudových spevov a opisy ľudových tancov. Spomína sa tu aj konflikt Martina so zbojníkmi, ktorí uniesli jeho milú Elenu a udalosť, pri ktorej Martin zabije sokola kráľa Mateja. (zabil ho preto, lebo útočil na bezbranného zajaca).
3. Slatinský jarmok – spev opisuje stretnutie Martina s kráľom Matejom Korvínom, pri ktorom sa Martin prizná, že zabil sokola. Kráľ mu odpúšťa lebo sa dozvie, že Martin pochytal zbojníkov. Kráľ ho chce odmeniť a ponúka mu miesto vo svojom elitnom Čiernom pluku.
4. Vohľady – v tomto speve kráľ skúša vernosť Eleny, pokúša sa ju zviesť, ponúka jej prsteň a bohatstvo, ona však zachová vernosť Martinovi.
5. Lapačka – spev opisuje  zverbovanie Martina do Čierneho pluku, pri ktorom Martin prosí kráľa, aby mu dovolil zachovať si symboly svojho národa a to kroj, valašku, fujaru, vrkoče.
Hlavná myšlienka diela : dielo malo povzbudiť do boja za národné práva, postavy Martina a Eleny mali poukázať na kladné vlastnosti prostého slovenského ľudu, dielo malo vyzdvihnúť význam ľudovej slovesnosti.
 
Janko Kráľ
-  Študoval na lýceu v Bratislave, odkiaľ odišiel po Štúrovom odvolaní. Považujeme ho za najrevolučnejšieho zo štúrovských básnikov, vo svojich dielach otvorene vyzýval k revolúcii, v roku 1848 vyprovokoval roľnícku vzburu, za čo bol uväznený v Šahách. Jeho básne boli subjektívne, autor v nich často vyjadroval svoje hlboké vnútorné pocity , často sa štylizoval do hlavnej postavy.
-  Medzi jeho najznámejšie básne patria : Duma bratislavská (napísal ju ako reakciu na odvolanie Štúra z miesta učiteľa na bratislavskom lýceu), Šahy (písal ju ako reakciu na svoje väznenie), balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
-  V jeho tvorbe často vystupuje orol, ako symbol slobody
-  Rozbor balady Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – hlavnou postavou balady je Janko, nezvyčajný človek, samotár a čudák, ktorý žije so svojimi rodičmi a súrodencami. Je ľuďmi nepochopený, nedokáže s nimi komunikovať. Na postave Janka sa prejavujú autobiografické črty (autor sa štylizuje do postavy Janka, v úvode balady opisuje svoje pocity nepokoja a vnútornej rozorvanosti, ktoré sú totožné s pocitmi hlavnej postavy). Janko túži vykonať hrdinský čin, chce zachrániť zakliatu pannu, ktorá sa podľa povesti raz za rok zjavuje vo vodách Váhu. Pri tomto čine Janko zahynie. Dielo má symbolický charakter, Janko symbolizuje snahu štúrovskej generácie prebudiť zakliaty slovenský národ, panna – symbol Slovenska.
 
Ján Botto
-  Bol najmladší zo štúrovských básnikov, so štúrovcami sa stretol na lýceu v Levoči. Jeho tvorba je poznačená sklamaním z neúspechu revolúcie v rokoch 1848-1849.  Základným zdrojom inšpirácie pre jeho tvorbu boli diela ľudovej slovesnosti, najmä ľudové balady.
-  Jeho najznámejšie balady sú Žltá ľalia, Margita a Besna
-  Jeho najrozsiahlejším dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova. Má 9 spevov, bola napísaná v období zvýšeného národnostného útlaku, čo poznačilo atmosféru diela. Hlavnou postavou diela je Jánošík, ktorého autor zobrazil ako uväzneného a odsúdeného na smrť. (jeho neúspech vyjadruje sklamanie z neúspechu štúrovskej generácie). Dejová línia diela je oslabená, prevažujú reflexívne a opisné pasáže. Najpochmúrnejšia časť diela je 5. Spev, v ktorom autor  opísal Jánošíka v noci pred popravou. Hlavný hrdina uvažuje o svojom osude, hodnotí svoj život a obhajuje svoje konanie. Svoje zbíjanie považuje za boj proti nespravodlivosti, za boj so svetom pánov, ktorí krivdia ľudu. Vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť. (no príde i prísť musí ten bohatier Boží, čo zákon pošliapaný na oltár vyloží...).
Posledný spev opisuje Jánošíkovu symbolickú svadbu s kráľovnou víl, ktorou sa Jánošík dostáva do sveta mytologických bytostí a tak navždy ostáva v mysli ľudu. Hlavné motívy diela – túžba po slobode, viera v lepšiu budúcnosť.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011