Dráma ako literárny druh

Dráma ako literárny druh

Charakteristika drámy

Slovo dráma pochádza z gréckeho draó, čo znamená činiť, konať, uskutočňovať. Základnými vlastnosťami drámy sú:

• Dialogická forma – postavy medzi sebou komunikujú v priamej reči,
• Dramatický konflikt – hlavná zápletka, ktorá poháňa dej,
• Neprítomnosť rozprávača – divák vníma dianie priamo prostredníctvom dialógov a akcie.

Dráma má prvky epiky (dej) aj lyriky (postavy môžu vyjadrovať pocity a myšlienky). Patrí medzi tri základné literárne druhy spolu s epikou a lyrikou.

Medzi základné dramatické žánre patria:

• Tragédia – vážny konflikt s nevyhnutným tragickým koncom,
• Komédia – humorné spracovanie konfliktu s cieľom pobaviť diváka,
• Fraška – prehnane komická dráma s absurdnými situáciami,
• Činohra – realistické spracovanie vážnych spoločenských problémov,
• Bábková hra – dramatický text určený pre bábkové divadlo,
• Rozhlasová hra, televízna hra, filmový scenár – adaptácie drámy pre iné médiá,
• Opera, muzikál, pantomíma – hudobno-dramatické žánre.

Vznik drámy

Dráma vznikla v starovekom Grécku ako súčasť náboženských osláv boha Dionýza. Spočiatku išlo o dialóg medzi hercom a zborom, pričom:

• Aischylos zaviedol druhého herca,
• Sofokles pridal tretieho herca a dramatický konflikt.

Hranie drámy malo prísne pravidlá:

• Jednota miesta, času a deja – celý príbeh sa odohrával na jednom mieste v priebehu jedného dňa,
• Muži hrali všetky postavy, vrátane ženských,
• Herci nosili masky a kostýmy,
• Predstavenia sa hrali v amfiteátroch.

Ženy mali obmedzený prístup na divadelné predstavenia – mohli sledovať komédie, ktoré vtedy neboli považované za vysoký dramatický žáner.

Tragédia

Slovo tragédia pochádza z gréckeho tragóidia – „capí spev“ (herci nosili kozie kožušiny). Ide o najstarší dramatický žáner, ktorého hlavné znaky sú:

• Boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami,
• Hlavné postavy sú silné osobnosti, ktoré sú ochotné obetovať svoj život za presvedčenie,
• Osamelosť a nevyhnutná smrť hrdinu ako dôsledok jeho ideálov.

Predstavitelia tragédie

• Aischylos – zakladateľ gréckej tragédie, zobrazoval konflikt človeka s osudom.
• Sofokles – najväčší grécky dramatik, jeho dielo Antigona rieši konflikt medzi zákonmi vládcov a morálkou.
• Euripides – zameriaval sa na konflikt medzi ľuďmi a aktuálne problémy aténskej spoločnosti.

Tragédia sa rozvíjala v renesancii (Shakespeare – Hamlet) a klasicizme (Corneille – Cid). V slovenskej literatúre sa tragédii venovali:

• P. O. Hviezdoslav – Herodes a Herodias,
• I. Stodola – Bačova žena,
• J. Barč-Ivan – Matka.

Komédia

Slovo komédia pochádza z gréckeho kómóidiá – „spev veselého sprievodu“. Jej cieľom je pobaviť diváka a často:

• Kritizuje spoločnosť alebo karikuje postavy,
• Využíva komické situácie a charakterové črty.

Komika sa delí na:

• Charakterovú – postava má smiešne vlastnosti,
• Situačnú – vtipné a absurdné situácie.

Predstavitelia komédie

• Aristofanes – zakladateľ politickej komédie (Lysistrata).
• Shakespeare – Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej.
• Molière – Lakomec.

V slovenskej literatúre komédiu písali:

• J. Chalupka – Kocúrkovo,
• J. Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch,
• I. Stodola – Jožko Púčik a jeho kariéra.

Činohra

• Vyvíjala sa od 19. storočia,
• Zobrazuje vážne spoločenské problémy,
• Hrdinami sú bežní ľudia,
• Konflikt nevyústí do tragédie, ale nájde riešenie.

V slovenskej literatúre sa činohra objavila v dielach J. G. Tajovského (Statky-zmätky).

Inscenácia

Dráma sa mení na divadelné predstavenie cez inscenáciu, na ktorej sa podieľajú:

• Dramatik – autor hry,
• Dramaturg – vyberá a upravuje hry pre divadlo,
• Režisér – určuje celkovú koncepciu predstavenia,
• Scénický výtvarník – vytvára scénu,
• Hudobný skladateľ – komponuje hudbu,
• Kostyméri a maskéri – zabezpečujú vizuálny vzhľad postáv,
• Herci – oživujú postavy na javisku.

Uvedenie divadelnej hry

• Generálka – posledná skúška pred premiérou,
• Premiéra – prvé slávnostné predstavenie,
• Repríza – opakovanie hry,
• Derniéra – posledné uvedenie hry.

Kompozícia divadelnej hry

Vonkajšia kompozícia

• Dejstvá – hlavné časti hry oddelené prestávkami,
• Jednoaktovky – hry s jedným dejstvom,
• Výstup – scéna s nezmeneným počtom postáv,
• Monológ – samostatná reč jednej postavy,
• Dialóg – rozhovor medzi dvoma a viacerými postavami,
• Replika – jednotlivé výroky postáv.

Vnútorná kompozícia

• Expozícia – úvod, predstavenie postáv,
• Kolízia – zápletka, konflikt,
• Kríza – vyvrcholenie napätia,
• Peripetia – zvrat v deji,
• Katastrofa – rozuzlenie konfliktu.