Anadiplóza

Anadiplóza v literatúre

Význam a charakteristika

Anadiplóza (z gréckeho ana = začiatočný, diplosis = zdvojovanie) je štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním posledného slova alebo slovného spojenia z predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety.

Táto figúra sa bežne vyskytuje v rečníckych prejavoch, kde slúži na zvýraznenie myšlienky a plynulosť výpovede. Uplatňuje sa však aj v modernej próze, kde prispieva k rytmike a súdržnosti textu.

Anadiplóza umožňuje plynulé prechody medzi vetami, čím dodáva textu logickú nadväznosť a často aj emocionálnu intenzitu.

Príklady anadiplózy

V próze:

Unteroffizier Jonathan Debner a dvaja esesmani dovliekli bezvedomého podporučíka Jakuba Korima na dvor a hodili ho pod starú hrušku.
Stará hruška stála skoro uprostred dvora...
(V. Mináč: Živí a mŕtvi)

V tomto úryvku sa opakuje spojenie "stará hruška", čím sa vytvára plynulý prechod medzi vetami a zvyšuje sa vizuálna obraznosť textu.

Opakovanie slovesa:

Vydala sa, lebo sa bála.
A bála sa žiť sama.
(L. Ballek: Kraj za vinicami)

Opakovanie slovesa "bála sa" v druhej vete umocňuje emocionálnu atmosféru a zdôrazňuje vnútorný boj postavy.

Funkcia anadiplózy v texte

– Posilňuje súdržnosť textu a logickú nadväznosť viet.

– Zvýrazňuje dôležité myšlienky a emócie.

– Pridáva textu rytmus a dynamiku.

– Pomáha gradovať napätie a dramatickosť výpovede.

Anadiplóza je účinná rečnícka a literárna figúra, ktorá umožňuje plynulé prechody medzi vetami, zdôrazňuje kľúčové slová a dodáva textu rytmickosť. Je obľúbeným nástrojom v próze, poézii aj rétorike, kde pomáha umocniť význam výpovede a udržať pozornosť čitateľa.