Pleonazmus

Pleonazmus v literatúre

Význam a charakteristika

Pleonazmus (z gréckeho pleonasmos = prebytok) je štylistická figúra, ktorá sa zakladá na redundancii, teda opakovaní slov rovnakého alebo veľmi blízkeho významu. Tento jazykový jav sa využíva najmä na zdôraznenie určitej skutočnosti alebo motívu, čím sa posilňuje výrazovosť textu a emocionálny účinok výpovede.

Pleonazmus často vzniká hromadením synoným, čo môže pôsobiť ako štylistická chyba v bežnom prejave, no v umeleckej literatúre sa vedome využíva na zosilnenie obrazu a rytmiky básnickej výpovede.

Príklad pleonazmu v poézii

Nepozeraj, nie, nedívaj sa späť!
(M. Válek: Po písmenku)

V tomto verši autor opakuje význam slov "nepozerať" a "nedívať sa", čím zdôrazňuje naliehavosť výzvy a vytvára silný rytmický efekt.

Funkcia pleonazmu v texte

– Zosilňuje emocionálne a obrazové vyjadrenie.

– Zvyšuje expresivitu básnickej reči.

– Dodáva textu hudobnosť a rytmickosť.

– Podporuje naliehavosť alebo intenzitu výpovede.

Pleonazmus je významný umelecký prostriedok, ktorý sa v literatúre využíva na zdôraznenie a zosilnenie významu, pričom dodáva textu rytmus a expresivitu. Hoci v bežnom jazyku môže pôsobiť ako nadbytočné vyjadrovanie, v poézii a próze sa využíva ako zámerná štylistická figúra, ktorá umocňuje čitateľský zážitok.