Slovenská literárna moderna

Slovenská literárna moderna

– 1905-1918

– nazývaná aj Slovenská básnická moderna al. Kraskova básnická škola

– do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia začali prenikať nové umelecké smery a myšlienkové prúdy → symbolizmus (najmä Francúzi Ch. Baudelair a P. Verlain a Maďar E. Ady) a impresionizmus, inšpirovali sa však aj tvorbou slovenských romantických básnikov

– svoje práce uverejňovali v časopisoch: Dennica, Prúdy, Slovenské pohľady, v roku 1909 vyšiel Zborník slovenskej mládeže

– v tvorbe už neprevláda národná tematiky, ale subjektívne motívy, vlastné túžby a smútky

– z žánrov dominuje lyrika a krátke básnické útvary, ktoré spisovateľom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a sociálnych otázkach

Znaky:

– využitie symboliky (farieb, mien, čísel, prírody)

– biblizmy, náboženské slová, slová z latinčiny, alegorické bytosti, nadprirodzené veci, božstvá

– autori sa opierali o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (daktyl) a zdôrazňovali melodickosť verša

– lyrický hrdina túži po šťastnej láske a nenachádza ju

– cíti sa osamotený v cudzom/materiálnom svete

– je nešťastný, lebo nemôže naplniť svoje ambície

– je deprimovaný všednosťou pomerov

– citlivo spomína na detstvo, túži po pokoji

– je smutný, počasie v ňom vyvoláva spomienky

– všíma si sociálnu nerovnosť ľudí

– cíti smútok a beznádej z postavenia slovenského národa

– chce sa zapojiť do práce pre národ

– kritizuje meštiacky spôsob života, morálku a ideológiu

Predstavitelia:

– autori: Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy

– kritici: František Votruba, Pavol Bujnák, Štefan Krčméry

Ivan Krasko

1876-1938

– vlastným menom Ing. Ján Botto, narodil sa v Lukovištiach (Gemer), navštevoval gymnázium v Rimavskej Sobote a neskôr aj v rumunskom Brašove (tu sa zoznámil s predstaviteľom symbolizmu Mihaiom Eminescom), v Prahe študoval na chemickej fakulte (člen skupiny Detvan), pracoval ako chemický inžinier v Kloboukách a Slanom, počas 1. svetovej vojny bol na ruskom a talianskom fronte, dlhší čas žil v Piešťanoch, zomrel v Bratislave

– prvé verše písal pod menom Janko Cigáň, uverejňoval ich v Slovenských pohľadoch, jeho pravé meno odhalil F. Votruba, literárne meno Ivan Krasko mu vybral Vajanský podľa dediny Kraskovo

– programové básne

– Kritika- uvedomuje si váhu básnického slova, poézia je chrám a do chrámu sa vstupuje len v dňoch sviatočných

– Kritikovi- odpoveď na Škultétyho kritiku, kde Krasko krátko a rázne vyjadruje svoj názor → poézia ide z jeho srdca

– Poetika starej lyriky- rada básnikom, aká by mala byť poézia – jasná, veselá aj smutná, básnik však nesmie klamať, poézia by mala pekne znieť, ale aj byť tajomná

– napísal 2 zbierky lyrických básní Nox et solitudo a Verše (viď porovnanie Krasko a Hviezdoslav) a novelu List mŕtvemu

Janko JESENSKÝ
(pozn. charakteristika autora a ostatných diel v téme Realizmus v slovenskej literatúre)

Verše

– prechod medzi realizmom a modernou, básne s ľúbostnou tematikou

– jeho pohľad na ženu je celkom osobný → rovnocenná partnerka mužovi, jemná a citlivá bytosť

– lásku chápe ako prirodzený ľudský cit a zážitok

– zachytáva dojmy z veľkomesta, kde sa navonok žije veselo a bezstarostne, ale kde aj radosti majú svoj rub → porovnanie s domovom ho vedie k oslave domova a ospevovaniu jeho krás

Vladimír ROY

1885-1936

– vo svojich veršoch zobrazuje mravné a filozofické otázky lyrického hrdinu, ktorý je nositeľom symbolistických a dekadentných nálad, je vnútorne rozorvaný, jeho smútky sú motivované skúsenosťami zo života v podmienkach národného a sociálneho útlaku

Keď miznú hmly

– Loď moja- osobné pocity autora, vyjadruje svoju skľúčenosť a beznádej

– Carmaagnolet mocnému streštencovi- revolučná báseň

Rosou a tŕním

– motív neplnosti života, odsudzuje spoločnosť, život a smrť, vytvára víziu lepšej budúcnosti, verí, že príde zmena